Sú komáre v&nbsp;súčasnosti na území Slovenska premnožené? Alebo je to lokálny problém?

V&nbsp;ekológii slovo premnožené nepoužívame. Rôzne organizmy sa v&nbsp;prírode vyskytujú raz vo väčšom, inokedy v&nbsp;menšom množstve. Populácie rôznych druhov sa prirodzene zväčšujú a&nbsp;zmenšujú. Niekedy ich na jednom mieste takmer nenájdete, inokedy sú tam masovo zastúpené. Veľa komárov je v&nbsp;súčasnosti na nivách veľkých riek, najmä na južnom, juhozápadnom a&nbsp;juhovýchodnom Slovensku. Rieky sa počas povodní vylievajú a&nbsp;na tieto oblasti sa niektoré druhy komárov viažu svojím rozmnožovacím cyklom. Určite to teda nie je problém celého Slovenska. Ľudia môžu mať nepríjemnosti aj s&nbsp;komármi, ktoré sa vyskytujú lokálne, napríklad v&nbsp;sudoch v&nbsp;záhradách, v&nbsp;nádržiach s&nbsp;dažďovou vodou. Sú to však iné druhy komárov než tie záplavové.

Na Slovensku sa vyskytuje viac ako 50 druhov komárov. Ich výskyt súvisí hlavne s&nbsp;výskytom mokradí, ktoré sa v&nbsp;minulosti hromadne vysušovali. Jedným z&nbsp;dôvodov bolo aj likvidovanie komárov. Vzťah ľudí a&nbsp;mokradí je teda oddávna veľmi rozporuplný. Komáre však k&nbsp;mokradiam a&nbsp;záplavovým oblastiam patria. Po záplavách a&nbsp;povodniach sa namnožia niektoré druhy záplavových komárov, napríklad Aedes vexans. Na svete je známych asi 3&nbsp;500 druhov komárov, ale iba časť z&nbsp;nich napáda človeka a&nbsp;prenáša naňho rôzne patogény.

Štípance sú nepríjemné, môžu však byť aj nebezpečné? Vyskytujú sa aj u&nbsp;nás druhy komárov, ktoré prenášajú maláriu či západonílsku horúčku?

Áno, komáre rodu Anopheles, ktoré môžu prenášať maláriu, aj komáre rodu Culex, prenášajúce vírus západonílskej horúčky, u&nbsp;nás žijú. Malária bola až do 50.&nbsp;rokov minulého storočia rozšírená na južnom Slovensku, hlavne na juhovýchode a&nbsp;juhozápade. Menej známy je vírus ťahyňa, prenášaný komármi. Bol nájdený na východnom Slovensku pri obci Ťahyňa. Spôsobuje takzvanú valtickú horúčku, pomenovanú podľa juhomoravských Valtíc. Má príznaky ako slabšia chrípka. Majitelia psov sa zase boja parazitov – hlístovcov dirofilárií. Komáre prenášajú parazitárne ochorenie dirofilariózu na psy a&nbsp;mačky, zriedkavo aj na človeka. Tieto parazity, ak sú vo veľkom množstve, môžu zviera aj zahubiť. Pre človeka našťastie nie sú nebezpečné, spôsobujú len podkožné uzlíky, ktoré sa dajú chirurgicky odstrániť.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Veľa ľudí sa bojí, že pri pichnutí komára sa môžu nakaziť infekciami prenosnými cudzou krvou. Môže sa to vôbec stať?

Pokiaľ viem, je to v&nbsp;závislosti od druhu infekcie buď nemožné, alebo úplne nepravdepodobné. Komáre prenášajú množstvo ochorení, teda patogénov, ktoré ich spôsobujú. Preto sa označujú ako najväčší zabijaci ľudstva. Odhaduje sa, že zabili viac ľudí než všetky vojny. Bill Gates, ktorého nadácia sa veľmi angažuje v&nbsp;boji proti malárii, na jednej prednáške povedal, že komáre za deň zabijú viac ľudí než žraloky za sto rokov. Žraloky zabili za sto rokov niečo vyše tisíc ľudí, zatiaľ čo komáre denne zabijú asi 1&nbsp;500 ľudí. Najväčší podiel na tom má malária.

Ako sa dá proti komárom účinne brániť? Pomáhajú repelenty alebo hrubé oblečenie?

Bývam vo Vysokej pri Morave, konča záhrady mám moravskú hrádzu. Dlhé roky trávim časť leta v&nbsp;delte Dunaja, pádlujeme po ramenách, spávame v&nbsp;stanoch, mám teda s&nbsp;komármi dlhoročné skúsenosti. Existujú viaceré možnosti individuálnej ochrany. Najjednoduchšie je zorganizovať si aktivity tak, aby človek nemusel byť vonku v&nbsp;čase, keď je aktivita komárov najvyššia, najmä za súmraku. Známy český hydrobiológ Otakar Štěrba nazval v&nbsp;knihe o&nbsp;dunajskej delte tento čas „hodinou veľkého komára“. Komárom nevyhovuje pražiace slnko ani vietor.

Večer vietor ustane, teplota klesne, začne sa stmievať. Nehrozí im teda odfúknutie, vysušenie a&nbsp;predátori, ktorí sa orientujú zrakom, ako sú vážky, ich v&nbsp;tme nevidia. Povodňové komáre sú však známe tým, že bežne štípu aj na pravé poludnie. Pomôže aj voľné oblečenie a&nbsp;repelenty, tie však ja už roky nepoužívam. Zaobídem sa bez nich. Bývali časy, keď som na seba striekal repelenty, natieral som sa smradľavou maďarskou masťou, ktorá komáre účinne odpudzuje, ale odpudivá bola aj pre mňa. Teraz som už odolný, poštípe ma dvadsať komárov, ani o&nbsp;tom neviem a&nbsp;nesvrbí ma to. Na komáre sa dá zvyknúť, som toho živý dôkaz, hoci som z&nbsp;Trenčína, kde je komárov málo. Kedysi mi štípance puchli a&nbsp;chodil som od Dunaja celý doškriabaný. Takže vidíte, viem sa vžiť aj do kože človeka, ktorý je na komáre citlivý.

Dá sa na ochranu pred komármi myslieť napríklad pri projektovaní záhrady alebo pri výbere pozemku na stavbu domu?

Ak ľuďom komáre prekážajú, nech si stavajú domy radšej ďalej od riek, nie v&nbsp;záplavových oblastiach. Mnohí Bratislavčania sa sťažujú, že komáre sú aj v&nbsp;meste. Bratislava je však pri Dunaji a&nbsp;komár zaletí aj niekoľko kilometrov. Chodieval som do Bodík, kde sme mali terénnu stanicu zo starého lodného kontajnera postaveného na koloch dva a&nbsp;pol metra nad zemou. Bol veľký rozdiel, či sme sedeli hore na terase alebo dole pri tráve. Ak žijete v&nbsp;záplavovej oblasti, je rozumné uvažovať nad vyvýšenou terasou. Aj vonkajšie posedenia a&nbsp;altánky sa dajú vybaviť moskytiérami, v&nbsp;penziónoch v&nbsp;dunajskej delte je to bežné. U&nbsp;nás som to ešte nevidel. Možno by to bol dobrý biznisový plán pre výrobcov altánkov.

Starostovia dedín na Záhorí vyzvali listom RÚVZ, aby zmonitoroval situáciu s&nbsp;komármi, ktorá je podľa nich kalamitná, a&nbsp;požadujú chemický postrek. Ten má však mnoho odporcov.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva údajne nemá ľudí ani peniaze, aby monitoroval výskyt komárov. To je nepochopiteľné. Údajne sa nerobí ani žiadny systematický monitoring patogénov, ktoré komáre prenášajú. Podľa zákona je dezinsekcia v&nbsp;kompetencii obcí, mali by sa teda riešiť aj komáre. Bohužiaľ, u&nbsp;nás roky funguje systém, že necháme komáre rozmnožiť sa, a&nbsp;až keď nás štípu, ideme striekať insekticídmi, ktoré zabijú nielen komáre, ale aj ostatný hmyz vrátane užitočných opeľovačov a&nbsp;predátorov škodcov. Okrem toho tieto postreky treba niekoľkokrát za sebou opakovať, aby sa prejavil nejaký účinok. Zaznievajú aj argumenty o&nbsp;zdravotnej škodlivosti insekticídov.

Na západ od nás sa v&nbsp;obciach nesmú používať. Našťastie nové vedenie Bratislavy a&nbsp;bratislavskej župy s&nbsp;týmto skoncovali a&nbsp;začali aplikovať larvicíd s&nbsp;obsahom Bti, ktorý je pre životné prostredie neškodný, keďže zabíja iba larvy komárov. Bohužiaľ, mnohé obce na Záhorí sa stále spoliehajú na prax z&nbsp;minulosti, keď v&nbsp;prípade zvýšeného výskytu komárov vyprosili peniaze na chemické postreky u&nbsp;premiéra, ktorý ich zo svojej rezervy veľkodušne uvoľnil. V&nbsp;rozpočte nemajú na boj s&nbsp;komármi vyčlenené ani euro a&nbsp;ani sa nezapájajú do monitoringu liahnisk komárov. Ten je kľúčový, bez neho sa larvy komárov nedajú účinne likvidovať. Liahniská treba pravidelne sledovať a&nbsp;proti larvám zasiahnuť, skôr ako sa zakuklia a&nbsp;vyletia „dospelce“. Tak sa to robí na druhom brehu Moravy v&nbsp;Rakúsku aj v&nbsp;Česku.

Je podľa vás biologický postrek lepším riešením? Ak áno, prečo?

Nazýva sa biologický alebo aj ekologický, čo môže vyvolávať dojem nejakého neseriózneho šamanizmu. Je to však veľmi účinná a overená metóda. Účinnou látkou je bielkovina z baktérie, ktorá je toxická pre larvy komárov. Vedci ju objavili v 70. rokoch minulého storočia v púšti Negev v Izraeli. Volá sa Bacillus thuringiensis israelensis, na prípravkoch sa preto používa skratka Bti. Videl som výsledky aplikácie týchto prípravkov, ktorú zabezpečovala bratislavská župa. Larvy komárov zabíjajú dokonale, na rozdiel od pesticídov však nezabijú nič iné. Vodu s Bti môže človek pokojne aj vypiť a nič sa mu nestane, keďže účinná látka je bielkovina, na ktorú my ľudia nemáme receptory. Podstatné pre fungujúci systém redukcie komárov je mať dobre monitorované a sprístupnené liahniská.

Musíte poznať terén a nájsť ich. Liahniská sú dynamický systém, raz sú, inokedy zmiznú, v sezóne ich treba pravidelne sledovať. Nie je to jednoduché, vyžaduje si to čas a úsilie. Objavili sa však sťažnosti, že postrek pomocou Bti, ktorý robila istá firma, bol neúčinný. Postrek treba robiť poriadne a&nbsp;aplikovať ho na liahniská vtedy, keď sú tam larvy. Tento rok sa stalo to, že firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, Bti neaplikovala tak, ako mala. Keď sme to kontrolovali, larvy v&nbsp;liahniskách stále boli. Bohužiaľ, kým došlo k&nbsp;náprave, časť z&nbsp;nich sa stihla vyliahnuť a&nbsp;vyletieť.

Treba však povedať, že sa k&nbsp;všetkým liahniskám nedostali aj preto, že sú zarastené inváznymi rastlinami a&nbsp;kríkmi. Obce by mali zabezpečiť sprístupnenie miest, kde sa komáre liahnu. Dnešný stav je taký, že ich zvyčajne obklopuje ťažko priechodná „džungľa“, výnimkou nie sú čierne skládky. Sú to často spustnuté miesta, kde nikto nechodí. Objektívnym problémom sú chránené územia v&nbsp;piatom&nbsp;stupni ochrany, kde sa nepovoľuje ani Bti. Tie teda môžu byť zdrojom komárov pre priľahlé lokality. Ale neviem o&nbsp;tom, že by to niekto skúmal a&nbsp;reálne hodnotil. Skôr to slúži ako výhovorka, prečo sa neoplatí nič robiť, a&nbsp;nadáva sa na štát, ochranárov a&nbsp;neviem koho ešte.

Neexistujú prírodné „biologické zbrane“ proti komárom, napríklad nasadiť na zasiahnuté územia vážky alebo ryby?

Existujú, napríklad africké ryby gambusie, oficiálne sa volajú živorodka komária, sa proti komárom osvedčili, keďže sa prednostne živia ich larvami. V&nbsp;mokradi, kde je stále voda, žije množstvo živočíchov, ktorí sa nimi živia. Problémom sú však povodňové komáre, ktoré sa rozmnožujú v&nbsp;občasných vodách, kde nemajú konkurenciu predátorov. S&nbsp;týmito sa nedá urobiť takmer nič. Ich stratégiou je vyhýbať sa miestam s&nbsp;predátormi a&nbsp;vyskytovať sa masovo. Je ich tak veľa, že sa nedajú zožrať, často stovky lariev na liter vody. Na tieto je asi jediným riešením spomínaný postrek Bti.

Je pravda, že niektorých ľudí komáre štípu menej než ostatných alebo vôbec nie? Ak áno, prečo je to tak?

Niektorí ľudia im skutočne „voňajú“ viac než iní. Možno je to tým, že sa viac potia, alebo ich pot obsahuje viac látok, ktoré komáre priťahujú. Ľudia však na komárie štípance aj rôzne reagujú. Reakcie na uštipnutie komára, napríklad u&nbsp;detí, môžu byť nepekné. Vidím to u&nbsp;svojho dvojročného syna. Ale pomaly si zvyká.

Závisí to od okolností. Niekedy príde v&nbsp;lete dlhodobejšie sucho, ktoré vysuší liahniská komárov, a&nbsp;keďže životnosť dospelého komára je v&nbsp;lete maximálne mesiac, komáre môžu zmiznúť už počas sezóny. Inokedy treba počkať až do jesene. Keď sa znížia teploty, už nie sú aktívne, s&nbsp;prvými mrazmi miznú. Niektoré druhy sa sťahujú do štrbín a&nbsp;škár, kde zimujú. V&nbsp;našich podmienkach bude najneskôr koncom októbra pokoj.

Čo by pre ekosystém znamenalo, keby komáre vyhynuli?

Áno, ľudia by sa komárom najradšej pomstili smrťou za všetko to svrbenie a&nbsp;bolesť. Je to hypotetická otázka, občas sa o&nbsp;tom špekuluje. Komáre však nikto nevyhubí. Je známe, že samce komárov, ktoré sú, mimochodom, striktní vegetariáni, neštípu, sú to dôležité opeľovače, takže niektorým rastlinám by chýbali. Vedeli by ich však zrejme nahradiť. Významnú úlohu majú komáre v&nbsp;tundre, ktorá sa na jar mení na močiar a&nbsp;kde sa asi dva druhy masovo rozmnožujú. Tam je celkovo nízka druhová diverzita, takže aj vypadnutie jedného takéhoto početného druhu by mohlo mať následky. Vedci sa však nevedia zhodnúť aké.

Niektorí tvrdia, že vyhubenie komárov by malo veľké následky na populácie vtákov v&nbsp;Arktíde, iní tvrdia, že nie. Sú to všetko iba špekulácie. Videl som prácu, kde vedci zistili, že na miestach, kde boli komáre výrazne zredukované pomocou Bti, belorítky vyviedli namiesto štyroch iba dve mláďatá. Na vyhubení niektorých druhov komárov alebo aspoň na ich upravení tak, aby nemohli prenášať pôvodcov chorôb, pracujú molekulárni biológovia spolu s&nbsp;entomológmi a&nbsp;majú sľubné výsledky. Problémom je, že je ťažké predvídať, čo sa stane, keď sa táto Pandorina skrinka genetických manipulácií otvorí. Na túto tému sa vedú bioetické polemiky. Keby sa však podarilo vyhubiť taký druh ako Anopheles gambiae, ktorý je hlavným prenášačom malárie v&nbsp;subsaharskej Afrike, zachránilo by to ročne státisíce životov, najmä malých detí.

Komáre nás tento rok potrápili: Dá sa na ne zvyknúť? A kedy bude od nich pokoj?

Výber pre vás

Komáre nás tento rok potrápili: Dá sa na ne zvyknúť? A kedy bude od nich pokoj?

Súvisiace články

Pandémia má hrozivé ekonomické následky: Padáme prudko dole! ROZHOVOR

Odborníčka na financie radí: Ako si vylepšíte rodinný rozpočet po koronakríze?

Čo robia prudké výkyvy počasia s naším telom? Zistite, či patríte do kritickej skupiny

Psychoterapeutka v ROZHOVORE o zvládaní súčasných zmien: Prijmime do života aj určitú neistotu

Výber pre vás