Ladislav Hámor

Atunel Čebrať? Stavebné ani územné konanie nebolo ukončené a&nbsp;napriek tomu stavbyvedúci Juraj Polák zo združenia Čebrať, do ktorého patria firmy Váhostav – SK a&nbsp;OHL ŽS, s&nbsp;partiou už razil ostošesť štyri metre za deň bez prestávky. „V&nbsp;prípustnom legislatívnom režime prieskumného diela, s&nbsp;vedomím banského úradu,“ informuje Milan Majerčík z&nbsp;Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Ružomberčan Stanislav Surový si myslí, že to je typický spôsob našej výstavby diaľnic. „Bolo-nebolo, stalo sa-nestalo, termín-netermín. Dnes mal byť úsek aj s&nbsp;tunelom dohotovený, lenže dlho sa handrkovali o&nbsp;variantoch trasy, inokedy o&nbsp;medvedích chodníkoch, o&nbsp;močiaroch a&nbsp;vzácnych biotopoch.“ Aj pre také mesto na krížnych cestách, akým je Ružomberok, je denne 20-tisíc vozidiel, z&nbsp;toho pätina nákladných, vari až príliš.

Rozostavaný úsek liptovskej diaľnice D1 (14,92 km) sa začína mimoúrovňovou križovatkou v&nbsp;Hubovej a&nbsp;smeruje od Turian do Turca. Trasa ponad Váh vedie severným svahom údolia rieky pri Hrboltovej, za ktorou je portál tunela Čebrať dlhého 3,63 kilometra. V&nbsp;ostatnom čase nepribúdali iba kilometre, ale aj séria komplikácií. Občianske združenie Zdravý domov v&nbsp;Hrboltovej podalo podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v&nbsp;prípade stanoviska EIA. Projektanti podľa nich v&nbsp;pripravovanej dokumentácii pre územné rozhodnutie nakreslili niečo iné. Niektorí obyvatelia nesúhlasili s&nbsp;tým, aby nákladná doprava počas výstavby prechádzala zastavanými časťami dediny. „Prístupové trasy posudzovali a&nbsp;neboli definované, no určite budú mimo zastavaných častí,“ tvrdil pred štyrmi rokmi Jaroslav Krč, hlavný inžinier úseku D1 Hubová – Ivachnová za 288 miliónov.

Navrhované prístupové cesty kritizoval aj vtedajší primátor Igor Čombor, ktorý ich označil za katastrofálne. NDS chcela cesty náležite upraviť. Po predĺžení tunela sa prístup na stavenisko v&nbsp;zosuvnom teréne skomplikoval. Miestna aktivistka Anna Šanobová tlmočila názory domácich: „Pri západnom portáli tunela v&nbsp;blízkosti mosta 201 sa naň elegantne môže napojiť cesta k&nbsp;stavbe diaľnice. Inak predpokladáme obrovské terénne problémy.“ Ale viac hláv, viac rozumu nemusí platiť vždy. Škoda, že úsek z&nbsp;Turian do Hubovej neriešili iba odborníci. Možno by sme už jazdili po novej diaľnici.

Medzi termínmi diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami boli viaceré dátumy od roku 2010 až po rok 2020. Ruku na srdce, kto môže za vyše desaťročný sklz? Voličom samosprávy nielen v&nbsp;Hrboltovej vychádzali pravidelne pred voľbami v&nbsp;ústrety. Čo im videli na očiach? Hlavne to, čo nechceli – hoci aby nákladiaky popred domy jazdili. Nikto predsa nemieni prísť o&nbsp;kvalitu životného prostredia, o&nbsp;štandard. Iní sa obávali negatívneho vplyvu na biotopy v&nbsp;okolí. Vyhovárať sa na nekonečný proces EIA je výhodné. „Odborníci zjari v&nbsp;roku 2015 pripravili novú trasu tunela Čebrať, a&nbsp;tak proces EIA z&nbsp;pochopiteľných príčin v&nbsp;júni 2016 NDS zastavila,“ hneval sa I. Čombor.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

V&nbsp;Mondi SCP zvýšili po vládnej strategickej investícii výrobu. I&nbsp;to má vplyv na permanentné kolabovanie dopravy v&nbsp;meste. „Pôvodná výstavba úseku podľa zmluvy mala trvať 3,5 roka. Nový odhad predbežného sklzu 4,5 až 5,5 roka je v&nbsp;kontexte vydaného vyhlásenia NDS a&nbsp;už vybudovaných mostných betónových konštrukcií skutočne absurdný. Nárast dopravy bude pre mesto bez diaľnice ekologickou katastrofou,“ dodal I. Čombor. Stanovisko ružomberskej radnice vychádzalo z&nbsp;reálnej situácie. „Treba si uvedomiť, že pri častých zápchach a&nbsp;kolónach si vodiči našli aj obchádzkové trasy vedúce mestskou časťou Černová aj centrom mesta. Aj okolitými obcami, hoci&nbsp;Liskovou, kde sa občas tvoria súbežne ďalšie kolóny,“ hovorí poslanec mestského zastupiteľstva Milan Šlávka, podľa ktorého „optimistické predpovede“ naznačujú, že v&nbsp;Liptove dokončia 15-kilometrový úsek až v&nbsp;roku 2025.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Problematické je plánovať a&nbsp;zostavovať harmonogram diaľničných projektov a&nbsp;rýchlostných ciest, ak niet garancií. O&nbsp;termínoch, kedy a&nbsp;ako budú napredovať jednotlivé procesy i&nbsp;verejné obstarávanie na zhotoviteľa, hovoril dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). „NDS momentálne zabezpečuje takzvané vodné EIA. Na základe neho sa určí, či stavba, tak ako je navrhovaná, teda v&nbsp;takzvanom tunelovom variante – tunelmi Korbeľka a&nbsp;Havran, spĺňa podmienky podľa vodného zákona. Po vydaní tohto rozhodnutia bude proces prípravy pokračovať žiadosťou o&nbsp;vydanie územného rozhodnutia. Ďalšie termíny závisia od ukončenia procesu územného konania aj od financií, majetkovoprávneho vyrovnania a&nbsp;podobne.“

Pár kilometrov pred Ružomberkom v&nbsp;roku 1976 „zastal čas“. Ani lístok sa nepohol. „Neuveriteľné, odvtedy plánovaný úsek D1 by v&nbsp;Indii postavili aj ručne, krompáčmi a&nbsp;lopatami,“ podotýka sarkasticky známy publicista Ján Svrček. Diaľnicu od Liptovského Mikuláša plynule stavali do roku 1976 až po Liptovský Ján, kde letmou montážou montovali vyše kilometrový najdlhší diaľničný viadukt vo vtedajšej ČSSR košické Inžinierske stavby. Ešte po neotvorenom úseku v&nbsp;roku 1982 na vojenskú základňu Kaleník, kde mali inštalovať rakety SS-20, previezli ministra obrany ZSSR Ustinova i&nbsp;so sprievodom tridsiatky limuzín.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;modernými rýchlostnými komunikáciami tunajšej diaľnici chýbali aktuálne parametre. „Vtedy na infra­štruktúru vyššieho dopravného významu neboli také nároky. Zodpovedá tomu aj smerový profil diaľnice v&nbsp;okolí Liptovského Mikuláša s&nbsp;menšími polomermi oblúkov,“ potvrdil generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Kotlinu Váhu neobídete a&nbsp;doprava v&nbsp;oblasti pripomína lievik. Ľ. Palčák dôvodí – región patril k&nbsp;najnavštevovanejším slovenským destináciám. Zrejmý je i&nbsp;súvis s&nbsp;výstavbou vodného diela Liptovská Mara a&nbsp;novými dopravnými spojnicami.

Využili sústredené nasadenie pracovníkov, vozidiel, stavebnej techniky a&nbsp;ďalšej mechanizácie žilinského Váhostavu. Tomu sa hovorí jednou ranou zabiť dve muchy. Dvadsaťdvakilometrový úsek D1 Ivachnová – Liptovský Mikuláš v&nbsp;polovičnom profile postavili s&nbsp;dvanástimi diaľničnými premosteniami za štyri roky. „Najprv staviame úseky na rovine a&nbsp;kopce si nechávame na koniec. Potom na to doplácame, lebo ceny materiálov rastú,“ hovorí špecialista na tunely a&nbsp;poradca ministerstva dopravy Ján Kušnír. Podľa neho by v&nbsp;krajine malo stáť viac tunelov. „Dokončenie obchvatu v&nbsp;rámci výstavby D1 odbremení vodičov prechádzajúcich naším mestom aj obyvateľov sužovaných dlhodobou traumou. Nejde iba o&nbsp;zhustenú dopravu hlavným cestným ťahom blízko centra,“ myslí si poslanec mestského zastupiteľstva Milan Šlávka.

Obchvat Ružomberka tvorí tunel Čebrať, kde vo februári prerazili severnú rúru. „Ide o&nbsp;významný míľnik. Každá tunelová rúra má zabezpečený samostatný prístup z&nbsp;obidvoch portálov, čím bude zvýšená obsluha jednotlivých pracovísk v&nbsp;tuneli, a&nbsp;to v&nbsp;konečnom dôsledku prinesie urýchlenie prác najmä pri betonáži sekundárneho ostenia,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková a&nbsp;dodala: „Po dokončení sa realizuje hĺbenie portálových objektov a&nbsp;odvodnenie, chodníky i&nbsp;vozovka tunela. Z&nbsp;3,6-kilometrového tunela vyťažili takmer 380-tisíc kubických metrov zeminy.“ Obchvat Ružomberka skráti vodičom prejazd o&nbsp;viac ako šestnásť minút. Deväťdesiatpäť percent diela museli preprojektovať a&nbsp;projekty na niektoré časti stavby doteraz chýbajú.

Diaľnicu naplánovanú z Prahy do Košíc a na Podkarpatskú Rus už za prvej republiky zhatila vojna. Ešte v roku 1965 na plány nadviazali a prvých šesť kilometrov z Bratislavy odovzdali vodičom v roku 1972. Úsek sa začínal na diaľničnej križovatke v Bratislave-Pečni, kde je nultý kilometer plánovanej 512-kilometrovej dopravnej tepny. Zatiaľ čo ste dočítali, dovolenkári v Chorvátsku už jazdia po nových diaľniciach. Na Slovensku je 764 kilometrov cestných komunikácií, z toho 482 kilometrov diaľnic a 282 kilometrov rýchlostných ciest. Za 30 rokov v krajine pribudlo 572 kilometrov.

Na Slovensku chýbajú rýchlostné cesty

Ešte v&nbsp;roku 2006 prvá Ficova vláda napriek „najzelenším“ správam roka ochotne súhlasila s&nbsp;diaľnicou naprieč chráneným územím v&nbsp;Malej Fatre. Brusel financovanie cez PPP neodporučil. Opäť bol ktosi spokojnejší, a&nbsp;to ochranári. Povrchový variant údolím Váhu by ohrozil vzácne rašeliniská, jaskyne, chránené územia. Všetko sa začalo nanovo. Politici sľubovali do roku 2010 dokončenú diaľnicu. Áno, takto v&nbsp;očakávaní žijú obyvatelia i&nbsp;návštevníci regiónu pod Tatrami už polovicu storočia.

Čo sa nestihlo za Mečiara, Fica či Radičovej vlády, nikto už nedobehne. Počas stavby kruhového objazdu museli dve spadnuté premostenia postaviť znova. Humoristi nazvali Liptovský Mikuláš „mestom padajúcich mostov“. Kvalitou sa betonári mosta z&nbsp;roku 1984 nevyznamenali. Poškodenie mosta pri Liptovskom Hrádku odhalili pri pravidelnej prehliadke v&nbsp;roku 2016. Silne narušenú železobetónovú nosnú konštrukciu museli zbúrať a&nbsp;ľavú časť mosta nanovo postaviť. Nový most dali do užívania koncom roka 2022. Samostatnou kapitolou je rýchlostná cesta R1 z&nbsp;Banskej Bystrice, respektíve z&nbsp;Donovál. Martinčania lobujú, aby koridor prechádzal cez Turiec a&nbsp;nie ako doteraz stáročiami preverenou cestou cez Ružomberok na Oravu do Poľska. S&nbsp;tým súvisí výstavba tepny do Dolného Kubína, súčasná je miestami neprehľadná.

Aj tu chytáme problém za chvost. „Termín dostavby obchvatu bol už viackrát presunutý, väčšina Ružomberčanov neverí ani tomu ohlásenému do konca roka 2024. Tempo výstavby je očividne pomalé a&nbsp;blížiace sa predčasné voľby a&nbsp;turbulentná politická situácia neveštia nič dobré. Môže sa stať, že niekto z&nbsp;politikov príde s&nbsp;geniá­l­nym nápadom uprednostniť iné dopravné projekty a&nbsp;dokončenie obchvatu sa opäť odsunie,“ zamýšľa sa M. Šlávka. Diaľnica pred tunelom a&nbsp;za ním už stojí, ale bez tunela akoby ani nestála. Nové trhliny dostáva aj nadväzujúci úsek pri Žiline z&nbsp;Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu s&nbsp;tunelom Višňové, kde hrozí dvojročné meškanie.

Od vzniku republiky v&nbsp;roku 1993 každá vláda deklarovala to isté: diaľnice sú dôležité. Je dôležité budovať najprv kvalitnú cestnú infraštruktúru, až následne výrobné, skladové a&nbsp;iné prevádzky. Príbeh liptovskej diaľnice miestni prežívajú ako tureckú telenovelu. Rýchlejšie pribúda vozidiel i&nbsp;havárií. V&nbsp;Liptove sa začalo s&nbsp;výstavbou diaľnice v&nbsp;roku 1972, čo v&nbsp;roku 2023 vyzerá ako tlačová chyba.

Výstavba diaľnice D1 je zrelá na zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov

Výber pre vás

Výstavba diaľnice D1 je zrelá na zápis do Guinnessovej knihy svetových rekordov

Súvisiace články

V Tvrdošíne nikdy nezabudnú na rok 2001: Po daždivých dňoch vyšlo slnko

Dedinka Štefanov na Záhorí: Do úplnej spokojnosti im chýba len jedno

Slávne sestry zo slatín: O ich knihách rozprával nielen celý Londýn

Otvorená náruč Demjaty: Malá obec ukrýva mnoho zaujímavých ľudských osudov

Výber pre vás