Ladislav Hámor

Tento rok v&nbsp;prvý februárový víkend práve tu snehové jazyky najviac skomplikovali vodičom cestu autom. Na celej Orave aj v&nbsp;Tvrdošíne vyhlásili mimoriadnu situáciu. Spadnuté stromy ochromili „oravku“, ktorá celé hodiny nepremávala. „Do odpratávania snehu, nepretržitého čistenia len v&nbsp;meste sme zapojili desať osádok. Mali k&nbsp;dispozícii nakladače, traktory, frézu,“ vraví riaditeľ technických služieb Marián Ondrašík. V&nbsp;správe majú takmer 65 kilometrov ulíc. O&nbsp;komunikácie v&nbsp;kúpeľnej štvrti s&nbsp;horúcimi prameňmi v&nbsp;miestnych bazénoch sa stará urbár.

Ďurďošín, po nemecky Thurdoschin, po maďarsky Turdossin
Región: severná Orava
Počet obyvateľov: 8 870, 92 percent rímskych katolíkov
Prvá písomná zmienka: 1111
Nadmorská výška: 592 m
Rozloha chotára: 5 655 ha
Polohopis: na sútoku Oravy a Oravice

Tvrdošín

Dnes sú Oravice vychýreným strediskom cestovného ruchu. Pred časom sa však mesto sporilo o&nbsp;územie s&nbsp;obcou Vitanová, ležiacou v&nbsp;susedstve. Ani nie pred dvadsiatimi rokmi spor uzavrel konečný verdikt senátu Ústavného súdu: Oravice patria Tvrdošínu. „Vznikol až politický problém, ktorým sa zaoberala vláda, akoby sa ozaj nemala čím. Nešlo iba o&nbsp;peniaze, ale o&nbsp;vyšší princíp. Ak vám niekto protiprávne vezme územie, bránite sa,“ spomína na rok 2004 ostrieľaný primátor Ivan Šaško. Jeden z&nbsp;najdlhšie pôsobiacich funkcionárov samosprávy na Slovensku je na čele Tvrdošína už 37 rokov.

Spochybňovanie súdov nazval vtedajší prednosta katastrálneho úradu v&nbsp;Žiline Ivan Gaža „rituálnymi tancami“. Išlo však o&nbsp;lukratívnych dvetisíc hektárov areálu, ktorý je unikátny už aj tým, že na úpätí lyžiarskeho svahu sú geo­termálne bazény. Lyžiarom stačí prezliecť sa do plaviek a&nbsp;ponoriť sa do vody. O&nbsp;územie, ktoré je vzdialené vyše 20 kilometrov od centra a&nbsp;ktoré bolo predmetom sporu, sa odvtedy starajú. Komunálny odpad nedávno zabezpečili pred synantropnými medveďmi hnedými. Preventívne opatrenia na elimináciu škôd na šiestich uzamykateľných stojiskách si vyžiadali dotáciu vyše 88 400 eur z&nbsp;eurofondov. V&nbsp;tejto časti TANAP-u&nbsp;búrka poškodila v&nbsp;lete roku 2021 most a&nbsp;ďalšie škody vznikli v&nbsp;centre Oravíc pri Kuliranči. Primátor si napriek všetkému myslí, že raz to bude ešte príťažlivejšie kúpeľné mestečko. Aj Oravice majú rozvoj zaručený v&nbsp;rámci programu hospodárskeho a&nbsp;sociálneho rozvoja mesta.

„Takmer pri väčšine projektov ide o&nbsp;päťpercentné spolufinancovanie z&nbsp;rozpočtu. Napriek tomu, že Hornooravská nemocnica je v&nbsp;Trstenej, vzdialenej päť kilometrov, otvorili sme centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti. Dotácia zo zdravotníckeho rezortu je takmer 775-tisíc eur. V&nbsp;jednej z&nbsp;ambulancií v&nbsp;rámci projektu rátame s&nbsp;internistom i&nbsp;diabetológom, máme zazmluvneného i&nbsp;gastrológa,“ informuje Ivan Šaško. V&nbsp;kraji je na obyvateľa najvyššia pôrodnosť. „Nové gynekologicko-pôrodnícke oddelenie nám závidia,“ vraví Marián Tholt, uznávaný gynekológ a&nbsp;zároveň riaditeľ nemocnice, kde je perinatálna úmrtnosť dlhodobo na najnižšej úrovni.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;oravských končinách nie je núdza o&nbsp;rozvetvené rodiny, kde 60-ročným príde zagratulovať aj plný autobus potomkov, detí s&nbsp;vnúčatami. Asi aj preto sú na starých desaťkorunáčkach (obeživom boli 27 rokov) deti z&nbsp;Oravy. Autorkou návrhu bankovky z&nbsp;roku 1958 bola výtvarníčka Mária Medvecká z&nbsp;Tvrdošína. Obe desaťročné dievčatá Gitku Meškovú (dnes Hlaváčikovú) a&nbsp;Martu Lajmonovú (dnes Cisárikovú), ktoré sa ocitli na bankovke, dobre poznala. Margita je vyobrazená s&nbsp;tradičnou šatkou ako pohľad do histórie, druhé dieťa s&nbsp;pionierskou šatkou predstavovalo pokrok, nové časy. Dievčatá pózovali pred objektívom fotoaparátu a&nbsp;skúšali správny úsmev, respektíve pohľad. Obe sú dnes starými matkami a&nbsp;užívajú si učiteľský dôchodok.

Po maliarke nazvali galériu v&nbsp;klasicistickej kúrii z&nbsp;prvej polovice 19. storočia, ktorú sprístupnili v&nbsp;roku 1979. Je tam prezentované dielo „s&nbsp;národniarskymi cnosťami, autentické“, pripomína kunsthistorička Eva Ľuptáková. Vyzdvihuje Medveckej dokonalú prípravu na tvorbu: „Generáciu maliarov vychovávali na najlepších klasických princípoch maliarskej edukácie. Pani Mária mala za sebou pražskú, viedenskú i&nbsp;bratislavskú skúsenosť, a&nbsp;tak po návrate do rodiska mohla dokonale rozvinúť talent, najbližšie k&nbsp;realizmu. Stvárňovala konkrétnych ľudí, objekty a&nbsp;udalosti, ale aj krajinu, človeka na poli, ženu, matku, kvety.“

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...

Expozícia obsahuje takmer tristo malieb a&nbsp;kresieb a&nbsp;je vysunutým pracoviskom Oravskej galérie. „Zviditeľnila rodné mesto. Mal som to šťastie a&nbsp;spoznal som sa s&nbsp;ňou,“ dodáva Ivan Šaško. Jej meno nesie základná škola na sídlisku Medvedzie, olejomaľba krajiny v&nbsp;Oraviciach zdobí primátorovu pracovňu na radnici.

Oľga Feldeková vyrástla ešte v&nbsp;čase, keď Oravská priehrada nestála. „Mám pred očami Tvrdošín ako Benátky, sníva sa mi o&nbsp;tom až dovtedy, kým sa neprebudím. Nevedno, prečo plačú dospelí, keď voda vystúpi až po kostol alebo keď je obrovský oheň taký nádherný. Za môjho detstva často horelo a&nbsp;každú jar boli povodne. Dieťa nevníma tragiku takýchto udalostí a&nbsp;prežíva ich. Dodnes si pamätám, aké bolo úžasné, keď nás ujo Ballek na člne hájovci plavil z&nbsp;nižného konca Tvrdošína až ku kostolu.“ Oľga Feldeková žije už vyše 40 rokov so spisovateľom Ľubomírom Feldekom. Dva roky pracovala v&nbsp;Tesle Orava v&nbsp;Nižnej, neskôr vyštudovala žurnalistiku. Debutovala cyklom krátkych próz pre deti Rozprávky pre dievčatko a&nbsp;neskôr knihou pre dospelých Sťahovanie na mieste. Je populárnou glosátorkou televíznej šou. „Nič by som na Orave a&nbsp;Oravcoch nemenila. Iba ak to, aby sa mali lepšie, aby nemali sociálnu úzkosť a&nbsp;aby si poniektorí alkoholom neničili zdravie,“ dodáva prozaička, novinárka, scenáristka a&nbsp;dramaturgička.

Keď sa v&nbsp;novembri 1931 narodila Darina Laščiaková, jedna z&nbsp;najznámejších interpretiek slovenskej ľudovej hudby, v&nbsp;Tvrdošíne žilo 1 620 ľudí. Dvaapolročné dievča zaujalo hneď na prvom vystúpení v&nbsp;rodnom meste, kde sa všetci poznali. „Vystupovala som pri rôznych príležitostiach. Mojím prvým honorárom bol pohár vody s&nbsp;malinovou šťavou,“ uviedla folkloristka. Na detstvo a&nbsp;cesty za ľudovou piesňou spomínala v&nbsp;publikácii Život s&nbsp;piesňou, ktorá vyšla v&nbsp;roku 2005. V&nbsp;rodine mala oporu. Študovala hudobné vedy a&nbsp;spätosť s&nbsp;rodným krajom vyjadrila v&nbsp;diplomovej práci o&nbsp;goralskej hudobnej kultúre na severnej Orave.

„Počas štúdií sa mi splnil sen: stala som sa najskôr členkou, neskôr sólistkou súboru Lúčnica. Od roku 1961 som bola v&nbsp;Československom rozhlase v&nbsp;Bratislave.“ Na cestách počas 33 rokov získala hudobno-slovné záznamy&nbsp; mapujúce tradičnú ľudovú kultúru, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu Slovenského rozhlasu. Dvadsať ročníkov vysielala priame prenosy z&nbsp;festivalovej Východnej. Nahrávala s&nbsp;najznámejšími ľudovými hudbami, najmä s&nbsp;Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Tri zlaté a&nbsp;jednu striebornú medailu získala na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok a&nbsp;za interpretáciu na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava. Od roku 1975 je zaslúžilou umelkyňou, podobne ako jej spevácka spoluputníčka Hanka Hulejová. Čestnú občianku Tvrdošína Darinu Laščiakovú ocenili Zlatým erbom ako najúspešnejšiu interpretku ľudových piesní za roky 1970 až 1975, Krištáľovým krídlom a&nbsp;v&nbsp;roku 2013 jej prezident udelil Pribinov kríž I.&nbsp;triedy.

„Darinku sme privítali v&nbsp;rodisku pred desiatimi rokmi. Sme na ňu veľmi hrdí, na jej prácu, ktorú robila s&nbsp;láskou. Slovensku zanechala mimoriadne dedičstvo pôvodných ľudových piesní uchovaných v&nbsp;rozhlasovom archíve. Uspávanky, lyrické, smutné či veselé, ťahavé, ale aj rezké piesne v&nbsp;jej podaní sú nezabudnuteľné citovo zafarbené príbehy,“ poznamenáva Ivan Šaško. Každý rok v&nbsp;júli na svätú Annu pripravujú Folklórne Oravice a&nbsp;festival dychoviek Fordych a&nbsp;iné.

Ani Oravu, ktorá je prihraničným územím, neobchádzajú chronické problémy s&nbsp;dokončovaním rýchlostných ciest. Dielo za 62&nbsp;miliónov eur je financované zo štátneho rozpočtu. Takmer šesťkilometrový úsek s&nbsp;obchvatom Tvrdošína bude hlavnou tepnou k&nbsp;slovensko-poľskej hranici. „Ide o&nbsp;zvýšenie bezpečnosti aj plynulosti cestnej premávky v&nbsp;našom meste. Tranzitná doprava na novobudovanom úseku R3 Tvrdošín –&nbsp;Nižná je mimo obytných centier,“ informuje Ivan Šaško.

Obchvat mesta prinesie i&nbsp;úsporu pohonných látok, zníženie hluku, prašnosti a&nbsp;vibrácií. Zlepšia sa životné podmienky obyvateľov. Úsek odľahčí kamiónovú dopravu v&nbsp;obciach v&nbsp;regióne. „Kolaudácia mala byť v&nbsp;júli 2023, podľa posledných informácií od zhotoviteľa máme obavy, či sa to nepretiahne,“ vraví tvrdošínsky primátor, ktorému minister dopravy sľúbil ukončenie do konca roka. Ešte pred desiatimi rokmi nebolo isté, kedy sa začne stavať. Z&nbsp;Tvrdošína vzišla petícia za urýchlenie cesty R3 medzinárodného významu. Zdá sa, že nebola zbytočná.

„Očakávame priemer na úrovni 10 500 kilogramov mlieka na dojnicu a&nbsp;rok,“ potvrdil predseda poľnohospodárskeho družstva Žiarec Cyril Orčík. Oravská poľnokomora v&nbsp;lete pozvala na zootechnické stretnutie družstevníkov z&nbsp;Tvrdošína. Tí prekonali psychologickú hranicu v&nbsp;úžitkovosti od jednej dojnice kombinovaného slovenského strakatého plemena. Sú úspešní, hoci prežili aj nátlak a&nbsp;šikanovanie bývalých, teraz už pozatváraných ľudí z&nbsp;Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ale o&nbsp;tom inokedy.