Atunel Čebrať? Stavebné ani územné konanie nebolo ukončené a napriek tomu stavbyvedúci Juraj Polák zo združenia Čebrať, do ktorého patria firmy Váhostav – SK a OHL ŽS, s partiou už razil ostošesť štyri metre za deň bez prestávky. „V prípustnom legislatívnom režime prieskumného diela, s vedomím banského úradu,“ informuje Milan Majerčík z Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Ružomberčan Stanislav Surový si myslí, že to je typický spôsob našej výstavby diaľnic. „Bolo-nebolo, stalo sa-nestalo, termín-netermín. Dnes mal byť úsek aj s tunelom dohotovený, lenže dlho sa handrkovali o variantoch trasy, inokedy o medvedích chodníkoch, o močiaroch a vzácnych biotopoch.“ Aj pre také mesto na krížnych cestách, akým je Ružomberok, je denne 20-tisíc vozidiel, z toho pätina nákladných, vari až príliš.

Séria komplikácií

Rozostavaný úsek liptovskej diaľnice D1 (14,92 km) sa začína mimoúrovňovou križovatkou v Hubovej a smeruje od Turian do Turca. Trasa ponad Váh vedie severným svahom údolia rieky pri Hrboltovej, za ktorou je portál tunela Čebrať dlhého 3,63 kilometra. V ostatnom čase nepribúdali iba kilometre, ale aj séria komplikácií. Občianske združenie Zdravý domov v Hrboltovej podalo podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v prípade stanoviska EIA. Projektanti podľa nich v pripravovanej dokumentácii pre územné rozhodnutie nakreslili niečo iné. Niektorí obyvatelia nesúhlasili s tým, aby nákladná doprava počas výstavby prechádzala zastavanými časťami dediny. „Prístupové trasy posudzovali a neboli definované, no určite budú mimo zastavaných častí,“ tvrdil pred štyrmi rokmi Jaroslav Krč, hlavný inžinier úseku D1 Hubová – Ivachnová za 288 miliónov.

Navrhované prístupové cesty kritizoval aj vtedajší primátor Igor Čombor, ktorý ich označil za katastrofálne. NDS chcela cesty náležite upraviť. Po predĺžení tunela sa prístup na stavenisko v zosuvnom teréne skomplikoval. Miestna aktivistka Anna Šanobová tlmočila názory domácich: „Pri západnom portáli tunela v blízkosti mosta 201 sa naň elegantne môže napojiť cesta k stavbe diaľnice. Inak predpokladáme obrovské terénne problémy.“ Ale viac hláv, viac rozumu nemusí platiť vždy. Škoda, že úsek z Turian do Hubovej neriešili iba odborníci. Možno by sme už jazdili po novej diaľnici.

Medzi termínmi diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami boli viaceré dátumy od roku 2010 až po rok 2020. Ruku na srdce, kto môže za vyše desaťročný sklz? Voličom samosprávy nielen v Hrboltovej vychádzali pravidelne pred voľbami v ústrety. Čo im videli na očiach? Hlavne to, čo nechceli – hoci aby nákladiaky popred domy jazdili. Nikto predsa nemieni prísť o kvalitu životného prostredia, o štandard. Iní sa obávali negatívneho vplyvu na biotopy v okolí. Vyhovárať sa na nekonečný proces EIA je výhodné. „Odborníci zjari v roku 2015 pripravili novú trasu tunela Čebrať, a tak proces EIA z pochopiteľných príčin v júni 2016 NDS zastavila,“ hneval sa I. Čombor.

V Mondi SCP zvýšili po vládnej strategickej investícii výrobu. I to má vplyv na permanentné kolabovanie dopravy v meste. „Pôvodná výstavba úseku podľa zmluvy mala trvať 3,5 roka. Nový odhad predbežného sklzu 4,5 až 5,5 roka je v kontexte vydaného vyhlásenia NDS a už vybudovaných mostných betónových konštrukcií skutočne absurdný. Nárast dopravy bude pre mesto bez diaľnice ekologickou katastrofou,“ dodal I. Čombor. Stanovisko ružomberskej radnice vychádzalo z reálnej situácie. „Treba si uvedomiť, že pri častých zápchach a kolónach si vodiči našli aj obchádzkové trasy vedúce mestskou časťou Černová aj centrom mesta. Aj okolitými obcami, hoci Liskovou, kde sa občas tvoria súbežne ďalšie kolóny,“ hovorí poslanec mestského zastupiteľstva Milan Šlávka, podľa ktorého „optimistické predpovede“ naznačujú, že v Liptove dokončia 15-kilometrový úsek až v roku 2025.

Pokračovanie na ďalšej strane...