Schopnosťou písať bola obdarená nielen Emily, ale aj jej dve sestry Charlotte a Anne i brat Branwell. Príbehy všetky tri sestry publikovali pod mužskými menami, ale v pseudonymoch zachovali začiatočné písmená svojho mena. Zo Charlotte bol Currer Bell, z Emily sa stal Ellis Bell a Anne sa podpisovala ako Acton Bell. Sestry sa domnievali, že na ženské autorky sa nazerá s predsudkami, preto skrývali svoje pohlavie. Najmä keď Charlotte a Emily vniesli do anglickej literatúry romány plné vášne, čo bolo v polovici 19. storočia niečo nezvyčajné, a sústredili sa najmä na vnútorný život žien. Obávali sa, že podpísané ako ženy by ťažko našli pre svoje knihy vydavateľa.

Život bez matky

Brontëovci sa usadili v malebnej dedinke Haworth na severe Anglicka v roku 1820. To už mali Patrick a Maria šesť detí – päť dcér a jedného syna. Prvá sa narodila Maria, po nej Elizabeth, Char­lotte, Branwell, Emily a ako posledná Anne. Reverend Patrick Brontë pochádzal z Írska z chudobných roľníckych pomerov, a aby mal lepšie kariérne vyhliadky, odišiel študovať teológiu do Cambridgea. Tam si aj pôvodné írske priezvisko Brunty, uvádzané i Prunty, zmenil na Brontë, čo v gréčtine znamená hrom. Patrick pred štúdiom roky pracoval v kováčskej dielni a uvedomoval si dôležitosť vzdelania.

Manželka Maria bola z Corn­wallu z bohatej rodiny Bran­wellovcov, ktorá nebola spokojná, že ich dcéra sa rozhodla pre nemajetného kňaza. Lenže ten muž bez majetku bol obdarený neobyčajným intelektom a za svoje bohatstvo považoval knihy. Na hawortskej fare, kde pôsobil ako doživotný kaplán, mal bohatú knižnicu. Jeho deti tak mali prístup nielen k náboženským textom, ale aj ku klasickým literárnym dielam. Čítali knihy od autorov ako G. G. Byron, J. Milton, W. Scott, Vergílius či Homér, odoberali viaceré časopisy. Na severe Anglicka však boli odrezané od londýnskych literárnych kruhov, preto v rodine organizovali literárne večierky či diskusie pre priateľov a nadšencov literatúry z okolia. Ich iniciátorom býval otec Patrick, fara sa tak jeho zásluhou stala centrom dedinského umeleckého diania.

Podobne ako mnohé iné viktoriánske rodiny, aj Brontëovcov zasiahla tragická strata. Šesť súrodencov mladších než osem rokov prišlo o matku. Maria zomrela na rakovinu. Tento smutný zvrat v rodine sa neskôr odrazil v tvorbe sestier Brontëových. Viaceré hrdinky zobrazovali bez matky alebo ako siroty. Švagrovi prišla na pomoc Mariina sestra Elizabeth Branwellová, ktorá sa ujala vedenia domácnosti a výchovy detí. Tie si po matkinej smrti vytvorili zvláštny imaginárny svet – kráľovstvá Angria, Gondal a Sklené mesto. Vybájený život v nich zasadili do svojich básní a príbehov. Uverejňovali ich vo vlastnom časopise, ten rozmermi 35 krát 61 milimetrov pripomínal miniatúrnu knižočku. Tieto dielka zhotovovali z prázdnych vreciek od cukru, zo zvyškov tapiet či z iných kúskov papiera. Charlotte svojimi príspevkami naplnila šesť z deviatich časopisov, písala hlavne poviedky, Emily sa zamerala skôr na básne, hoci pridala zopár príbehov, Branwell a Anne uprednostnili poéziu. Každé z detí malo výtvarné nadanie, viedli si ilustrované denníky, v ktorých sa prelínala realita s fikciou.

Pokračovanie na ďalšej strane...