Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Krajina na brehu Jadranského mora má vážny dôvod na smútok. Pandémia totiž veľmi úspešne stlmila cestovateľské vášne u&nbsp;ľudí na celej planéte. Chorvátska ekonomika je však vo veľkej miere závislá práve od dovolenkárov. Turizmus je kľúčovým prispievateľom do štátneho rozpočtu a&nbsp;tvorí 25&nbsp;percent hrubého domáceho produktu krajiny. Nečudo, že Chorvátsko počas pandémie otvorilo svoje hranice pre cudzincov za účelom turizmu ako jedna z&nbsp;prvých juhoeurópskych krajín.

Voľný vstup ohlásili už koncom mája, z&nbsp;„ekonomických“ dôvodov bolo možné do krajiny cestovať už mesiac predtým. Napriek tomu združenie Glas poduzetnika (Hlas podnikateľov) pesimisticky predpokladá, že pre koronavírusovú pandémiu tento rok klesne obrat v&nbsp;cestovnom ruchu až o&nbsp;osemdesiat percent v&nbsp;porovnaní s&nbsp;vlaňajškom. „Sme závislí od zahraničných turistov,&nbsp;ktorí zabezpečujú 90&nbsp;percent príjmu turistického sektora,“&nbsp;takto reálne zhodnotil situáciu pre&nbsp;Euronews&nbsp;chorvátsky minister turizmu Gari Cappelli.

V&nbsp;deň, keď sa spolu rozprávame, vstávala Miriam o&nbsp;piatej hodine ráno. Lúčila sa so slovenskými klientmi, ktorí k&nbsp;nim na chorvátsky ostrov Vir v&nbsp;lete pravidelne cestujú už roky, aby si mohli užívať čaro Jadranského mora. Noví hostia sú však v&nbsp;nedohľadne. „Apartmány poskytujeme v&nbsp;lete turistom na ubytovanie. Naši hostia sú len Slováci, ktorí sa k&nbsp;nám vracajú každý rok. Teraz však máme prázdno, pretože lekári a&nbsp;policajti, ktorí mali u&nbsp;nás bývať, nedostali dovolenku,“ hovorí.

Vzápätí nazerá do štatistík, ktoré má k&nbsp;dispozícii. Ostrov, ktorý sa pre Slovenku Miriam stal druhým domovom, navštívilo v&nbsp;tomto roku 867 Slovákov, hostí z&nbsp;Česka je o&nbsp;čosi viac, a&nbsp;to 1&nbsp;563. S&nbsp;týmto počtom sme s&nbsp;našimi českými susedmi na štvrtom a&nbsp;piatom mieste v&nbsp;návštevnosti. „Je to však o&nbsp;45 percent menej hostí ako po iné roky,“ hovorí Miriam o návštevnosti ostrova s&nbsp;rozlohou viac ako 22 štvorcových kilometrov.

Z&nbsp;Rakúska pricestovalo na ostrov Vir 650 dovolenkárov. „Sú to vcelku slušné čísla. Netreba sa ničoho báť. Na ostrove nemáme ani jeden prípad koronavírusu, podobne je to na pobreží, všetky prípady evidujú na kontinente. More, jód a&nbsp;slnko veľmi dobre vplývajú na zdravie. Pláže nie sú preplnené, naopak, je tu oveľa bezpečnejšie ako niekde v&nbsp;akvaparku na Slovensku, kde je hlava na hlave,“ zanietene promuje Miriam dovolenku v&nbsp;Chorvátsku.

Hoci pre túto krajinu nastali ťažké časy, Miriam je veľká optimistka. Verí, že sezóna sa rozbehne, pre jej rodinu je to takmer fatálna záležitosť. V&nbsp;marci totiž zemetrasenie veľmi vážne poškodilo ich dom v&nbsp;Záhrebe, kde bývajú počas druhej polovice roka. Potrebujú nutne peniaze na rekonštrukciu. Veria, že ich získajú práve z&nbsp;prenájmu apartmánov.

„Nie iba ja, všetci sme tu optimisti. Nastali síce ťažké časy, ale ľudia a&nbsp;miesto sa nezmenilo. Preto nie sme smutní. Nikto o&nbsp;koronavíruse nerozpráva. Do Chorvátska som prišla pred jedenástimi rokmi. Kariéru riaditeľky oddelenia ľudských zdrojov som vymenila za klasický status chorvátskej ženy – byť v&nbsp;domácnosti. Nikdy som to neoľutovala.“

Jej manželom je známy chorvátsky automobilový pretekár do vrchu Željko Kelečič, dnes však podniká. Sú rodičmi 7-ročnej dcéry Emmy, ktorá po prázdninách nastúpi do školy. Miriam v&nbsp;novom domove pomáha s&nbsp;propagáciou cestovného ruchu, v&nbsp;januári vydala knihu práve o&nbsp;Chorvátsku ako lákavej dovolenkovej destinácii. Dostala za to ocenenia od chorvátskeho ministerstva kultúry aj od obidvoch veľvyslanectiev.

Na ostrove Vir ju zase miestna samospráva vyhlásila za najlepšiu promotérku tejto dovolenkovej destinácie. Dnes však namiesto oslavy úspechov bojuje s&nbsp;bežnou, pre pandémiu tvrdou realitou. „Musíme dodržiavať prísne hygienické predpisy, práve preto nám stúpli náklady asi o&nbsp;dvadsať percent. Tak napríklad, keď odídu hostia, nových môžeme ubytovať až po osemnástich hodinách. Na dezinfekciu priestorov používame špeciálne prostriedky, ktoré nie sú bežne dostupné v&nbsp;obchodnej sieti a&nbsp;stoja o&nbsp;niečo viac. S&nbsp;hosťami sme rokmi nadviazali priateľské až rodinné vzťahy. Píšeme, voláme si počas celého roka, posielame fotografie detí. V&nbsp;Chorvátsku je bežné, že ubytovatelia si s&nbsp;hosťami posedia pri káve, rakiji, vítame sa aj lúčime objatiami. Dnes však musíme dodržiavať dištanc. Verte, že pre chorvátsky naturel je to ťažké.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Podľa vyjadrení Michala Jambricha zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a&nbsp;cestovných agentúr z&nbsp;našej krajiny síce vypravili autobusy s&nbsp;dovolenkármi smerom do Chorvátska, ale určite to nie je to, čo bývalo po iné roky. „Bohužiaľ, predstavitelia nášho štátu rozbehli kampaň s&nbsp;názvom Dovolenkujte doma. To akoby hovorili, nevyužívajte služby cestovných kancelárií, ktoré sú teraz v&nbsp;zlej situácii.“ Poskytovatelia dovolenkových služieb majú dnes takmer nulové tržby, pretože dopyt klesol o&nbsp;niekoľko desiatok percent. Situácia je taká vážna, že majitelia cestovných kancelárií dnes nevedia, ako naštartujú sezónu v budúcom roku. „Mnohí Slováci by aj cestovali k&nbsp;moru, lenže majú obavy, že počas ich pobytu sa situácia dramaticky zmení a&nbsp;oni sa nebudú môcť vrátiť domov v&nbsp;normálnom režime.“

Jedným zo slovenských dovolenkárov, ktorí sa rozhodli oddychovať pri Jadranskom mori, bol aj Popradčan Zbyňo Džadoň s&nbsp;rodinou. S&nbsp;partnerkou a&nbsp;dvoma deťmi vycestovali autom 23. júna smerom na ostrov Krk. Cesta cez Rakúsko a&nbsp;Slovinsko bola bezproblémová, podobne aj prechody cez hranice. „V&nbsp;tom čase bolo Chorvátsko bezpečnou krajinou, tieto informácie boli pre nás zásadné. Bývali sme v&nbsp;apartmáne na ostrove Krk, nenavštevovali sme reštaurácie ani kaviarne, keď sa to tak vezme, ako rodina sme neboli v&nbsp;bezprostrednom kontakte s&nbsp;inými ľuďmi. Na pláži sa bez problémov dali dodržiavať dvojmetrové odstupy. V&nbsp;minulosti som v&nbsp;Chorvátsku každé leto trávil ako animátor. Keď to tak porovnám, atmosféra v&nbsp;letovisku bola podobná ako po iné roky. Nedá sa povedať, že by domáci mali smútok na tvári,“ opisuje dovolenkár z&nbsp;Popradu. Počas celého pobytu stretli len jednu osobu s&nbsp;rúškom na tvári.

Ku koncu ich dovolenky sa však situácia, čo sa týka koronavírusu, zhoršovala. V&nbsp;malom dedinskom obchode, kde nakupovali potraviny, si rúška nasadili aj predavačky. Od pondelka je už nosenie rúšok v Chorvátsku povinné nielen pre personál, ale aj pre nakupujúcich. Počas pobytu slovenčinu počuli iba minimálne, na ostrove Krk to bola skôr domáca chorvátčina, oddýchnuť k&nbsp;moru si prišli miestni z&nbsp;okolia hlavného mesta. Okrem toho stretávali nemecky hovoriacich turistov. Na našu otázku, či by cestovali aj dnes, Zbyňo Džadoň hovorí, že najprv by racionálne vyhodnotili všetky dostupné informácie, až potom by sa rozhodli. „Stretol som známu, šeptom mi povedala, že ide dovolenkovať do Chorvátska. Šepkala, pretože keď to niekomu povedala, ľudia sa na ňu pozerali čudne.“

Chorváti sa snažia dovolenkárov prilákať aj stabilnými cenami. Riaditeľ spoločnosti Hrvatska udruga turisma, ktorá združuje najväčšie turistické firmy a&nbsp;asociácie, Veljko Ostojič pre chorvátske médiá uviedol: „Všetci sme si vedomí, že je kríza, zdražovanie nemá zmysel. Ceny preto ostali na vlaňajšej úrovni, niekde išli dokonca dole.“ Vláda okrem toho rozhodla, že mýto na diaľniciach a&nbsp;doprava trajektom budú stáť počas leta toľko ako mimo sezóny. Je však otázne, či táto ekonomická veľkodušnosť Chorvátov prinesie svoje ovocie. Táto krajina pôvodne prešla prvou pandemickou vlnou veľmi ľahko. Po občasných dňoch bez nových prípadov sa však počet chorých nedávno zvýšil. Obzvlášť postihnuté sú oblasti okolo Záhrebu, Slavónie a&nbsp;Splitsko-dalmatínskej župy.

Ale podobná situácia je aj na Slovensku či v&nbsp;iných európskych krajinách. Bulharsko už sprísnilo epidemiologické opatrenia po náraste počtu prípadov nákazy koronavírusom. Kluby a&nbsp;bary opäť zatvorili, športové zápasy sa budú hrať pred prázdnymi tribúnami. Hlavný hygienik Ján Mikas pripustil, že ak by sa situácia v&nbsp;Česku a&nbsp;Chorvátsku zhoršila, môžu byť tieto krajiny zo zoznamu bezpečných krajín vyškrtnuté. Pribúdajúce prípady chorých veľmi reálne pripomínajú druhú vlnu koronavírusu. Sprísnenie opatrení preto avizoval aj premiér Igor Matovič. V&nbsp;čase našej uzávierky ešte nebolo známe, či prípadná reštrikcia sa dotkne aj cestovania. Takéto zmeny by štátom, ktoré sú závislé od cestovného ruchu, poriadne zamiešali karty.

V&nbsp;minulosti sa Chorvátsko, krajina majúca vo svojej prírodnej výbave lákavé Jadranské more, v&nbsp;rámci Európy najdlhšie vyrovnávalo s&nbsp;následkami globálnej krízy, ktorá vypukla v&nbsp;roku 2008. Pred vstupom do Európskej únie, šesť rokov po sebe, zažívala miestna ekonomika recesiu, jej výkonnosť poklesla o&nbsp;12&nbsp;percent. Bez práce bolo 17&nbsp;percent Chorvátov. Postupne však miestna ekonomika zlepšovala svoju kondíciu, krajine sa darilo znižovať štátny dlh. Aktuálne však Chorvátskom ekonomicky zatriaslo okrem koronavírusu zemetrasenie z&nbsp;22. marca tohto roku. Zasiahnuté bolo hlavné mesto Záhreb, najsilnejšie otrasy od roku 1880 spôsobili škody vo výške 5,5 miliardy eur. Vláda sa snaží dohodnúť so Svetovou bankou na úvere, išlo by o&nbsp;stovky miliónov eur.

Podľa štúdie Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) bude tento rok pre svetový cestovný ruch najhorší od roku 1950. V porovnaní s vlaňajškom klesne počet zájazdov až o 80 percent. Podnikatelia v turistických centrách môžu prísť o príjmy až v hodnote jedného bilióna dolárov. V Chorvátsku v cestovnom ruchu pracuje každý piaty obyvateľ krajiny. Vlani tam turisti minuli 12 miliárd eur. Európska komisia vo svojom makroekonomickom výhľade však uvádza, že chorvátska ekonomika sa tento rok prepadne o 9,1 percenta a miera nezamestnanosti prekročí desať percent. Čas ukáže, do akej miery zamáva kríza súvisiaca s koronavírusom s dovolenkovým rajom na brehu Jadranského mora.

Jadran sužuje korona: Chorváti sa z tejto sezóny len tak ľahko nespamätajú

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás

Jadran sužuje korona: Chorváti sa z tejto sezóny len tak ľahko nespamätajú

Autor článku

Erika Szalayová

Súvisiace články

TIP NA VÝLET: Rímsky tábor, kúpele, pumpa aj rifle... Kuriozity z Barbarika musíte vidieť

TIP NA VÝLET: Drobček z relácie MaTelKo u Matúša Čáka. Legendárne bábky vás čakajú na hrade

TIP NA VÝLET: Na lúke nad kysuckou obcou tečie zo zeme ropa. Z čiernej vody vraj pili čerti

TIP NA VÝLET: Sväté omše nad kryptou a lebky svätých. Navštívte mesto chrámov

TIP NA VÝLET: Vydajte sa PO STOPÁCH HUSÁKA a navštívte kasárne s najkrajším výhľadom na okolie

Nenaplnená láska vraj prispela k jedinečnému dielu: Nechajte sa zlákať vôňou ružových príbehov

TIP NA VÝLET nielen pre fanúšikov Tolkiena: Zemiakové mestečko pripomína domov Hobitov

Výber pre vás