Vladimír Kampf

Geologická rarita je na informačných tabuliach označená za jeden z&nbsp;kornianskych siedmich divov. Okrem toho je cícerok olejovitej tekutiny, ktorá lenivo vyteká na východnom okraji obce neďaleko osady Muchovci, označovaný za európsky unikát. V&nbsp;roku 1973 vyhlásili ropný prameň za chránený prírodný výtvor a&nbsp;od roku 1995 je prírodnou pamiatkou s&nbsp;výmerou 0,171 hektára.

Legenda hovorí, že za tunajší objav môže miestny pytliak. Pri prenasledovaní zveri zapadol do smradľavého mastného bahna. Povesť zo 17. storočia zasa tvrdí, že v&nbsp;lesoch pri Turzovke vyvierala čierna voda. Chodili z&nbsp;nej piť čerti.

Prirodzené povrchové vyvieranie ľahkej ropy s&nbsp;občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu odborníci popisujú ako prejav roponosnosti flyšových vrstiev. Obsahuje nízke percentá olejov, malé množstvo aromatických uhľovodíkov a&nbsp;asfalticko-smolných látok. Je to veľmi kvalitný materiál. Len keby ho bolo viac... Vrt pochádza z&nbsp;19. storočia. Po okolí skúšali nájsť čierne zlato na viacerých miestach.

Nenašli ho však toľko, že by sa dalo ťažiť priemyselne. Celkovo 5 vrtov smerovalo do hĺbky takmer kilometer. Prvý skúsili v&nbsp;roku 1900 a&nbsp;posledný zabalili v&nbsp;roku 1933. Celkovo vyťažili vyše 15 vagónov ropy, čo nie je žiadna sláva. Niekoľko rokov tu ťažili vysokokvalitnú parafinickú ropu s&nbsp;nízkym obsahom síry, podobnú svetovo známej rope typu Brent. Domáci ju v&nbsp;minulosti využívali na kúrenie, svietenie aj mazanie vozov či leštenie a&nbsp;ošetrovanie topánok a&nbsp;čižiem.

Pomáhala aj pri liečení kožných chorôb dobytka. Prameň a&nbsp;ropa v&nbsp;podzemí nedajú pokoj. Naposledy v&nbsp;rokoch 1997 až 1999 skúsili neďaleko známeho kornianskeho prameňa ďalší vrt, ktorým sa chceli dostať až do hĺbky kilometer a&nbsp;pol pod zem. Skončil však na necelých 1&nbsp;300 metroch. Ropu nenašli, ale nevzdali sa. Vraj by tu mohla byť a&nbsp;nájsť jej bohatší zdroj by mohlo mať ekonomický význam. Neďaleko prameňa našli nálezisko zemného plynu. Ten môže v&nbsp;budúcnosti slúžiť trebárs na vykurovanie obce.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Ďalšími vyhlásenými obecnými divmi sú podľa informačnej tabule Kaplnka Panny Márie Kráľovnej Pokoja na Živčákovej, drevený kostol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu s&nbsp;pastoračným centrom, drevená architektúra, storočné lipy a&nbsp;hricovia. Na Kysuciach sa 23. decembru hovorí žerný deň. Do ulíc vychádzajú hricovia a&nbsp;chlapci s&nbsp;betlehemom. Hricovia zbierajú koledné dary.

Posledným siedmym divom je replika veterného mlyna, ďalšia rarita, ktorá prerastá hranice obce a&nbsp;regiónu Kysúc. Najväčším problémom pri jeho kopírovaní bolo zohnať hnacie zariadenie. Seriózne vypracovaný vážny projekt nie je len nejaká atrapa. V&nbsp;interiéri má nainštalovaný dobový žarnov. Návštevníci si môžu skúsiť, ako sa kedysi mlelo obilie. Starý mlyn U&nbsp;Šulcov naposledy mlel v&nbsp;roku 1985 najmä obilie pre dobytok. Stojí mimo cesty v&nbsp;osade vzdialenej 3 kilometre. Aby to návštevníci nemali ďaleko a&nbsp;nerušili miestnych, stojí pri hlavnej ceste v&nbsp;dedine jeho mladšie dvojča.

Originálne zariadenie U&nbsp;Šulcov pochádza z&nbsp;Ostravska. Priviezol si ho muž, ktorý pracoval v&nbsp;baniach. Podobné stavby fungovali najmä za hranicou regiónu na susednej Morave, zachovalo sa ich približne 70. Najlepší na mletie bol vraj severný vietor. Lopatky mlyna sa otáčajú proti vetru. Na Slovensku je podobný v&nbsp;skanzene vo Svidníku, priviezli ho z&nbsp;Poľska. Pred mlynom je ďalšia miestna kuriozita – náhrobný kameň dvoch nemeckých vojakov, ktorí tu padli počas 2. svetovej vojny. Obyčajní vojaci za vojnu nemohli a&nbsp;mnohým sa nepáčila. Bojovali iba preto, lebo ich k&nbsp;tomu prinútili.

TIP NA VÝLET: Na lúke nad kysuckou obcou tečie zo zeme ropa. Z čiernej vody vraj pili čerti

Vladimír Kampf

Plus TV

Výber pre vás

TIP NA VÝLET: Na lúke nad kysuckou obcou tečie zo zeme ropa. Z čiernej vody vraj pili čerti

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Na nezamestnanosť sa vo Varíne nesťažujú: Ako sa žije v obci, v ktorej je možné aj nemožné?

Masaker na lúke: Obeťami kosačiek sa každoročne stáva čerstvo narodená zver

Drotári patria do sveta: Vraj aj nákupné košíky vymysleli v Amerike slovenskí majstri

Plus TV

Výber pre vás