Marcela Fuknová

Hranice záťaže má však každý človek inde. Väčšina ľudí dnes žije v&nbsp;rýchlom tempe a&nbsp;stres je vnímaný ako prirodzená súčasť života. Dlhodobé vystavenie organizmu stresu však môže negatívne ovplyvniť naše zdravie.

Stres totiž vyvoláva v&nbsp;ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, žľazy s&nbsp;vnútornou sekréciou, nervový a&nbsp;imunitný systém.

Organizmus sa pripravuje, aby zvládol záťažovú situáciu – v&nbsp;minulosti išlo často o&nbsp;útok alebo útek. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v&nbsp;krvi.

Ak sme dlhodobo vystavení stresujúcim podnetom, organizmus sa vyčerpáva a&nbsp;stres sa v&nbsp;konečnom dôsledku môže podieľať na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych ochorení, ťažkostí s&nbsp;tráviacim systémom alebo psychických ochorení.

Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb, ktoré sú dôvodom, že vyhľadáme praktického lekára. Choroby vyvolané stresom má až 80 percent pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa podieľa na bolestiach hlavy, tráviacich ťažkostiach, ekzémoch, imunitných problémoch či nespavosti.

Ovplyvňuje však aj vznik onkologických ochorení, kardiovaskulárnych a&nbsp;respiračných chorôb. Vystresovaný človek sa ľahšie zraní, ľahšie tiež podlieha závislostiam a&nbsp;častejšie ho postihujú duševné poruchy.

Symptómy stresu sa môžu prejaviť na niekoľkých úrovniach. Fyziologicky môžeme stres vnímať cez už spomínané telesné príznaky, napríklad cez bolenie hlavy, môže sa prejaviť búšením srdca, plytkým dýchaním, stiahnutým hrdlom, bolesťami brucha a&nbsp;čriev, zažívacími problémami...

Ďalším prejavom býva emocionálna reakcia, ktorá je často neprimeraná – strach, hnev, radosť, smútok.

Prejavy stresu v&nbsp;našom správaní už zvyčajne zaregistrujeme a&nbsp;dokážeme ovládať. Klasické sú „praveké reakcie“ – útek, útok alebo správanie, ktorým chceme stres ovládnuť – napríklad vyvolanie konfliktu, fajčenie či požitie alkoholu ako utlmujúceho prostriedku. Existujú však aj vhodné kompenzácie stresu – napríklad šport alebo venovanie sa upokojujúcim záľubám.

Dôležité je napríklad aj pravidelné dopĺňanie magnézia – minerálu, ktorého spotreba v&nbsp;organizme v&nbsp;dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. Jeho nedostatok sa pritom spája napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj s&nbsp;mnohými srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Pri nadmernom strese trpí aj naša chrbtica. Psychika úzko súvisí s&nbsp;napätím svalstva aj s&nbsp;celkovým držaním postavy. Vystresovaný človek nemá napriamenú krčnú a&nbsp;hrudnú chrbticu. Naopak, pozerá do zeme, hlava s&nbsp;krčnou chrbticou je v&nbsp;predklone, plecia sú spustené, drieková chrbtica je tiež v&nbsp;predklone.

Ak človek kvôli každodennému vypätiu „hrbí chrbát“, môže sa tento postoj zafixovať. Dochádza pri ňom k&nbsp;typickému preťažovaniu niektorých svalových skupín a&nbsp;obalov, a&nbsp;to vyvoláva bolesti hlavy, šije, pliec alebo krížov.

Dlhodobý stres nášmu zlému držaniu tela vypestovanému rokmi ešte pridáva. Tie svaly, ktoré máme skrátené, sa stresom ešte viac skracujú.

U&nbsp;mnohých ľudí sa napätie prenáša aj do tráviacej sústavy a&nbsp;vzniká syndróm dráždivého čreva. Hoci má hrozivé prejavy, v&nbsp;podstate nie je nebezpečný, aj keď preháňanie, nadúvanie či zápchy môžu bez liečby trvať aj roky a&nbsp;dokážu poriadne znepríjemniť život.

Pôvod tohto ochorenia zatiaľ nie je známy. Vie sa však, že je to porucha vzťahu medzi mozgom a&nbsp;tráviacim traktom. To znamená, že naša psychika má veľký vplyv aj na rôzne telesné procesy v&nbsp;našom organizme. Stres „prepne“ telo do obranného režimu a&nbsp;to funguje, akoby šlo o prežitie. To sa však nedá vydržať dlho.

Aktivít, ktoré pomáhajú odbúrať stres, je niekoľko. Patrí medzi ne najmä šport, ale aj hudba, umenie, kultúra, meditácie, joga, terapia, domáci maznáčikovia, prechádzky. Každý by si mal nájsť čas na relax mysle a&nbsp;zaradiť ho do denného programu.

Fyzická aktivita je jednou z&nbsp;najpopulárnejších metód odbúravania stresu a&nbsp;je vhodná pre všetky vekové kategórie. Dobrou formou pohybu je beh či aspoň rýchla prechádzka. Nájdite si 20&nbsp;až 30&nbsp;minút denne na aktívny pohyb a&nbsp;môžete sa tak bez problémov udržiavať fit, posilňovať zdravie i&nbsp;kondíciu a&nbsp;mať celkovo viac energie.

<em>Horčík je minerál, ktorý sa pri zvýšenom strese rýchlejšie odbúrava z organizmu, jeho spotreba sa vtedy zvyšuje až 20-násobne. Prejavy nedostatku horčíka sú pomerne výrazné – celková únava, bolesti hlavy, problém s koncentráciou, svalové kŕče, zášklby a bolesti, zápcha, náchylnosť na stres, srdcové arytmie. Podľa výskumov horčík chýba až tretine ľudí. Muži, tehotné a dojčiace ženy by mali denne prijímať 400 až 420 mg, ženy okolo 300 až 320 mg. V súčasnom jedálnom lístku prijímame však veľmi málo magnézia. </em>

<em>Situáciu zhoršuje aj to, že náš organizmus je schopný vstrebať len 30 až 40 percent horčíka, ktorý prijme. Toto vstrebávanie navyše zhoršuje nadmerný príjem tukov, cukrov, vlákniny či voľného vápnika. Nedostatok horčíka teda súvisí aj s nesprávnym životným štýlom. Potraviny bohaté na magnézium sú tofu, strukoviny, banány, datle, celozrnné potraviny, zelená listová zelenina (napríklad kel alebo špenát), pšeničné otruby, brokolica, brazílske orechy, sójová múka, mandle, kešu, tekvicové semienka, píniové oriešky, vlašské orechy.</em>

Stres je spúšťačom chorôb. Hranice záťaže má každý človek inde, ako si ich chrániť?

Výber pre vás

Stres je spúšťačom chorôb. Hranice záťaže má každý človek inde, ako si ich chrániť?

Súvisiace články

Dať si „joint“ marihuany či raz skúsiť pervitín? Niektorým ľuďom takéto „raz“ spustí vážnu duševnú chorobu

Cítite sa vyčerpaní, hoci nemáte pocit zvýšenej záťaže v práci či doma? Trápi vás nepríjemný fenomén

Obhrýzate si nechty? Nie je to len prejav stresu!

Reakcia na alergén môže byť vraždiaca. Viete, čo robiť pri anafylaktickom šoku?

Vysoký tep je rovnako nebezpečný ako vysoký tlak. Meriate si ho pravidelne?

Výber pre vás