Do redakcie sa nám pred niekoľkými dňami ozvala žena, ktorej 45-ročný syn dostal vlani silnú alergickú reakciu na poštípanie včely v záhrade. Bohužiaľ, nemal pri sebe adrenalínové pero, pokúsil sa teda odviezť do najbližšej nemocnice vzdialenej 8 kilometrov. Cestu autom nezvládol. Dokázal však ešte zastaviť na krajnici, pristaviť najbližšie auto, povedať, že ho poštípala včela a má alergickú reakciu. Privolaná záchranka mu už, žiaľ, nepomohla, muž skončil po zástave srdca s poškodením mozgu v bdelej kóme.

Tragicky skončil aj prípad mamy malého chlapčeka, o ktorej sme v Živote písali v čísle 16 v príbehu Máme jeden druhého. Mladá žena krátko po pôrode syna potrebovala operáciu žlčníka. Pred ňou jej pre zápal podali antibiotikum, na ktoré bola, žiaľ, alergická, hoci o tom nevedela. Nasledoval prudký anafylaktický šok, ktorý napriek rýchlej liečbe neprežila.

Čo sa vlastne pri anafylaktickom šoku s telom deje? Prečo potraviny, liek či hmyzí jed, ktoré jednému nič vážnejšie nespôsobia, môžu iného zabiť? Anafylaxia je život ohrozujúca, rýchla a ťažká alergická odpoveď celého organizmu, ktorá nastane, ak je človek vystavený alergénu alebo látke vyvolávajúcej alergiu.

Táto reakcia vzniká, keď sa alergén dostane do krvi a následne sa uvoľní viacero chemických látok. Asi 5 percent populácie takto reaguje na poštípanie hmyzom, 1-2 percentá ľudí trpia na potravinovú alergiu, prípadne iný druh alergie, ako napríklad na lieky a latex.

Človek môže reagovať na prvý kontakt s alergénom, ale väčšinou k anafylaxii dochádza až pri druhom či treťom kontakte. Najčastejším alergénom je hmyzí jed – niektorí ľudia sú alergickí na osí jed, iní na včelí či na jed sršňa.

Ďalšou veľkou skupinou nebezpečných alergénov sú potraviny – vajcia, orechy, morské ryby, zeler a iné. U niektorých ľudí môžu byť príčinou vážnych problémov aj stopové množstvá týchto potravín v jedle. Pre iných sú nebezpečnými alergénmi lieky, napríklad penicilín či iné antibiotiká, vakcíny, antireumatiká, kontrastné látky. Ďalších môžu ohrozovať chemikálie či napríklad spomínaný latex.

Nie každá alergická reakcia je smrtiaca, niektoré sú len viac či menej obťažujúce alebo nepríjemné. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú alergické ochorenia štvrtým najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením na svete. Príznaky alergickej reakcie sa po vstupe alergénu do krvi objavia veľmi rýchlo, maximum dosahujú do 3 až 30 minút po styku s alergénom.

V rozmedzí od 1 do 8 hodín sa môžu vyskytnúť kožné prejavy – začervenanie, žihľavka, svrbenie, opuchy. Alergika môžu začať svrbieť pery a jazyk alebo hltan, ktorý môže opuchnúť.

Tráviaci trakt môže na alergén reagovať bolesťami brucha, hnačkou, nevoľnosťami či vracaním. Môžu sa tiež objaviť opuchy okolo očí, začervenanie spojiviek či slzenie.  Nervový systém môže na alergén reagovať podráždenosťou, úzkosťou či poruchami orientácie.

Pomerne vážne môžu byť alergické reakcie dýchacieho systému. Okrem nádchy, kašľa či kýchania sa totiž môže objaviť zúženie horných dýchacích ciest spôsobené opuchom jazyka, hrtana či hltana, pocit sťaženého dýchania pre opuch sliznice v dýchacích cestách.

Vážne sú aj poruchy kardiovaskulárneho systému spôsobené alergiou – pokles krvného tlaku, poruchy srdcového rytmu, zrýchlenie srdcovej akcie, bolesti na hrudníku, pocit slabosti či mdloby.

Kým alergická reakcia postihuje iba jednu časť tela, anafylaxia zasahuje celé telo. Pri začiatku alergickej reakcie býva najtypickejším príznakom opuch mäkkých častí tváre a krku a žihľavka. Nedá sa však predpokladať, či sa alergická reakcia zastaví alebo bude pokračovať až do závažných dýchacích porúch a porúch krvného obehu. Aj preto by mala byť liečba od začiatku skôr agresívna ako opatrná.

Alergici trpiaci anafylaxiou musia mať vždy pri sebe svoj „pohotovostný balíček“, ktorého obsahom je adrenalínové pero (je na lekársky predpis a čiastočne ho hradí zdravotná poisťovňa), účinné antihistaminikum, kortikosteroid (vo forme tabliet) a v prípade, ak má alergik aj astmu, aj inhalačný prípravok proti zablokovaniu dýchacích ciest.

Okamžité podanie adrenalínu v prípade anafylaktickej reakcie je nevyhnutné a adrenalín je najdôležitejším liekom. Všetky ostatné liečivá ako antihistaminiká alebo kortikoidy sú až druhoradé.

Človek, ktorý prekonal anafylaktický šok, na túto skúsenosť zrejme tak ľahko nezabudne. Ľuďom, ktorí trpia takýmito silnými život ohrozujúcimi reakciami na niektorý alergén, zvyčajne nerobí problém dodržiavať pokyny lekára. Napríklad vylúčiť zo stravy orechy, vajíčka či paradajky. Alergén sa však do ich jedla môže dostať omylom.

Ani uštipnutiu hmyzom sa celkom nedá zabrániť, hoci je možné sa vyhýbať rizikovému prostrediu, ako sú lúky či záhrady. Je preto naozaj veľmi dôležité, aby alergici nosili pri sebe adrenalínové pero, ktoré im môže pri náhodnom styku s alergénom doslova zachrániť život.

Bohužiaľ, minulý rok v lete aj na jeseň bolo zásobovanie lekární týmito perami prerušené a nebolo možné ich zohnať. Tieto výpadky sa pravidelne opakujú, hoci život alergikov je od tohto lieku v prípade anafylaxie závislý.

Pre niektorých alergikov je vhodné preventívne podávanie antihistaminík, ktoré môže prípadnú alergickú reakciu zmierniť. Niektorí môžu tiež podstúpiť špecifickú imunoterapiu podľa svojho alergénu – napríklad hmyzí jed, inhalačné alergény, zvieracie alergény.

Správne zvolená imunoterapia ochráni pacienta pred život ohrozujúcou anafylaktickou reakciou. Podáva sa alergén, na ktorý je človek najviac alergický, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a alergik si vytvára vlastné protilátky. Cieľom je znížiť precitlivenosť organizmu a tým zlepšiť stav alergika, zvýšiť kvalitu jeho života a znížiť spotrebu liekov.

Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku

Hlavným cieľom prvej pomoci je zachovanie základných životných funkcií, a to dýchania a krvného obehu.

Treba dodržať nasledovné kroky:

• Postihnutého položiť do protišokovej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami nad úroveň hlavy.

• Ak má osoba pri sebe pohotovostný balíček, je nevyhnutné ako prvé podať adrenalín, najmä ak sú prítomné príznaky zlyhávania dýchacieho alebo obehového systému.

• Pri dusení treba podať inhalačný prípravok na rozšírenie dýchacích ciest.

• Následne podať 1-2 tablety antihistaminík.

• Ak postihnutá osoba nereaguje na podnety, treba začať s resuscitáciou – udržiavať životné funkcie postihnutého do príchodu zdravotnej pomoci.

Reakcia na alergén môže byť vraždiaca. Viete, čo robiť pri anafylaktickom šoku?

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás