Mia Mivičová

A pritom to bol kráľ, ktorý priviedol svoju zem k hospodárskemu a kultúrnemu rozkvetu. Miloval umenie, zaslúžil sa o prestavbu Mníchova, dal mu novú tvár. V roku 1810 sa oženil s Teréziou Sachsen-Hildburghausenskou a pri príležitosti ich svadby sa konal prvý Oktoberfest – slávny festival piva.

No stačila jedna žena a začalo sa o ňom verejne hovoriť, že sa na staré kolená zbláznil. Stáli proti nemu ministri, katolícka cirkev a dohovárala mu aj vlastná manželka. Bolo o ňom všeobecne známe, že je sukničkár a má slabosť pre krásne ženy. Ľudom obľúbená kráľovná mu neveru tolerovala, odpúšťala, no z Loly Montezovej bola v šoku.

Kráľ bol k jej prosbám, aby sa miernil a bol rozumný, hluchý a slepý a donútil ju odísť do ústrania. Inak šetrný kráľ pri milenke rozhadzoval, dával jej dary. Inokedy sa snažil o vyrovnaný štátny rozpočet, teraz takmer prázdnej štátnej pokladnici púšťal žilou. Natoľko prepadol kúzlu cudzinky, až ho zničila. Kto bola, odkiaľ prišla?

Nebola ani Španielka, za ktorú sa vydávala, ani Lola Montez. Volala sa Eliza Gilbert, v roku 1818 sa narodila v Írsku. Otec bol britský dôstojník a s rodinou žil v Indii. Netrvalo dlho a malá Eliza rodičom prerástla cez hlavu. Keď mala 7 rokov, otec zomrel na následky cholery. Matka si s ňou nevedela dať rady a oporu hľadala v druhom manželstve.

Nebolo to nič platné, nerešpektovala nikoho, preto ju otčim poslal do Škótska ku svojim rodičom na štúdium. Lenže aj tí z nej mali o chvíľu „hlavu v smútku“. Aby ich čo najviac nahnevala, naschvál napríklad behala po uliciach nahá.

To už bolo priveľa, a tak musela odísť do internátnej školy do Paríža. Tu sa naučila výborne po francúzsky a po španielsky, ale to bolo asi všetko. Jej temperament učiteľov deptal, mala neustále konflikty s ďalšími deťmi, až musela školu opustiť.

Vrátila sa do Anglicka a v Bathe štúdiá dokončila. To sa už vracala z Indie jej matka, aby svoju dcéru v živote správne usmernila. Znamenalo to, aby sa dobre vydala. Mala pre ňu aj bohatého ženícha, ale bol od 19-ročnej Elizy omnoho starší a tá ho odmietla. Zaľúbila sa do mladého poručíka Thomasa Jamesa a po kratučkej známosti stáli pred oltárom.

Nasledovala cesta do Indie, kde jej manžel slúžil ako dôstojník koloniálnej armády. Lenže Eliza nechcela žiť v žiadnom indickom zapadákove, o svojej budúcnosti mala iné predstavy. Vhod jej prišla manželova nevera, pri ktorej ho pristihla. Vyvolala obrovský škandál, on skončil pred vojenským súdom, ona v Anglicku.

Tam sa chcela stať herečkou a mala aj premyslené, ako to docieliť. Stala sa milenkou dvoch vplyvných lordov. Tým však napriek jej milostným hrám zostala štipka zdravého rozumu a nezávisle od seba jej obaja vysvetlili, že na herectvo naozaj nemá talent. Ale neuvažuje o tanci? Ako atraktívna tanečnica by určite urobila dieru do sveta, veď ovláda dokonale aj španielčinu a svet práve obdivoval bolero a fandango.

Eliza si výnimočne dala povedať. Zrodila sa Lola Montez a začala sa pripravovať na svoje prvé vystúpenie v Londýne v kráľovskom divadle. Lenže prišlo fiasko. Len čo vstúpila sporo odetá na javisko, ozval sa ohlušujúci piskot. Diváci sa ešte pred predstavením dozvedeli, že nie je Španielka, ale pani Jamesová, ktorá opustila manžela, a ani tanečnica nikdy nebola.

Neprijatie publikom ju tak rozzúrilo, že opustila Anglicko a šla hľadať šťastie do Paríža. A opäť použila svoju osvedčenú metódu, zoznámila sa s bohatými a vplyvnými mecenášmi. Tí jej sprostredkovali vystúpenie v parížskej opere, kde oslnila predovšetkým mužské publikum.

Hoci jej predstavenie už malo o niečo lepšiu úroveň než v Londýne, jej kreácie boli naďalej priemerné, ale zahrnula do nich erotiku a zmyselnosť a tancovala takmer odhalená. Zožala obrovský potlesk a otvorili sa pred ňou salóny parížskej honorácie.

Po prvých zábleskoch slávy sa rozhodla, že podnikne európske turné. Tancovala v Berlíne, Drážďanoch, vo Varšave. Obdivovali ju bohatí muži, mnohí z nich sa stali jej milencami.

V Petrohrade sa intímne zblížila s cárom Mikulášom I. a odchádzala od neho s vysokým honorárom. V Drážďanoch prežila milostný románik so skladateľom Franzom Lisztom. Toho sa nechcela vzdať, nakoniec mu priateľ hudobník Richard Wagner poradil, aby od nej ušiel. Liszt ho poslúchol. Nechal jej v hoteli dosť peňazí na výdavky a viac egocentrickú milenku nevidel.

Ovenčená úspechmi z európskeho turné sa Lola vrátila do sveta parížskej bohémy. Stala sa z nej obletovaná kurtizána. Očarila Alexandra Dumasa staršieho, bola milenkou Victora Huga, Honorého de Balzac, maliara Delacroixa.

Nakoniec sa zamilovala do novinára Alexandra Dujarriera a chceli sa brať. Ale osud rozhodol inak, jej nastávajúci zomrel v súboji. To bolo aj na Lolu veľa. Jeho smrť ju zasiahla natoľko, že Paríž už nechcela vidieť a v roku 1846 odišla do Bavorska.

Jej predstava bola nasledujúca: vystúpi v&nbsp;tamojšom kráľovskom divadle, veď ju predchádzal chýr slávnej umelkyne. Ibaže riaditeľ divadla si to nemyslel a&nbsp;jej vystúpenie odmietol. Podľa neho bolo frivolné, bez umeleckej úrovne. Lola mu to nikdy neodpustila a&nbsp;v&nbsp;čase svojho „panovania“ dosiahla jeho vyhodenie.

Upätý Mníchov nebol bohémsky Paríž. Lolu to natoľko iritovalo, že sa rozhodla presadiť za každú cenu. A&nbsp;žiadala audienciu rovno u&nbsp;kráľa Ľudovíta I. Bavorského. Toho chcela presvedčiť, aby jej priamo on povolil angažmán v&nbsp;divadle. Audienciu jej neudelili a&nbsp;stráže ju odmietli k&nbsp;nemu pustiť.

Ale ona si vedela poradiť. Spustila taký krik, že panovníka vylákala zo svojich komnát. Keď ju na chodbe zbadal, jej krása mu vyrazila dych. Hoci nebol žiaden mladík, mal 60&nbsp;rokov, bol ňou uchvátený. Začali tráviť spolu takmer všetok čas. Lola už nepotrebovala stáť na javisku, teraz sedávala v&nbsp;kráľovskej lóži vedľa Ľudovíta I.

Monarcha čaru svojej milenky úplne podľahol. Až tak, že si ani nevšimol jej zásahy do politiky. Kto s&nbsp;jej ovplyvňovaním nebol stotožnený, to boli členovia bavorskej vlády a&nbsp;katolícki duchovní. Cirkev jeho pomer s&nbsp;krásnou „Španielkou“ odsúdila a&nbsp;ministri zas neschvaľovali luxusný život kurtizány hradený zo štátnej pokladnice.

Na príkaz panovníka jej mesačne vyplácali 10 000 guldenov, Ľudovít I. jej podaroval dom a&nbsp;jeho luxusné vybavenie financoval sám. Za rok a&nbsp;pol Lola od neho získala 160&nbsp;000 guldenov. Kvôli nej zmenil aj závet. V&nbsp;prípade jeho smrti mala jednorazovo dostať 100 000 guldenov a&nbsp;2 400 ročnej renty. Pritom štátny úradník zarobil ročne 500-600 guldenov a&nbsp;remeselník polovicu.

Ak sa niekto o metrese vyjadril s&nbsp;dešpektom, znepriatelil si kráľa. Nehovoriac o&nbsp;Lole. Tá bola majsterka v&nbsp;zlomyseľných odplatách. Jej správanie bolo arogantné, hašterivé, nahnevala ním množstvo ľudí. Neuznávala zákony, často ich svojím škandalóznym správaním porušovala, ale zasiahol kráľ a&nbsp;úrady museli všetko urovnať. Bola nedotknuteľná, stála nad zákonom.

Vyvolávala na verejnosti hádky, výtržnosti, obchodníkom odmietala zaplatiť za róby, šperky. Veď kráľ to vyrieši. Po ulici chodila s&nbsp;bičíkom v&nbsp;ruke. Ak sa jej zdalo, že niekto nebol ku nej patrične úctivý, zbila ho ním. Služobníctvo ju nenávidelo, nazývali ju fúriou, ktorá počarovala panovníkovi. Ľudia sa na ňu sťažovali, mali jej plné zuby.

Len Ľudovít I. nič nechcel vidieť ani počuť. Ani protestné nóty veľvyslancov. Ten rakúsky sa na ňu sťažoval kancelárovi Metternichovi, že má pri rozhodovaní negatívny vplyv na panovníka, podľa pruského bavorský vládca pod jej vplyvom klesol tak hlboko, že sa už nespamätá. Kráľ vyhlásil, že sa Loly nevzdá a&nbsp;všetko sú to len klebety.

Keď si v&nbsp;policajnej správe prečítal, že prijíma množstvo pánskych návštev, neuveril. Stačilo, aby spravila hysterickú scénu, vyhlásila, že odchádza do Paríža a&nbsp;kráľ jej dal za pravdu. Zároveň vydal príkaz, aby bolo Lole Montezovej udelené štátne občianstvo.

Ministri Ľudovítovi I. na základe vecných argumentov odkázali, že jej ho neudelia. Naopak, oznámili mu, že v&nbsp;zahraničí veľmi negatívne hodnotia ich domácu situáciu a&nbsp;ľud sa od kráľa odvracia. To ho rozzúrilo, odvolal viacerých ministrov, na ich miesta dosadil poslušných a&nbsp;Lola nielenže získala občianstvo, ale ju povýšil do šľachtického stavu, stala sa z&nbsp;nej grófka von Landsfeld.

Šľachta odmietla rešpektovať jej titul, kňazi z&nbsp;kazateľníc brojili proti panovníkovi za zneváženie kresťanských mravných hodnôt. Polícia a&nbsp;armáda kritizovali kráľa za despotické správanie, podľa nich za ním stála Lola. Pridal sa aj francúzsky veľvyslanec, ktorý napísal do Paríža, že milenka chce prostredníctvom mocnára vládnuť v&nbsp;Bavorsku sama.

Lola sa rozhodla zaútočiť. So študentom, ktorý bol jej tajným milencom, založila spolok Alemannia. Hlásili sa doň ďalší mladíci, aby získali pri Lole rôzne výhody. Všade ju sprevádzali ako nejaká telesná stráž. Vyvolávali roztržky, bitky.

Povestná čaša pretiekla počas pohrebu univerzitného profesora. Odprevadiť ho prišlo množstvo ľudí, no Lola si pomedzi smútočný sprievod aj so svojou „ochrankou“ začala raziť cestu. Takmer ju zlynčovali, musela zasiahnuť polícia.

Na druhý deň si katolícki študenti podali „alemannov“. Dostali výprask, ktorému už nezabránila ani polícia, pretože stál proti nej rozvášnený dav. Lola najprv proti ľuďom vytiahla zbraň. Keď sa na ňu vrhli, roztrhali jej šaty, zhodili na zem a&nbsp;snažili sa ju dokopať, no jej sa podarilo ujsť. Kráľ dal na základe tohto incidentu zavrieť univerzitu. To bolo neslýchané porušenie univerzitných slobôd a&nbsp;pred kráľovským sídlom sa zhromaždil dav.

Demonštranti žiadali panovníka, aby opäť otvoril univerzitu, rozpustil Lolin spolok, vinou ktorého eskalovalo násilie. Ľudovít I. nehodlal ustúpiť a&nbsp;to sa mu stalo osudným. Ľudia už mali dosť jeho výstrelkov a&nbsp;v&nbsp;mníchovských uliciach sa ich zišli tisíce, mnohí so zbraňou v&nbsp;ruke.

Vojaci i&nbsp;polícia sa pridali a&nbsp;kráľ kapituloval. Konečne pochopil, prečo demonštranti okrem iného žiadajú, aby Lola okamžite opustila Mníchov. Manipulovala ním, podvádzala ho a&nbsp;do všetkého zasahovala. Dav zaútočil i&nbsp;na Lolin dom, vojaci mu v&nbsp;tom nedokázali zabrániť. Ju pred lynčovaním zachránil útek z&nbsp;Mníchova.

Nešla však ďaleko, len na neďaleký zámok Blutenburg. Tam za ňou chodil zvyšok „alemannov“, ktorých žiadala, aby ju prepašovali ku kráľovi. K&nbsp;tomu už neprišlo. Lolu navždy vypovedali z&nbsp;Bavorska. Kráľa jej osud už nezaujímal, v&nbsp;Paríži vypukla revolúcia a&nbsp;mal čo robiť so sebou.

Na jar roku 1848 sa aj v&nbsp;mníchovských uliciach začali stavať barikády. Povstalci okrem volebnej reformy a&nbsp;verejných súdnych procesov žiadali aj kráľovu abdikáciu. Konečne si uvedomil, že za hanbu spôsobenú vzťahom s&nbsp;Lolou musí teraz zaplatiť. V&nbsp;marci 1848 odstúpil a&nbsp;žezlo odovzdal synovi Maximiliánovi II. Stala sa z&nbsp;neho súkromná osoba. Zmenil závet a&nbsp;Lolu z&nbsp;neho vyčiarkol.

Tá sa v&nbsp;revolučnom roku vrátila do Anglicka, vydala sa, ale keď sa zistilo, že nebola v&nbsp;predchádzajúcom zväzku rozvedená, zo strachu pred trestom ušla do New Yorku. A&nbsp;prejavila sa ako za starých čias – škandály striedali násilnosti a&nbsp;dlhy. Až ju z&nbsp;New Yorku vyhostili.

Odišla do New Orleansu a&nbsp;stala sa z&nbsp;nej barová tanečnica. Tam opitá zaútočila nožom na policajta, následne ju zachvátili depresie a&nbsp;pokúsila sa o&nbsp;samovraždu. Na chvíľu sa spamätala a&nbsp;vydala sa do Kalifornie zachvátená zlatou horúčkou. Neúspešne investovala do baní na zlato, skúsila to s&nbsp;herectvom, až skončila ako majiteľka salóna v&nbsp;jednej osade zlatokopov.

Potom šla hľadať šťastie do Austrálie ako tanečnica, odtiaľ na Fidži a&nbsp;zase do USA. V&nbsp;Kalifornii prekonala záchvat mŕtvice, čiastočne ochrnula a&nbsp;začala sa venovať charite. Neustále trpela ťažkými depresiami a&nbsp;v&nbsp;januári 1861, vo veku necelých 40 rokov, zomrela v&nbsp;lacnom hodinovom hoteli na zápal pľúc, úplne pomätená na mysli. „Jej“ kráľ ju prežil o&nbsp;7 rokov, umrel v&nbsp;roku 1868 na zlyhanie srdca.

Vždy dosiahla, čo chcela. Medzi zástupmi jej milencov boli Dumas, Liszt i kráľ Ľudovít I.

Výber pre vás

Vždy dosiahla, čo chcela. Medzi zástupmi jej milencov boli Dumas, Liszt i kráľ Ľudovít I.

Súvisiace články

Osem storočí splavovali slovenské rieky: Pltníkov ohrozovali zbojníci aj ľadová voda

Pravda, s ktorou sa zavraždený František Ferdinand d'Este nikdy nevyrovnal: Neveru odhalil zabudnutý medailón

Pred kamerami láska, za nimi nenávisť: Čo ste nevedeli o jednom z najväčších filmových príbehov lásky!?

Najsmutnejší denník sveta: Desivé zážitky Anny Frankovej zo skrývania sa pred nacistami

Nielen spisovateľ, ale aj obchodník: Čo Shakespeara dohnalo až pred súd?

Výber pre vás