Vladimír Kampf

Bol vôbec prvým veliteľom mestských strážnikov na Slovensku. Primátor mesta Trnava Peter Bročka sa vyjadril, že najdlhšie slúžiaceho náčelníka mestských polícií u&nbsp;nás navrhol odvolať aj preto, že zaspal dobu, že súčasná mestská polícia má byť podľa neho niekde úplne inde ako v&nbsp;deväťdesiatych rokoch. Po mojej návšteve priestorov, v&nbsp;ktorých sídlia, je zrejmé, že je to oveľa horšie.

Mesto Trnava nechalo svojich strážnikov ešte hlbšie v&nbsp;dejinách. Sídlia v&nbsp;priestoroch poctivo zachovaných z&nbsp;čias hlbokého socializmu. Na stavbe budovy uprostred mesta pred revolúciou nešetrili azbestom. Dávno nespĺňa súčasné požadované hygienické štandardy. Okrem toho sa mesto dlhodobo snaží barabizňu predať.

Rozhodnutí o&nbsp;nevyhovujúcich a&nbsp;zdraviu škodlivých priestoroch má radnica niekoľko. Veľký náčelník čiernych šerifov končí neslávne. Odvolali ho mestskí konšeli počas zastupiteľstva. Do programu bol návrh na jeho koniec zaradený na podnet primátora na poslednú chvíľu v&nbsp;čase, keď bol Keleši na dovolenke. Nedostal šancu na obranu. Mestská polícia v&nbsp;Trnave sa pritom výsledkami stále drží v&nbsp;prvej trojke najlepších mestských polícií u&nbsp;nás.

Kde sa začal písať váš policajný príbeh?

Prijali ma v&nbsp;apríli a&nbsp;za náčelníka vymenovali na začiatku mája 1991. Vo výberovom konaní sme boli traja. Začínali sme jednou jedinou vetou v&nbsp;zákone, ktorá umožňovala mestám a&nbsp;obciam zriaďovať mestské a&nbsp;obecné polície. To bolo všetko, nič viac v&nbsp;tom čase neexistovalo. Vtedajší primátor Imrich Borbély nám do kroniky napísal: Budú vás kritizovať, budú vám nadávať, budú sa vám vysmievať, budú na vás pľuť, budú vás potrebovať, budú vás volať, budú vám (možno) ďakovať. Opatrujte preto pokoj a&nbsp;poriadok na úžitok obyvateľov mesta.

Čo bolo ešte predtým, než vás osud zavial do funkcie náčelníka?

Mám dopravnú priemyslovku. Po škole som sa oženil a&nbsp;narodil sa mi prvý syn. Narukoval som na vojnu do Frýdku-Místku k&nbsp;vtedajšiemu útvaru ministerstva vnútra za príslušníka Verejnej bezpečnosti. Pred ukončením výcviku ma vyradili údajne zo zdravotných dôvodov. Mal som kŕčové žily. Počas výcviku ma zaradili aj do kurzu strojopisu. Po vyradení ma prevelili do Bratislavy do zabezpečovacieho útvaru ministerstva. Bol som takzvaná kancelárska krysa. Pravý dôvod, prečo som sa nestal štátnym policajtom, nemuseli byť kŕčové žily, ale to, že moji rodičia neboli členmi komunistickej strany, dedo bol lekár, babka profesorka... Chýbal mi robotnícky pôvod.

Popravde, chcel som len vybabrať s&nbsp;vojenčinou a&nbsp;byť na nej len 6&nbsp;mesiacov a&nbsp;nie 2 roky. Bol som ženatý a&nbsp;mal som ročného syna. Chcel som sa čím skôr dostať domov. Po vojne som pracoval ako vychovávateľ približne rok a&nbsp;pol.

Mestskú políciu ste budovali od nuly a&nbsp;s&nbsp;nadšením. Podľa čiernych búnd vám začali hovoriť čierni šerifovia.

Postupne pribúdali zákony a&nbsp;my sme sa o&nbsp;ne začali zaujímať a&nbsp;presadzovať nové. Z&nbsp;prvých šiestich strážcov poriadku v&nbsp;meste sme dospeli až k&nbsp;dnešným 63&nbsp;zamestnancom s&nbsp;osvedčením mestského policajta.

Keď sme začínali, nebol ani zákon. V&nbsp;súčasnosti musíme zdôvodňovať každé jedno zvýšenie hlasu či použitie aj miernej sily. Vypisujeme hlásenia o&nbsp;použití donucovacích prostriedkov. V&nbsp;začiatkoch boli mestskí policajti chlapi, ktorí kamkoľvek prišli, urobili poriadok. Tí prví mali obrovský rešpekt. V&nbsp;tom čase neboli fotoaparáty či mobily a&nbsp;sociálne siete. Kde sa pre nejaký problém zjavila naša hliadka, bolo zrazu všetko v&nbsp;poriadku. Nebol nikto, kto by sa chodil sťažovať či vypisoval sťažnosti až sudcom a&nbsp;prokurátorom, ako je to dnes. Začiatky boli kovbojské. Práca to bola drsnejšia, možno aj špinavšia, ale obrovsky efektívna. Nehovorím, že by sme niekoho bili alebo fackali. Stačilo zarevať a&nbsp;bol poriadok.

Po Nežnej revolúcii ste boli novinka. Štátnych policajtov v&nbsp;tom čase občania veľakrát škatuľkovali do pozície neschopných „eštebákov“ bez autority.

Nepatrili sme štátu. Ľudia si na čiernych šerifov dávali pozor.

Dnes už na nikoho kričať nemôžete... Spomínam si, že istý čas ste sa o&nbsp;osobné veci občanov starali aj tak, že mestský rozhlas vyhlasoval, kadiaľ práve tiahne partička známych vreckárov. Ani takáto praktická informácia by sa dnes niekomu nemusela páčiť.

To priniesla doba. Už občanov nesmieme upozorňovať, aby si dávali pred niekým pozor na peňaženky. Nesmieme už ani pracovať s&nbsp;bezdomovcami. V&nbsp;čase, keď sme začínali, sme ich nemali v&nbsp;Trnave ani 20 a&nbsp;všetkých sme poznali. Boli sme stále vonku. Aj ja som slúžil s&nbsp;hliadkami. Vedeli sme, kde prespávajú. Pozbierali sme ich a&nbsp;odviezli do našej útulne, kde sme ich nakŕmili aj poskytli im šatstvo. Mali sme o&nbsp;nich prehľad.

Dnes si netrúfam odhadnúť, koľko tu máme bezdomovcov. Naše akcie sme museli zastaviť, pretože sme údajne ponižovali ich dôstojnosť, keď sme ich bez ich súhlasu zbierali z&nbsp;miest, na ktorých často ani nemali čo robiť. Stretávame sa so situáciami, v&nbsp;ktorých musíme rešpektovať práva ľudí, ale oni pritom nemusia dbať na svoje povinnosti.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Je to súčasť modernej doby. Sťažujú sa na všetko. Keď spáchajú priestupok, sťažujú sa, že ho spáchali nevedome. Sťažujú sa aj na neoprávnené zisťovanie totožnosti či predvedenie. Snažíme sa, aby naši policajti boli asertívni. V&nbsp;minulom roku sme preto zaznamenali len jednu oficiálnu sťažnosť. Naši policajti dokážu poskytnúť prvú pomoc. V&nbsp;služobných autách vozíme defibrilátory. Plánujeme každú hliadku vybaviť minikamerou. To nám tiež veľmi pomôže.

Keď občan vie, že ho snímame na verejnom priestranstve, správa sa úplne inak. Boli sme prvou políciou na Slovensku, ktorá mala vo vysielačkách čip na zameranie polohy. Policajt mohol buď nahrávať zvuk, ktorý sa ukladal v&nbsp;našom systéme, alebo mohol stlačiť núdzový gombík. Po Košiciach sme ako druhí zaviedli kompletné monitorovanie telefonických rozhovorov a&nbsp;GPS v&nbsp;autách. Vieme presne dokladovať, ako rýchlo sme zareagovali.

Trnavská mestská polícia zamestnávala aj neslávne slávnych. Slúžil tu napríklad Marcel S., ktorý sa podieľal na únose syna prezidenta Michala Kováča.

Náš policajt Miloš P. hral v&nbsp;roku 1992 ruskú ruletu a&nbsp;prestrelil si hlavu... Áno, v&nbsp;minulosti robili v&nbsp;meste poriadok „nabúchaní“ chlapci a&nbsp;robili ho veľmi dobre. Zastavil ich až zákon, ktorým sa sprísnili podmienky kladené na mestských policajtov. Museli byť bezúhonní s&nbsp;maturitou a&nbsp;úspešne absolvovať psychologické vyšetrenia. Ľudia, ktorí nevyhovovali, museli odísť. To, že sa dali naverbovať druhou stranou, sme nemohli ovplyvniť.

V&nbsp;roku 1992 nám zmizla zbraň. Našťastie ju našli pri nejakom trestnom čine, no nebola použitá. Našli ju u&nbsp;človeka, ktorý u&nbsp;nás v&nbsp;začiatkoch pracoval a&nbsp;vyhodili sme ho. Vedel, kam má ísť. V&nbsp;tom čase som bol držiteľom zbrojného preukazu za mesto Trnava ja a&nbsp;všetky zbrane boli napísané na mňa.

Koľkokrát použili vaši ľudia zbraň?

Zatiaľ len raz. Bol to varovný výstrel pri prenasledovaní páchateľa. Po predvedení na stálu službu nám začal utekať. Varovný výstrel použil policajt oprávnene.

Koľko zarobí mestský policajt v&nbsp;Trnave?

Približne 800 eur. Velitelia aj 1&nbsp;000. V&nbsp;minulosti sme si hovorili, že toto zamestnanie musí človeka baviť. Stále nie je tak ohodnotené, ako by malo byť. Snažíme sa budovať pre mestských policajtov aj sociálne zabezpečenie. Po odrobení 25 rokov na mestskej polícii by mali mať nárok aspoň na niektoré výhody ako štátni policajti. Doteraz to tak nebolo, pritom sme stále v&nbsp;uliciach a&nbsp;kompetencie nám pribúdajú. Naši ľudia to pociťovali ako obrovskú nespravodlivosť.

Starší kolegovia už nemajú takú dobrú fyzickú kondíciu. Sociálnym zabezpečením budeme zaujímaví aj pre mladých. Tešíme sa, že nás v&nbsp;našom snažení pri schvaľovaní zákona podporili všetky politické strany. Mestskí policajti už majú po dovŕšení veku 56 rokov a&nbsp;odpracovaní 25 rokov nárok na dôchodok vo výške 60 percent najlepšieho dosiahnutého platu. To je pre nás obrovský úspech, ktorý bol pre mňa osobne vrcholom kariéry. Mal som z&nbsp;neho obrovskú radosť a&nbsp;padli aj slzy.

Je rozdiel medzi mestskými a&nbsp;obecnými políciami?

V&nbsp;každom regióne či obci je to o&nbsp;inom. Zo zákona máme uniformu, výstroj je všade iný, podľa rozpočtu. Niektoré polície nie sú ozbrojené. Každá pracuje iným štýlom a&nbsp;každá je zameraná na niečo iné. Niekde sa sústreďujú na krádeže sliepok a&nbsp;divoké skládky. V&nbsp;našom celoslovenskom združení sa snažíme pomôcť aj tým najmenším. Výzva pre mňa, ktorú už, žiaľ, nestihnem dotiahnuť do konca, je zjednotenie uniforiem a&nbsp;jednotné hodnostné označenie.

Mestským a&nbsp;obecným políciám kompetencie neustále pribúdajú.

Pamätám si na časy, keď sme mali len tri všeobecne záväzné nariadenia. Dnes ich už ani nerátame. Za ich dodržiavanie však väčšinou zodpovedáme aj my. Do toho nám pribudli správne konania, chov zvierat, kontrolujeme taxikárov, priechody pre chodcov a&nbsp;najnovšie už môžeme aj merať rýchlosť... V&nbsp;mestách je dnes vidieť viac mestských policajtov ako štátnych. Na výkony peších hliadok sme špecialisti.

Čo je teraz vaša najčastejšia úloha?

Verejný poriadok je základ. Veliteľ zmeny v&nbsp;súčasnosti za deň prijme aj 200 telefonátov. Keď je ich len 150, hovoria chlapi o&nbsp;pohodovej službe. Na každý telefonát musíme reagovať. Od mája nám začnú diskotéky a&nbsp;rušenie nočného pokoja na verejných priestranstvách. Okrem bežných úloh v&nbsp;Trnave na pokyn primátora zatvárame parky, fontány, obsluhujeme cyklovežu, parkovacie závory, zhasíname osvetlenia na mestských ihriskách, čistíme po silných dažďoch kanalizačné poklopy... Sme v&nbsp;meste vonku 24 hodín denne, no postupne sa odkláňame od našich prvoradých úloh zo zákona a&nbsp;policajnej práce.

Ktoré prípady boli pre vás najtragickejšie?

Keď kolega spáchal samovraždu alebo keď iný zomrel pri autonehode. Ťažké bolo aj to, keď zomrel minulý rok kolega Milan Horňáček, veľký dobráčisko, ktorý bol v&nbsp;meste známy ako Bud Spencer. Zdravý, obrovský vitálny chlap nezvládol ťažkú operáciu a&nbsp;po dvoch mesiacoch nám odišiel. Najvážnejší prípad, na ktorom sme sa podieľali, bol krvavý útek Tibora Polgáriho a&nbsp;jeho ozbrojených kumpánov z&nbsp;leopoldovskej väznice. Držali sme práve lokalitu Kamenný Mlyn, kde ich nakoniec dostali.

Medzi najťažšie prípady sa radí aj požiar bytovky na Coburgovej ulici. O&nbsp;tamojšiu hlučnú komunitu sme sa starali niekoľko dní. Ťažký bol aj minuloročný prípad požiaru skladu bazénových chemikálií v&nbsp;priemyselnej časti mesta. Do poslednej chvíle sme netušili, čo vlastne horí a&nbsp;aké problémy požiar môže spôsobiť. Veselé to nebolo ani pri poslednom stretnutí kotlebovcov a&nbsp;ich odporcov. Bolo to rozhodne horšie ako počas futbalových zápasov. Stáli sme proti demonštrantom tvárou v&nbsp;tvár. Dva tábory na seba kričali z&nbsp;päťmetrovej vzdialenosti.

Sme v Trnave, takže zabezpečenie futbalových zápasov nemôžeme obísť.

Na futbal mám krásne spomienky. Bol som poverený organizáciou športových podujatí za mesto. Príprava opatrení a&nbsp;komunikácie s&nbsp;fanúšikmi ma vždy bavili. Mali sme tu Škótov, Chorvátov... Dokázali sa baviť, spievať... Samozrejme, že pri tom aj pili, ale zostali fanúšikmi, ktorí neboli agresívni. Báli sme sa Angličanov, ale ani tí neboli žiadny problém.

Udržať v&nbsp;meste poriadok, keď v&nbsp;ňom pribudnú ďalšie tisíce vášnivých ľudí, je veľká a&nbsp;zodpovedná úloha. Keď sme mali problém, tak jedine s&nbsp;domácimi, ktorí skúšali do niekoho zabŕdnuť. Vždy sa to skončilo ich útekom. Naši trnavskí hrdinovia sa vždy museli nejako prezentovať. Raz jeden hodil kameň medzi Angličanov. Stačilo, aby sa tí vyholení obrovskí chlapi na terasách len postavili. Išla z&nbsp;nich taká obrovská energia, že naši nemohli urobiť nič iné, len veľmi rýchlo a&nbsp;zúfalo zdrhnúť.

Zažili ste za tie tri desaťročia ešte niečo veselé?

Vždy ma poteší, keď nám niekto poďakuje alebo ocení našu prácu. Byť náčelníkom som si užíval, najmä keď sa niečo podarilo.

Vraj máte v&nbsp;meste vyvolených, ktorí nemusia platiť pokuty za parkovanie.

Ani jednému prvopriestupkárovi, ktorý nám vysvetlil, prečo nezaplatil včas za parkovanie, sme pokutu nevyrubili, ale riešili sme jeho situáciu napomenutím. Mohlo sa trebárs stať, že niekto v&nbsp;SMS zadal zlý údaj. Vždy pomáhame človeku, keď nám to zákon umožňuje. Nie sme mestskí drábi, z&nbsp;ktorých sa vytratilo „pomáhať a&nbsp;chrániť“. Pozrite sa na negatívny príklad Bratislavy v&nbsp;týchto dňoch. Vydať nariadenie, že každý mestský policajt musí denne dať minimálne 7 pokút v&nbsp;hodnote aspoň 30 eur? Je to o&nbsp;tomto? Podľa mňa určite nie!

Nedostatkom, ktorý vám vyčítali, je aj mizerný kamerový systém, ktorý ledva funguje. Pritom ste boli prvá mestská polícia, ktorá ho začala efektívne používať.

Podklady na výber nového systému robila firma, ktorá s&nbsp;ním pracuje už dve desaťročia. Do aukcie sa prihlásilo 8&nbsp;firiem. Dva dni pred koncom súťaže ju primátor zrušil. Následne útvar hlavného kontrolóra u&nbsp;nás vykonal hĺbkovú kontrolu. Správa skonštatovala, že všetko bolo v&nbsp;poriadku. Potom sa opäť začalo rozprávať, že systém treba zmodernizovať. My sa tomu v&nbsp;žiadnom prípade nebránime.

Žiaľ, za posledné štyri roky má Mestská polícia v&nbsp;Trnave nulové kapitálové výdavky. Dúfam, že raz opäť budeme aj v&nbsp;tomto špičkou na Slovensku. Každý rok žiadam v&nbsp;rozpočte kapitálové výdavky a&nbsp;každý rok sú nulové... Žiaľ, pán primátor nás bol pozrieť iba raz a&nbsp;potom ešte raz, pred mojím odvolaním, keď som bol na dovolenke.

To zatiaľ sám neviem. Stále so mnou nikto z&nbsp;vedenia nekomunikuje. Sú na ťahu. Treba si v&nbsp;prvom rade uvedomiť, že dlhoročná prax sa nedá nahradiť teóriou. Pracujeme s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;pre ľudí. Ak bude primátor mesta ešte o&nbsp;moje služby stáť, rád zostanem pracovať v&nbsp;mestskej polícii. Myslím, že stále mám čo ponúknuť.

Celkom určite budem jeden z&nbsp;najaktívnejších, ktorý bude chcieť budovať modernú políciu 21. storočia. Len keď chceme niečo budovať, musíme vedieť aj za čo, s&nbsp;kým a&nbsp;v&nbsp;akých priestoroch. Od roku 1991 som zažil štyroch primátorov. So všetkými som vychádzal profesionálne, nielen preto, že boli mojimi priamymi nadriadenými.

Voľakedy stačilo zarevať a bol pokoj: Čierny šerif odchádza, mestskej polícii velil 29 rokov

Výber pre vás

Voľakedy stačilo zarevať a bol pokoj: Čierny šerif odchádza, mestskej polícii velil 29 rokov

Súvisiace články

Sme tu len chvíľu: ROMAN LUKNÁR pred nablýskanými večierkami uprednostňuje samotu

Manželský poradca v ROZHOVORE: Kríza môže vzťah zlepšiť. Prečo sa manželstvá rozpadajú?

Riaditeľka jednej z najstarších škôl na Slovensku: Bez dobrého učiteľa nie je dobrý žiak

Výber pre vás