Viceprezident Združenia náčelníkov mestských a obecných polícií IGOR KELEŠI (55) velil Mestskej polícii v Trnave 29 rokov.

Bol vôbec prvým veliteľom mestských strážnikov na Slovensku. Primátor mesta Trnava Peter Bročka sa vyjadril, že najdlhšie slúžiaceho náčelníka mestských polícií u nás navrhol odvolať aj preto, že zaspal dobu, že súčasná mestská polícia má byť podľa neho niekde úplne inde ako v deväťdesiatych rokoch. Po mojej návšteve priestorov, v ktorých sídlia, je zrejmé, že je to oveľa horšie.

Mesto Trnava nechalo svojich strážnikov ešte hlbšie v dejinách. Sídlia v priestoroch poctivo zachovaných z čias hlbokého socializmu. Na stavbe budovy uprostred mesta pred revolúciou nešetrili azbestom. Dávno nespĺňa súčasné požadované hygienické štandardy. Okrem toho sa mesto dlhodobo snaží barabizňu predať.

Rozhodnutí o nevyhovujúcich a zdraviu škodlivých priestoroch má radnica niekoľko. Veľký náčelník čiernych šerifov končí neslávne. Odvolali ho mestskí konšeli počas zastupiteľstva. Do programu bol návrh na jeho koniec zaradený na podnet primátora na poslednú chvíľu v čase, keď bol Keleši na dovolenke. Nedostal šancu na obranu. Mestská polícia v Trnave sa pritom výsledkami stále drží v prvej trojke najlepších mestských polícií u nás.

Kde sa začal písať váš policajný príbeh?

Prijali ma v apríli a za náčelníka vymenovali na začiatku mája 1991. Vo výberovom konaní sme boli traja. Začínali sme jednou jedinou vetou v zákone, ktorá umožňovala mestám a obciam zriaďovať mestské a obecné polície. To bolo všetko, nič viac v tom čase neexistovalo. Vtedajší primátor Imrich Borbély nám do kroniky napísal: Budú vás kritizovať, budú vám nadávať, budú sa vám vysmievať, budú na vás pľuť, budú vás potrebovať, budú vás volať, budú vám (možno) ďakovať. Opatrujte preto pokoj a poriadok na úžitok obyvateľov mesta.

Čo bolo ešte predtým, než vás osud zavial do funkcie náčelníka?

Mám dopravnú priemyslovku. Po škole som sa oženil a narodil sa mi prvý syn. Narukoval som na vojnu do Frýdku-Místku k vtedajšiemu útvaru ministerstva vnútra za príslušníka Verejnej bezpečnosti. Pred ukončením výcviku ma vyradili údajne zo zdravotných dôvodov. Mal som kŕčové žily. Počas výcviku ma zaradili aj do kurzu strojopisu. Po vyradení ma prevelili do Bratislavy do zabezpečovacieho útvaru ministerstva. Bol som takzvaná kancelárska krysa. Pravý dôvod, prečo som sa nestal štátnym policajtom, nemuseli byť kŕčové žily, ale to, že moji rodičia neboli členmi komunistickej strany, dedo bol lekár, babka profesorka... Chýbal mi robotnícky pôvod.

Policajtom ste chceli byť odmala?

Popravde, chcel som len vybabrať s vojenčinou a byť na nej len 6 mesiacov a nie 2 roky. Bol som ženatý a mal som ročného syna. Chcel som sa čím skôr dostať domov. Po vojne som pracoval ako vychovávateľ približne rok a pol.

Mestskú políciu ste budovali od nuly a s nadšením. Podľa čiernych búnd vám začali hovoriť čierni šerifovia.

Postupne pribúdali zákony a my sme sa o ne začali zaujímať a presadzovať nové. Z prvých šiestich strážcov poriadku v meste sme dospeli až k dnešným 63 zamestnancom s osvedčením mestského policajta.

Náčelník, ako sa patrí.
Náčelník, ako sa patrí.
Zdroj: Vladimír Kampf

Prešli ste doslova búrlivým rozvojom.

Keď sme začínali, nebol ani zákon. V súčasnosti musíme zdôvodňovať každé jedno zvýšenie hlasu či použitie aj miernej sily. Vypisujeme hlásenia o použití donucovacích prostriedkov. V začiatkoch boli mestskí policajti chlapi, ktorí kamkoľvek prišli, urobili poriadok. Tí prví mali obrovský rešpekt. V tom čase neboli fotoaparáty či mobily a sociálne siete. Kde sa pre nejaký problém zjavila naša hliadka, bolo zrazu všetko v poriadku. Nebol nikto, kto by sa chodil sťažovať či vypisoval sťažnosti až sudcom a prokurátorom, ako je to dnes. Začiatky boli kovbojské. Práca to bola drsnejšia, možno aj špinavšia, ale obrovsky efektívna. Nehovorím, že by sme niekoho bili alebo fackali. Stačilo zarevať a bol poriadok.

Po Nežnej revolúcii ste boli novinka. Štátnych policajtov v tom čase občania veľakrát škatuľkovali do pozície neschopných „eštebákov“ bez autority.

Nepatrili sme štátu. Ľudia si na čiernych šerifov dávali pozor.

Dnes už na nikoho kričať nemôžete... Spomínam si, že istý čas ste sa o osobné veci občanov starali aj tak, že mestský rozhlas vyhlasoval, kadiaľ práve tiahne partička známych vreckárov. Ani takáto praktická informácia by sa dnes niekomu nemusela páčiť.

To priniesla doba. Už občanov nesmieme upozorňovať, aby si dávali pred niekým pozor na peňaženky. Nesmieme už ani pracovať s bezdomovcami. V čase, keď sme začínali, sme ich nemali v Trnave ani 20 a všetkých sme poznali. Boli sme stále vonku. Aj ja som slúžil s hliadkami. Vedeli sme, kde prespávajú. Pozbierali sme ich a odviezli do našej útulne, kde sme ich nakŕmili aj poskytli im šatstvo. Mali sme o nich prehľad.

Dnes si netrúfam odhadnúť, koľko tu máme bezdomovcov. Naše akcie sme museli zastaviť, pretože sme údajne ponižovali ich dôstojnosť, keď sme ich bez ich súhlasu zbierali z miest, na ktorých často ani nemali čo robiť. Stretávame sa so situáciami, v ktorých musíme rešpektovať práva ľudí, ale oni pritom nemusia dbať na svoje povinnosti.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Život sa s ňou nemaznal, nakoniec sa však na ňu usmialo šťastie v podobe milujúcej majiteľky.

Zázraky sa dejú: Fenka s amputovaným ňufáčikom si prešla peklom, teraz našla láskyplný domov

Populárne články
Elisabetta Canalis

Modelka to priznala narovinu: Čo stálo za rozpadom jej vzťahu s Georgeom Clooneym?

Ilustračná snímka

Kráľovské rúško v podaní slovenskej návrhárky: Jana Pištejová opäť ohúrila

Erika žiari spokojnosťou. Jej outfity sú konzervatívnejšie, no pôsobí šťastne a prirodzene.

Už kúpila kočík: Erika Judínyová (49) žiari šťastím, zháňa výbavičku pre bábätko

Ilustaračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 3. do 9. apríla?

Kráľovský pár sa utiahol počas pandémie do svojho sídla vo Windsore.

Monarchia v karanténe: Kde sa schováva kráľovná Alžbeta II. pred vírusom?

Tekuté mydlo je hygienickejšie. Je to pravda?

Je tekuté mydlo hygienickejšie?

Zobraziť viac
Diskusia