Jana Homolová

Športovci pred necelým rokom úspešne rozbehli spoločný podcast Boris a&nbsp;Brambor, ktorý sa v&nbsp;priebehu krátkeho času začal tešiť mimoriadnej počúvanosti. Práve preto neostala ich práca bez povšimnutia a&nbsp;už čoskoro sa dostane aj na televízne obrazovky. Nový projekt zastrešuje produkčná spoločnosť Dana Dangla a&nbsp;vysielať sa bude na obrazovkách verejnoprávnej RTVS.

Predtým, ako ste začali pripravovať spoločný projekt, ste sa údajne až tak dobre nepoznali. Ako moderátorskej dvojici vám to naozaj sedí, prispelo k&nbsp;tomu možno to, že ste obaja narodení v&nbsp;rovnaký deň?

Marián: Túto informáciu sme sa dozvedeli až počas našej prvej podcastovej epizódy.

Boris: Ja som to o&nbsp;tebe vedel...

Marián: Ale ja vôbec a, úprimne povedané, šokovalo ma to rovnako ako mnohých našich hostí. Zrejme to tak malo byť, aj keď prvotný nápad o&nbsp;spoločnom podcaste bol Borisov. Tým v&nbsp;podstate urýchlil moje predstavy o&nbsp;nejakom programe venovanom športovému zákulisiu, ktorý som držal v&nbsp;hlave. Padlo to veľmi vhod, a&nbsp;tak sme sa dali dokopy. Na začiatku sme ani nemali nejaké konkrétne plány, išli sme len od epizódy k&nbsp;epizóde. Osobne som nečakal, že to môže vypáliť v&nbsp;takom veľkom štýle. Veď po necelom roku sa so svojím podcastom dostávame na televízne obrazovky, za čo sme obaja vďační. Je to pre nás výzva a&nbsp;určite chceme, aby to bolo dobré. Zároveň by sme boli radi, keby nás ľudia nebrali ako profesionálnych moderátorov. My sme hlavne sami sebou.

Boris: Taká bola aj dohoda s&nbsp;televíziou. Jednak nebudeme nijako cenzurovaní a&nbsp;zároveň nás nikto nebude „chytať za slovíčka“. Stále budem napríklad hovoriť chodiť „pri more“, nie k&nbsp;moru, lebo som z&nbsp;Nitry. A&nbsp;takisto nebudem hovoriť ľad, ale „lad“. (Smiech.) Myslím, že v&nbsp;tomto smere k&nbsp;nám budú zhovievaví aj samotní diváci. Vedia, že nie sme „profíci“, no a&nbsp;dúfame, že naša autenticita si ich získa presne tak, ako si ich získala pri podcaste. Úprimne poviem, že hoci teraz hovoríme o&nbsp;televíznej verzii našej relácie, osobne som si nebol istý ani tou audio. Ľuďom sa to však zapáčilo a&nbsp;nebudem preháňať, ak poviem, že sme u&nbsp;nás aktuálne najobľúbenejším podcastom. Zároveň chcem zdôrazniť, že do televízie sme sa nijako nehrnuli. Išli sme to robiť ako svoje hobby, vďaka ktorému sa nám mohol splniť malý americký sen, a&nbsp;to dokonca na Slovensku.

Istou inšpiráciou vám bola americká rozhlasová a&nbsp;neskôr aj televízna šou Mike &amp; Mike.

Boris: Áno, toto bol náš primárny vzor. Na začiatku sme sa rozprávali o&nbsp;tom, že by sme mohli začať v&nbsp;rádiu presne ako dvaja Mikeovia, kde jeden by bol novinár a&nbsp;druhý bývalý profesionálny športovec. Napokon zvíťazila myšlienka spoločného podcastu s&nbsp;tajným cieľom dostať sa časom do televízie. To však prišlo skôr, ako by sme čakali. Samozrejme, veľmi nás to potešilo, ale je to zároveň obrovský záväzok voči fanúšikom, ktorých určite nechceme sklamať. Rovnako tak nechceme sklamať ľudí v&nbsp;rámci televízie, ktorí do nás vložili dôveru.

Marián: Je pravda, že za sebou máme skvelý tím ľudí, či už hovoríme o&nbsp;podcastovom, alebo o&nbsp;televíznom svete. To, že relácia dostane obraz, je príjemný bonus. Rôzne situácie, napríklad zo športového sveta, budeme môcť ukázať, nielen siahodlho vysvetľovať. To je pridaná hodnota.

Teraz hovoríme skôr o&nbsp;výhodách toho, že vaša audiorelácia dostane vizuálnu podobu, ale vnímate aj nejaké nevýhody?

Marián: Je pravda, že pri výrobe podcastu sme viac uvoľnení, nemusíme sa napríklad vyobliekať, nezáleží na tom, ako pri rozhovore sedíme a&nbsp;podobne...

Boris: Ale ja som do podcastu stále chodil vyobliekaný. (Smiech.)

Marián: Áno, ale ja som preferoval skôr ležérnosť. Zároveň sme podcast mohli vysielať naozaj hocikde. Nezáležalo na tom. V&nbsp;televízii sú iné aspekty, na ktoré sa musíme sústrediť, aby bol výsledok dobrý.

Boris: Brambor má obrovskú obavu, pretože už viacero ľudí mu povedalo, že má tvár do rádia, takže pre neho bude prechod do televízie trošku zložitejší... Vôbec neviem, čo tým dotyční chceli povedať, ale je to jeden z&nbsp;problémov, s&nbsp;ktorým aktuálne bojujeme. Takže čo s&nbsp;tým? (Smiech.)

Marián: Asi budem musieť byť dlhšie v&nbsp;maskérni. Veď dnes sa už dá rôznymi efektmi urobiť na obrazovke všetko. (Smiech.)

Boris: No jasné, spravia z&nbsp;nás fešákov.

Marián: Z&nbsp;teba už väčšieho fešáka spraviť nemôžu, aj s&nbsp;tou kvetinkovou košieľkou, čo máš na sebe...

Boris: Ďakujem ti veľmi pekne, ale čo je zlá?

Marián: Ja by som si to v&nbsp;živote neobliekol.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Hoci nešlo celkom o&nbsp;moderovanie, ale Boris už predsa len má televíznu skúsenosť. Aké bolo pre vás stáť pred kamerou v&nbsp;novej, moderátorskej polohe?

Marián: Boris má s&nbsp;kamerou určite viac skúseností ako ja, preto sa snažím odblokovať stres, sústrediť sa na výkon a&nbsp;na to, do ktorej kamery sa mám pozerať. Dokonca samotný úvod relácie, ktorý bol jediný „strojený“, sme zvládli na druhý – alebo tretíkrát. Myslím, že sa nám to celkom podarilo. Učíme sa, a&nbsp;teda hlavne ja sa učím, a&nbsp;chcem, aby to tak ľudia aj brali. Opakujem, je to veľká výzva, ale teším sa na ňu.

Boris: V&nbsp;podstate nás v&nbsp;televízii môžu zaskočiť len dve veci, a&nbsp;to kamery samotné alebo že nám niekto bude chcieť hovoriť do toho, čo máme povedať. Našťastie okrem spomínaného úvodu nám nikto nehovorí, čo sa máme pýtať, akým spôsobom máme rozhovor viesť, čiže autenticitu si zachováme. Čo sa týka kamier, myslím, že Bramborovi to ide dobre a&nbsp;ja osobne sa snažím nevšímať si ich, akoby tam ani neboli. Počas majstrovstiev sveta v&nbsp;hokeji nás sledovali dva milióny divákov. Keby som si ich bol uvedomoval, asi by som zamrzol. V&nbsp;štúdiu sa snažím sústrediť najmä na človeka, s&nbsp;ktorým sa rozprávam. Myslím, že aj Brambor sa snaží nevšímať si kamery. Následne je na nás, aby sme dostali hosťa do rovnakého nastavenia mysle, aby sa sústredil len na rozhovor a&nbsp;na kamery zabudol.

Marián: Toto nebude úplne jednoduché, lebo keď porovnám hostí, s&nbsp;ktorými sme sa rozprávali v&nbsp;podcaste a&nbsp;teraz aj v&nbsp;televíznej verzii, rozhovory s&nbsp;nimi boli odlišné. Kamera sa skrátka dostane do podvedomia hosťa, preto je trošku opatrnejší. My sme tam nato, aby sme ho dokázali uvoľniť, čo sa, samozrejme, stále učíme.

Zatiaľ sú nakrútené dve epizódy, prvými hosťami budú Ľubomír Višňovský a&nbsp;Adela Vinczeová. Znamená to, že si budete pozývať ľudí, ktorých ste už predtým mali v&nbsp;podcaste?

Boris: S&nbsp;hosťami, s&nbsp;ktorými sme sa cítili v&nbsp;podcaste dobre, tých sa budeme snažiť zavolať znova do televízie. Chceli by sme tam však zaradiť aj nové tváre, lebo vždy niekto zaujímavý vyskočí. Dôležité je, aby sme sa s&nbsp;človekom, ktorého si pozývame, cítili dobre. Do prvých dvoch epizód sme si preto zavolali ľudí, ktorých poznáme, vieme, že nebudú upätí, môžeme si z&nbsp;nich vystreliť a&nbsp;podobne.

V&nbsp;podcaste ste naozaj veľmi otvorení, máte tam napríklad stabilnú otázku „sex pred zápasom“. Bude niečo podobné aj v&nbsp;televíznej verzii?

Boris: Naši hostia vedia, že u&nbsp;nás nič nie je tabu, a&nbsp;ak budeme mať pocit, že sa táto otázka hodí, tak prečo nie... Ale nemáme to striktne dané, že sa to musíme pýtať každého hosťa. Nechceme byť limitovaní tým, že sa nás po odvysielaní epizódy budú ľudia pýtať, prečo sme sa neopýtali to a&nbsp;hento. Tým, že sme amatéri, sa nám počas nakrúcania neodrátava čas, režisér nám do ucha nehovorí, čo sa máme pýtať alebo že to máme ukončiť. Nakrúcanie je úplne plynulé a&nbsp;autentické.

Marián: Osobne som rád, že relácia dostane aj verziu, ktorá bude o&nbsp;niečo dlhšia a&nbsp;odvážnejšia. Zároveň by sme chceli v&nbsp;budúcnosti točiť za prítomnosti publika, čo pre koronu aktuálne nie je možné, no dúfame, že v&nbsp;štúdiu bude neskôr atmosféra posilnená o&nbsp;prítomnosť ľudí.

Odhliadnuc od audio- aj televíznej verzie, ktorý z&nbsp;hostí vás doteraz najviac prekvapil?

Boris: Všetci nás niečím prekvapili. Osobne ma „dostal“ Čeky, hoci som ho už predtým poznal. Pochopil som, že to nie len zabávač z&nbsp;obrazovky, ale zároveň človek s&nbsp;pevným vnútorným presvedčením, hodnotami... Páčilo sa mi, ako vníma tento svet a&nbsp;zamýšľa sa nad rôznymi vecami. Rovnako Peťo Bondra sa s&nbsp;nami rozprával o&nbsp;veciach, o&nbsp;ktorých som vôbec netušil. Majo Hossa, ktorého Brambor pozná lepšie než ja, tiež hovoril veci, o&nbsp;ktorých som nevedel. Aj Barbora Piešová bola perfektná. Myslím, že každá epizóda mala niečo do seba.

Marián: Epizóda s&nbsp;Matejom Tóthom bola pre mňa veľmi silná, ale aj Boris Valábik bol perfektný.

Boris: Áno? Čo ja viem, ja nie som jeho veľký fanúšik. (Smiech.) Ale vážne, keby sme sa napríklad dnes nestretli kvôli tomu, kvôli čomu sme sa stretli, všetci traja by sme už aspoň na päť minút viseli na telefóne... V&nbsp;našom podcaste ide o&nbsp;to, že sa budeme plynule rozprávať so zaujímavým človekom bez rušenia vonkajšími vplyvmi, telefónmi a&nbsp;počas tej hodiny z&nbsp;nášho spoločného rozprávania zrazu vyplynú neuveriteľné veci.

Marián: To je pravda. Aj keď daného človeka poznáme, vždy sa o&nbsp;ňom dozvieme niečo nové.

Čo sa týka podcastu, ten stále ostáva alebo sa preklopí už len na televízne obrazovky?

Marián: Podcast Boris a&nbsp;Brambor ostáva a&nbsp;rozhodne ho nezanedbávame. Plánujeme na ňom naďalej pracovať tak ako doteraz. Naši poslucháči sa preto nemusia báť, že zanikne, naopak, budeme ho stále živiť, len k&nbsp;nemu pribudne nadstavba v&nbsp;obrazovej podobe.

Spomínaná relácia Mike &amp; Mike sa udržala na obrazovkách dlhé roky, máte aj vy v&nbsp;rámci tejto práce ako vrcholoví športovci, ktorí si idú za svojím, podobný cieľ?

Marián: Zatiaľ máme podpísanú zmluvu na 32 častí a&nbsp;nemáme víziu, teda aspoň ja nie, čo bude potom. Určite chceme, aby to bolo dobré, preto sa aj zúčastňujeme na spoločných poradách. Nie je to tak, že niečo nakrútime a&nbsp;necháme to zvyšku tímu, aby si s&nbsp;tým robil, čo chce. My sme tvárami relácie a&nbsp;je to akoby naše dieťa, na ktorom nám záleží. Znie to možno ako klišé, ale ideme od epizódy k&nbsp;epizóde, ako sme to robili aj pri hokeji od zápasu k&nbsp;zápasu. Inak to neviem vysvetliť.

Boris: Presne toto napadlo aj mne. (Úsmev.) Teraz to poviem prvýkrát, lebo nedávam Bramborovi komplimenty, aby nelietal príliš vysoko, ale mňa veľmi teší, aký je presvedčený a&nbsp;zanietený pre tento náš projekt. Najhoršie, čo by sa mohlo stať, je, že by sme štábu povedali – robte si s&nbsp;tým, čo chcete, veď máme podpísanú zmluvu na 32 dielov, takže je nám jedno, či to bude „prepadák“ alebo to bude dobré... To je ako keď hokejista podpíše zmluvu na sedem rokov a&nbsp;vie, že päť rokov nemusí dobre hrať a&nbsp;až posledné dva roky sa začne snažiť, lebo mu znova ide o&nbsp;zmluvu.

U&nbsp;nás je, pravda, presný opak, lebo my cez túto reláciu predávame aj samých seba. Sme jej tvárami, zároveň tvorcami, čiže nám na tom záleží rovnako, ako keby sme vlastnili hokejový klub a&nbsp;zaň aj hrávali. Chceme, aby relácia bola úspešná, aby vyhrávala, a&nbsp;v&nbsp;tejto práci sa chceme neustále zlepšovať. Sme si vedomí toho, že nebudeme tam, kde chceme byť, hneď od začiatku. Prvé dve-tri, možno štyri časti to bude proces.

Keď sa naša práca pred kamerou väčšmi zautomatizuje, radi by sme popracovali s&nbsp;aktuálnosťou. Chceme poukazovať na udalosti, ktoré rezonujú, tak ako to robili Mike &amp; Mike. Chceli by sme si vymieňať názory na aktuálne témy, čo je obrovská pridaná hodnota na televíznej obrazovke. To je, myslím si, budúcnosť našej relácie. Ako sa hovorí, „the sky is the limit“ (hranicou je obloha, pozn. red.), preto dúfame, že raz sa dostaneme aj k&nbsp;takým veciam ako hokejové majstrovstvá sveta, olympijské hry, hokejová olympijská kvalifikácia alebo turnaje našej hokejovej reprezentácie...

To sú veci, v&nbsp;ktorých sme doma a&nbsp;ku ktorým chceme sa vyjadrovať. Jednoznačne na to budeme mať silný názor, tak ako máme vždy na každý zápas, chybu, výsledok. Vieme to rozobrať úplne dopodrobna, a&nbsp;ak si k&nbsp;tomu prizveme hosťa, s&nbsp;ktorým si budeme môcť vymieňať vlastné názory, tak až to bude skutočne splnený sen. Vtedy si poviem: Sem sme to chceli dostať, toto je to, po čom sme túžili.

Marián: Keď tak nad tým teoreticky uvažujem, tak môžeme mať štúdio Boris a&nbsp;Brambor aj naživo v&nbsp;rámci majstrovstiev sveta v&nbsp;hokeji.

Boris: Ale to by som už nemohol komentovať.

Marián: Tak budeš robiť všetko.

Boris: Budem odbiehať. (Smiech.)

Marián: V&nbsp;každom prípade chceme začať na sto percent a&nbsp;postupne pridávať. (Smiech.)

Odkedy sa s&nbsp;vami budú diváci stretávať na televíznych obrazovkách?

Marián: Tolkšou Boris a&nbsp;Brambor sa bude vysielať o&nbsp;21.20 každý utorok od 6. októbra na obrazovkách Jednotky. Bude to zhruba polhodinová verzia a&nbsp;následne v&nbsp;sobotu neskôr večer v&nbsp;repríze dlhšia verzia. Teraz sa už len budem snažiť byť najmä tou tvárou do rádia, ako to aj Boris povedal… (Smiech.)

Valábik a Gáborík vymenili hokejky za mikrofóny. Kto im ponúkol džob snov a z čoho majú obavy?

Výber pre vás

Valábik a Gáborík vymenili hokejky za mikrofóny. Kto im ponúkol džob snov a z čoho majú obavy?

Súvisiace články

Boľavá duša mi už zostane: Wisterová prehovorila o emotívnom návrate detí. Ako teraz žijú?

Podnikanie na Jadrane: Herečka KRISTÍNA PALONDER GREPPELOVÁ otvorene o biznise s realitami

Odkaz, ktorý mi Julo zanechal: Milan Lasica sa pri spomienkach na priateľa musí usmievať

Výber pre vás