Jana Homolová

Keď sme sa stretli pred dvomi rokmi, pracovných, teda najmä hereckých príležitostí bolo menej. Ako sa to za dva roky zmenilo a&nbsp;rozbehlo?

Na začiatku som robil najmä dabing. Postupne prišli rôzne projekty, ktoré sa mali vysielať na televíznych obrazovkách postupne. Pandémia však všetky vysielacie termíny posunula, a&nbsp;tak sa stalo, že som sa v&nbsp;jednom období ocitol naraz v&nbsp;rôznych úlohách. Nesťažujem sa, to sa nedalo nijako ovplyvniť, ale chápem, že diváci môžu mať teraz pocit, že na nich zrazu vyskakujem z&nbsp;každého kúta. Nebol to zámer.

Čo sa týka samotnej práce, tej bolo v&nbsp;priebehu času tak akurát. Rozložená bola rovnomerne. Nenakrúcal som všetko naraz, ale priebežne. Takže áno, moja herecká kariéra sa rozbehla, ale pribrzdila ju korona. To bolo náročné obdobie. Veľmi rýchlo som musel prestať plakať a&nbsp;ľutovať sa a&nbsp;začal som pracovať, aby som uživil seba, manželku aj nášho syna. Skúsil som aj brigádu na stavbe, neskôr som doučoval kamarátkam deti, a&nbsp;keď zo mňa opadol strach a&nbsp;uvedomil som si, že dokážem zohnať prácu aj v&nbsp;iných odvetviach, prišla ponuka od Jána Spišiaka, ktorý napísal knihu Stíhači.

Navrhol mi, aby som mu urobil knižnú úpravu. Priznám sa, nikdy predtým som nič podobné nerobil, ale mal som skúsenosť s&nbsp;divadelnými textami, so scenármi, tak som si povedal, prečo nie. Výsledok sa dostavil vo veľmi pozitívnej miere. Reakcie na knihu, dokonca aj od zahraničných Slovákov, sú veľmi dobré. To znamená, že som svoju úlohu splnil na sto percent. Inak to totiž ani neviem. (Smiech.) Úprimne priznávam, že to boli poctivo zarobené peniaze, ktoré som si za počítačom naozaj odpracoval. Po Stíhačoch prišli nádherné Rybárske poviedky Vila Husára, z&nbsp;ktorých sme urobili aj audioknihu. No a&nbsp;s&nbsp;Jankom Spišiakom sme sa pustili aj do ďalšej knihy.

Takže okrem iného ste boli brigádnikom na stavbe?

Áno, ja sa práce nebojím. Na chvíľu som si skúsil aj to. Rozhodol som sa nesedieť doma so založenými rukami a&nbsp;nespoliehať sa na pomoc od štátu. Keby som to urobil, ostal by som naozaj veľmi sklamaný...

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Dočítala som sa o&nbsp;vás, že ste sa začali venovať aj dabingovej réžii. Ako k&nbsp;tomu prišlo?

Tej som sa venoval už aj v&nbsp;minulosti, no vždy som bol prioritne hercom. Pri réžii sa nedá robiť nič iné, a&nbsp;teda musím mať na jeden film približne dva voľné týždne. Pri seriáloch oveľa viac. Práve v&nbsp;čase korony prišlo viac voľných týždňov aj táto príležitosť, tak som sa jej s&nbsp;radosťou chopil a&nbsp;naplno som si ju vychutnal. Zo začiatku práce v&nbsp;dabingu nebolo zas až tak veľa, ale predsa... Zároveň je pravda, že v&nbsp;čase protipandemických opatrení sa dabingová práca mimoriadne predlžuje a&nbsp;aj predražuje. To, čo kedysi trvalo dva dni, sa teraz nahráva týždeň, pretože v&nbsp;štúdiu smie byť prítomný len jeden herec a&nbsp;po každom sa štúdio dezinfikuje, ale ide o&nbsp;ochranu zdravia, takže je to správne.

<strong>VIDEO: S&nbsp;prezliekaním do ženských kostýmov problém nemá.</strong>

Ako ste reagovali na ponuku do relácie Tvoja tvár znie povedome, v&nbsp;ktorej aktuálne účinkujete?

Zľakol som sa, mal som pred ňou rešpekt.

Bola, jednoznačne áno. Na začiatku som si však hovoril, že by som to mal zvládnuť. Mal som predsa skúsenosti z&nbsp;rôznych muzikálov. Aj keď spev mi problém nikdy nerobil, s&nbsp;tancom to bolo horšie. Choreografi so mnou mali vždy väčší problém než korepetítori. Ale na javisku prevážil herecký výraz, takže v&nbsp;konečnom dôsledku boli moje tanečné výkony pre divákov akceptovateľné. (Smiech.) Už od druhého kola „tvojej tváre“ som si svoje čísla začal užívať. Postupne som si ich poskladal ako divadelné predstavenia a&nbsp;odvtedy ma táto práca naozaj nesmierne baví. Aby som ešte vysvetlil, do vysielania sa teraz dostane štvrtý diel, no my už nakrúcame siedmy. Vytvorili sme si časovú rezervu. V&nbsp;Českej republike túto šou odstavili na dva týždne pre kovid a&nbsp;prípadnému časovému výpadku sa preto snažíme predísť aj takýmto spôsobom.

Čiže môžem povedať, že z&nbsp;kola na kolo si reláciu čoraz viac užívam. V&nbsp;prvom kole som bol ešte prekvapený, keď ma sedem hodín maskovali a&nbsp;s&nbsp;maskou som ešte hodiny musel vydržať celé nakrúcanie, čo bolo mimoriadne náročné. Napokon som sa však s&nbsp;tým všetkým okolo zžil. Masku som začal brať ako svoj divadelný kostým, a&nbsp;ako hovorím, zo svojich vystúpení som si spravil malé divadelné čísla, ktoré beriem ako komplexný celok so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí, a&nbsp;snažím sa na ne vždy stopercentne pripraviť. A&nbsp;odvtedy dokonca prekvapujem samého seba. (Smiech.)

Keď som sa však rozhodol prijať túto ponuku, musel som dať na vedľajšiu koľaj ďalšie pracovné projekty. Tušil som, že to bude ťažšie, než to na prvý pohľad vyzerá, že pôjde o&nbsp;náročný projekt a&nbsp;vyžiada si maximálne sústredenie. A&nbsp;urobil som veľmi dobre. Je to neskutočná 10-týždňová jazda.

Videl vás už syn Oleg (2,5) v&nbsp;niektorej z&nbsp;masiek?

V&nbsp;každej a&nbsp;vždy ma okamžite spoznal, hoci som sa na seba nepodobal. Ale počul môj hlas a&nbsp;bolo to jasné. (Smiech.)

To je veľmi ťažká otázka, to sa bude dať povedať možno až po rokoch, keď môj syn vyrastie.

Myslím to tak, či ste skôr prísny, kamarátsky alebo vysvetľujúci.

Asi kombinácia všetkého. Snažím sa mať kamarátsky prístup, synovi všetko starostlivo vysvetliť, ale dieťa nemá vždy náladu počúvať. A&nbsp;zároveň ani moja trpezlivosť nie je nekonečná a&nbsp;stane sa, že „vypením“. (Smiech.) Oleg je však úžasné dieťa a&nbsp;mám pocit, že sa v&nbsp;ňom začali prebúdzať herecké sklony. Sám som zvedavý, či sa napokon nevyberie touto cestou...

Herecké povolanie je naozaj pekné, takže by si nevybral zle.

Pokiaľ herectvo beriete ako povolanie, vždy sa budete trápiť tým, čo všetko sa vám v&nbsp;živote nepodarilo dosiahnuť. Príkladom je veľké množstvo dnešných mladých hercov. Majú síce krásnu tvár, mikrofónový hlas, naučia sa rozprávať pred kamerou, ale na tejto práci ich láka skôr tá pozlátka než ozajstná herecká drina. Až keď herec začne byť úspešný v&nbsp;divadle, keď začne vnímať herectvo ako poslanie a&nbsp;snaží sa robiť svoju prácu najlepšie, ako vie, vtedy môže pocítiť absolútne naplnenie a&nbsp;spokojnosť. Navyše divadlo je absolútny herecký tréning, v&nbsp;priamej konfrontácii s&nbsp;divákom. Ja to poznám, a&nbsp;preto divadlo milujem. Nič sa s&nbsp;tým nedá porovnať.

Pred dvoma mesiacmi nás opustil herec Andy Hryc (†71). Boli ste si vzájomne veľmi blízki. Myslíte na neho často?

Áno, veľmi. Pred očami ho mám pravidelne každý deň. Bol to výnimočný človek, ktorý vždy dodržal slovo. Nemal rád zbytočné reči, vždy hovoril k&nbsp;veci a&nbsp;priamo, jeho slová mali váhu, aj preto si ho nesmierne vážim. A&nbsp;nielen preto. Andy mi doslova zachránil život. Keď už bolo najhoršie a&nbsp;ja som nevedel, kde, s&nbsp;kým a&nbsp;kam, priznávam, že som mal všelijaké myšlienky. To, že sa postavil za mňa, mi dodalo silu.

Čím ste mu boli sympatický, že sa rozhodol podať vám pomocnú ruku?

Zistil, že som v&nbsp;prípade neklamal, ako o&nbsp;mne všetci tvrdili, vycítil, že to celé nie je celkom v&nbsp;poriadku,&nbsp;prečítal tú likvidačnú objednávku a&nbsp;vedel, že také niečo sa bez pomoci nedá zvládnuť, možno ani prežiť... Pomohol mi v&nbsp;čase, keď sa odo mňa všetci odvrátili. Dokonca aj právnici ma odmietali obhajovať. Nemal som sa na koho obrátiť. On bol jediný, kto bol ochotný prečítať si celý môj spis. A&nbsp;nielen to. Odhalil v&nbsp;ňom lži, čo bolo zavádzajúce alebo sa dalo interpretovať inak. Postavil sa na moju stranu a&nbsp;ja som konečne nebol sám...

Napriek tomu, že divadlo má teraz prestávku, dočítala som sa, že vaším najväčším snom sú práve divadelné dosky. Črtala sa v&nbsp;tomto smere ešte pred koronou nejaká práca? Čo by ste si zahrali najradšej?

Áno, chýba mi divadlo, lebo ho považujem v&nbsp;hereckom svete za najdôležitejšie. No nasilu to nejde a&nbsp;teraz mám aj dosť inej práce. To, že po divadle naozaj túžim, určite prinesie svoje ovocie –&nbsp;verím, že v&nbsp;pravej chvíli, v&nbsp;pravom čase, vtedy, keď to bude mať prísť. A&nbsp;čo by som si zahral najradšej? Dobrú rolu v&nbsp;dobrej hre s&nbsp;dobrými hercami a&nbsp;s&nbsp;dobrým režisérom. Ale možno by som mal s&nbsp;divadlom počkať a&nbsp;najskôr nakrútiť pár dobrých filmov, na ktoré by som už konečne mohol mať čas.

Privyrábal si na stavbe: Aby Dušan Cinkota uživil ženu a syna, nezľakol sa tvrdej práce

Výber pre vás

Privyrábal si na stavbe: Aby Dušan Cinkota uživil ženu a syna, nezľakol sa tvrdej práce

Súvisiace články

Polícia má roky povesť politickej firmy. Skončili sa personálne čistky?

40. výročie svadby: Čím si Jozef Oklamčák získal srdce svojej manželky Anky?

Nečakaný liek na depresiu: Aký životný krok čaká Katku Feldekovú?

Výber pre vás