Dušan Cinkota (50) slávi na televíznych obrazovkách návrat vo veľkom štýle. Vysielanie viacerých projektov naraz nečakal, ale pre koronu to skrátka tak vyšlo.
Keď sme sa stretli pred dvomi rokmi, pracovných, teda najmä hereckých príležitostí bolo menej. Ako sa to za dva roky zmenilo a rozbehlo?
Na začiatku som robil najmä dabing. Postupne prišli rôzne projekty, ktoré sa mali vysielať na televíznych obrazovkách postupne. Pandémia však všetky vysielacie termíny posunula, a tak sa stalo, že som sa v jednom období ocitol naraz v rôznych úlohách. Nesťažujem sa, to sa nedalo nijako ovplyvniť, ale chápem, že diváci môžu mať teraz pocit, že na nich zrazu vyskakujem z každého kúta. Nebol to zámer.
Čo sa týka samotnej práce, tej bolo v priebehu času tak akurát. Rozložená bola rovnomerne. Nenakrúcal som všetko naraz, ale priebežne. Takže áno, moja herecká kariéra sa rozbehla, ale pribrzdila ju korona. To bolo náročné obdobie. Veľmi rýchlo som musel prestať plakať a ľutovať sa a začal som pracovať, aby som uživil seba, manželku aj nášho syna. Skúsil som aj brigádu na stavbe, neskôr som doučoval kamarátkam deti, a keď zo mňa opadol strach a uvedomil som si, že dokážem zohnať prácu aj v iných odvetviach, prišla ponuka od Jána Spišiaka, ktorý napísal knihu Stíhači.
Navrhol mi, aby som mu urobil knižnú úpravu. Priznám sa, nikdy predtým som nič podobné nerobil, ale mal som skúsenosť s divadelnými textami, so scenármi, tak som si povedal, prečo nie. Výsledok sa dostavil vo veľmi pozitívnej miere. Reakcie na knihu, dokonca aj od zahraničných Slovákov, sú veľmi dobré. To znamená, že som svoju úlohu splnil na sto percent. Inak to totiž ani neviem. (Smiech.) Úprimne priznávam, že to boli poctivo zarobené peniaze, ktoré som si za počítačom naozaj odpracoval. Po Stíhačoch prišli nádherné Rybárske poviedky Vila Husára, z ktorých sme urobili aj audioknihu. No a s Jankom Spišiakom sme sa pustili aj do ďalšej knihy.
FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRIITakže okrem iného ste boli brigádnikom na stavbe?
Áno, ja sa práce nebojím. Na chvíľu som si skúsil aj to. Rozhodol som sa nesedieť doma so založenými rukami a nespoliehať sa na pomoc od štátu. Keby som to urobil, ostal by som naozaj veľmi sklamaný...
Pokračovanie na ďalšej strane...