Jana Homolová

S&nbsp;manželkou Ankou (63) ste spolu už viac ako 40 rokov. Ako si spomínate na vaše zoznámenie?

Až teraz som si uvedomil, akú krásnu ženu som si zobral. Pred rokmi som sa do nej zamiloval, ale vôbec som nevnímal jej vizuálnu stránku a&nbsp;krásu. Vôbec som nevedel, aké má nohy, vlasy, tvár, až teraz s&nbsp;odstupom času si uvedomujem, aká je láska silná, keď sa do niekoho zamilujete. Najskôr to však bola iba jednostranná láska. Následne sa začal boj o&nbsp;jej srdce. Bojoval som dosť dlho. Na začiatku ma totiž vôbec nechcela.

Áno, keď sme sa prvýkrát stretli, mala sedemnásť rokov, ale nejavila o&nbsp;mňa záujem a&nbsp;asi rok trvalo, kým som ju zlomil.

Dvoril som jej naozaj intenzívne a&nbsp;rôznymi spôsobmi. Napríklad raz sa stalo, že v&nbsp;Sobranciach som v&nbsp;noci z&nbsp;mestského parku v&nbsp;tom čase všetky kvitnúce červené ruže „premiestnil“ pred dvere domu jej rodičov. Ráno o&nbsp;piatej mala pred dverami obrovskú kyticu kvetov s&nbsp;lístočkom, kde bolo nakreslené srdce s&nbsp;venovaním. (Smiech.) Zamiloval som sa do nej prvýkrát naozaj vážne a&nbsp;bojoval som o&nbsp;ňu aj takýmto spôsobom.

V&nbsp;tom čase ste už študovali na vysokej škole a&nbsp;do Sobraniec ste prichádzali príležitostne domov alebo ste tam ešte žili?

Žil som ešte tam. Skončil som gymnázium a&nbsp;keďže ma neprijali na vysokú, začal som pracovať v&nbsp;kultúrnom a&nbsp;spoločenskom stredisku v&nbsp;Sobranciach, kde som založil klub mladých, ktorému som aj šéfoval. Bol to jeden z&nbsp;prvých klubov, ktoré v&nbsp;tom čase na východnom Slovensku vôbec vznikli, a&nbsp;na týchto stretnutiach vtedajšej mládeže sme sa s&nbsp;Ankou spoznali. Organizoval som rôzne aktivity, podujatia, diskotéky a&nbsp;podobne. A&nbsp;v&nbsp;rámci tohto klubu som pôsobil aj ako dídžej. Anka na tieto podujatia chodila, ja som ju tam zbadal a&nbsp;moje srdce zaplesalo... Spätne som sa dozvedel, že o&nbsp;mňa vtedy bojovalo veľmi veľa žien, ale ja som ich nevnímal. Moje srdce už patrilo len Anke.

Keď ste sa dali dokopy, rozhodli ste sa ísť spolu študovať do Bratislavy?

Nie, najskôr som do Bratislavy odišiel ja – študovať nadstavbové štúdium kultúrno-výchovnej práce. Anka prišla do Bratislavy o&nbsp;rok, keď zmaturovala a&nbsp;prijali ju na vtedajšiu SVŠT, súčasnú Slovenskú technickú univerzitu, na chemickú fakultu. Tam sme sa oficiálne dali dokopy... Už počas študentských čias sme si postupne budovali budúcnosť. Chodili sme spolu po rôznych brigádach. Ona napríklad robila šatniarku a&nbsp;ja zas vyhadzovača v&nbsp;PKO. (Smiech.)

Plánovali ste sa po štúdiu s&nbsp;budúcou manželkou vrátiť domov na východ?

Musím povedať, že sme neboli typy ktoré si svoj život nevedeli predstaviť nikde inde ako v&nbsp;Bratislave. Život to však zariadil tak, že sme sa stali jej obyvateľmi. Aj keď mi bolo trochu ľúto, že v&nbsp;Sobranciach po mojom odchode, kde som rozbehol množstvo aktivít, tam zaniklo celé kultúrne dianie pre mladých. Počas môjho pôsobenia tam boli stále rôzne koncerty, vystúpenia, ľudia tam prvýkrát videli naživo napríklad Mariána Vagru (†70) a&nbsp;Collegium musicum, Marcelu Laiferovú (75), s&nbsp;ktorou som sa tam prvýkrát stretol, a&nbsp;mnoho ďalších. No a&nbsp;raritou v&nbsp;tom čase bolo, že po skončení koncertov či rôznych podujatí som v&nbsp;klube mladých organizoval besedy účinkujúcich s&nbsp;členmi tohto klubu.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Ale vy ste už v&nbsp;minulosti priznali, že Marcela Laiferová sa vám veľmi páčila, a&nbsp;treba povedať, že vašej manželke je dosť podobná.

To je pravda, Marcela bola krásna žena a&nbsp;naozaj sa mi veľmi páčila. Počas mojej krátkej kariéry v&nbsp;Sobranciach to tam naozaj žilo, žiaľ, keď som odišiel, upadlo to. Donedávna na mňa ešte generácia, ktorá všetky moje aktivity zažila na vlastnej koži, spomínala. Dennodenne sa tam niečo dialo. Kultúra bola moje hobby, vášnivo som sa jej venoval a&nbsp;stále som niečo robil. Sú to zážitky, na ktoré veľmi rád spomínam.

Keďže v&nbsp;tom čase sme žili v&nbsp;socializme, po škole som musel ísť na vojnu. A&nbsp;ešte počas vojenčiny som absolvoval prijímačky na žurnalistiku, dokonca so samopalom a&nbsp;v&nbsp;maskáčoch. (Smiech.) Vyhlásili totiž poplach. Keďže som bol výkonný práporčík, dorazil som takto nastrojený a&nbsp;pred komisiou som povedal: „Prosím vás, rýchlo ma vyskúšajte, pretože do konca poplachu sa musím vrátiť.“ (Smiech.) No a&nbsp;po skončení vojny som začal diaľkovo študovať žurnalistiku a&nbsp;zároveň som získal prácu na SÚV SZM v&nbsp;Bratislave. Neskôr som sa stal vedúcim tlačového odboru. Ako 24-ročný som bol jeden z&nbsp;najmladších funkcionárov „ústredia“ v&nbsp;histórii Slovenska. No a&nbsp;v&nbsp;tomto období prišla po štyroch rokoch randenia s&nbsp;Ankou svadba. Samozrejme, nezaobišlo sa to úplne bez prekážok, pretože krátko pred jej konaním mojej nastávajúcej manželke zomrela babka. Svadbu sme preto odložili. Asi o&nbsp;pol roka však Anka otehotnela, tak sme sa 21.&nbsp;februára 1981 oficiálne vzali. Druhý obrad sa konal tajne 12.&nbsp;marca v&nbsp;kostole Blumentál v&nbsp;Bratislave. Následne prišli na svet naši dvaja synovia Roman a&nbsp;Boris a&nbsp;bola z&nbsp;nás rodina…

Kedy vám do života vstúpili missky a&nbsp;podnikanie s&nbsp;tým spojené?

Odštartovalo to v&nbsp;roku 1988. Vtedy sa už pohli ľady v&nbsp;Rusku. V&nbsp;tom čase sa konal medzinárodný výstup mládeže na Rysy, a&nbsp;keďže som pracoval ako spomínaný šéf tlačového, zúčastnil som sa na tomto výstupe. V&nbsp;rámci neho som 3.&nbsp;augusta 1988 zorganizoval prvú historickú, novodobú súťaž Miss v&nbsp;Československu. Vtedy sa to volalo Miss v&nbsp;Československu. Preto, že som túto súťaž v&nbsp;podstate ešte v&nbsp;čase socializmu zorganizoval, ma chceli vyhodiť z&nbsp;práce. Dôvodom bolo tvrdenie, že obnovujem krízové roky, pretože naposledy sa súťaž krásy v&nbsp;našej krajine konala v&nbsp;roku 1968, keď k&nbsp;nám prišli Rusi. Kolegovia sa ma však zastali. A&nbsp;paradoxné je, že o&nbsp;rok nato, som už musel súťaž krásy zorganizovať opäť, ale už ako pracovnú povinnosť. (Smiech.)

Ako tieto aktivity prijala vaša manželka?

Mám fantastickú manželku. Som s&nbsp;ňou ženatý už 40 rokov, napriek tomu mám stále pocit, že som voľný a&nbsp;slobodný. Do ničoho mi nikdy nehovorila, nezasahovala, vo všetkom ma podporovala, dokonca aj v&nbsp;súťažiach krásy, kde sa okolo mňa točili tisícky žien. Polovicu života som strávil na súťažiach krásy po celom svete. Mám za sebou vyše sto účastí v&nbsp;rôznych porotách, ale základom medzi nami bola vždy dôvera. A&nbsp;keďže mi Anka vždy dôverovala, na výčitky nebol dôvod. To je aj rada pre ľudí v&nbsp;manželstve, ako si ho udržať, vydržať v&nbsp;ňom. Veľmi dôležitá je dôvera. Netreba si vyčítať, žiarliť, zaoberať sa malichernosťami. Keď som raz pred Bohom svojej manželke prisahal, že s&nbsp;ňou budem aj v&nbsp;dobrom, aj v&nbsp;zlom až do smrti, tak sa toho držím.

Veľa času ste trávili mimo domu, takže výchova detí musela byť na manželke.

Áno, samozrejme. Keďže som veľa cestoval, ťarcha výchovy bola najmä na jej pleciach. Priznávam, je to tak, ale aj preto si ju veľmi vážim. Z&nbsp;našich synov vychovala skvelých mužov.

S&nbsp;prípravou súťaží vám manželka pomáhala?

Ako som spomínal, so súťažami krásy som začal v&nbsp;roku 1988, rozšíril som ich aj o&nbsp;Miss stredných škôl, Miss vysokých škôl, súťaž Najkrajšia Slovenka sveta, ktorú, mimochodom, vyhrala Gabriela Haršányová. Tých súťaží bolo naozaj mnoho, až v&nbsp;roku 1993, po vzniku Slovenskej republiky, som založil a&nbsp;začal organizovať oficiálnu národnú súťaž krásy Miss Slovensko. Jej prvou víťazkou sa stala Karin Majtánová (47) a&nbsp;prvou vicemiss Silvia Lakatošová (47). Čo sa týka Anky, bola súčasťou príprav jednotlivých súťaží už od samých začiatkov.

Ako ste v&nbsp;súťaži krásy s&nbsp;manželkou angažovaní teraz?

Podieľame sa obaja hlavne na výbere finalistiek našej národnej súťaže Miss Slovensko. No v&nbsp;minulosti, keď sme organizovali aj súťaže Missis, Mister, Lady Slovenskej republiky a&nbsp;Modelka roka, Anka bola neustále členkou poroty a&nbsp;dokonca riaditeľkou jednotlivých súťaží. Ďalej máme na starosti delegovanie najúspešnejších finalistiek na medzinárodné súťaže krásy. Tento rok sme práve uzavreli prihlášky do súťaže. Veľké finále by malo prebehnúť 7.&nbsp;augusta, opäť v&nbsp;priamom prenose na TV Joj, podobne ako to bolo minulý rok. Vtedy sme boli jednou z&nbsp;mála krajín, myslím, že asi jedinou vo svete, ktorá zorganizovala oficiálnu súťaž krásy v&nbsp;priamom prenose, síce bez divákov, ale predsa len sa konala. Spätne tieto súťaže organizovali niektoré krajiny začiatkom tohto roka, ale minulý rok sa ani národné, ani medzinárodné súťaže nekonali. Slovensko bolo jediné.

S&nbsp;manželkou ste oslávili 40 rokov manželského života. Pochválili ste sa tým na svojom Facebooku, čo je výnimočné, pretože súkromie na ňom zvyčajne nezverejňujete. Aké boli reakcie?

Facebook považujem za môj vlastný, neprezentujem tam rodinu, iba seba, to čo robím, ako sa cítim a čomu sa venujem. Keď sme však oslávili výročie, Anka úplne náhodou vytiahla fotografiu z našej svadby, a tak som si povedal – prečo nie? Je to predsa krásna spomienka, preto som ju zverejnil. Reakcie boli skvelé, prekvapilo ma však, že mnohí ľudia ostali šokovaní z toho, že som ženatý. (Smiech.) Anku stihli označiť za Columbovu ženu, no svorne všetci skonštatovali, že je veľmi krásna. Keď som si následne ešte raz po rokoch prezrel našu svadobnú fotku, uvedomil som si, že som si naozaj zobral krásnu ženu. Ale ako som už spomínal, v tom čase som si ju nevybral podľa vzhľadu, mňa upútala jej duša. Mnohí mi síce neveria a písali mi, že ako odborník na krásu predsa musím mať krásnu ženu, ale mňa si Anka získala svojou dobrotou, charakterom, povahou, zmyslom pre humor.

Oslávili sme ho v&nbsp;kruhu rodiny. Anka odo mňa dostala veľkú krásnu kyticu, symbolicky sme si pochutnali na štvorchodovom menu, keďže v&nbsp;našom výročí je číslo štyri, a&nbsp;aj pre obmedzenia sme sa vyhli veľkolepým oslavám. Napriek tomu, že som mimoriadne spoločenský človek, všetky nariadenia poctivo už vyše roka dodržiavam. Ocitli sme sa v&nbsp;situácii, že sú určené pravidlá, a&nbsp;keďže chcem so svojimi blízkymi prežiť toto obdobie v&nbsp;zdraví, beriem všetko, čo sa okolo deje, mimoriadne zodpovedne a&nbsp;zároveň sa pripravujem na nový život.

Krajší, než bol predtým. Aj keď som žil krásne. Ale teraz mám veľa času na premýšľanie a&nbsp;som pripravený žiť ešte krajšie a&nbsp;len v&nbsp;spoločnosti ľudí, ktorých som si obľúbil, ktorých mám rád a&nbsp;sú mi blízki. Už som sa poučil z&nbsp;minulosti, keď som strácal čas pri ľuďoch, ktorí za to nestáli. Takže sa pripravujem na nový život a&nbsp;to, čo sa teraz deje okolo nás, bude takisto jeho súčasťou. Prispôsobil som svoje zmýšľanie aj život tomu, že tu je nejaký vírus, s&nbsp;ktorým sa musíme naučiť fungovať.

Nemyslím, že sa to tak skoro skončí, a&nbsp;vôbec to neberiem negatívne. Mne toto obdobie skôr pomohlo. Myslím to tak, že som si našiel konečne čas na svojich blízkych. Stretávame sa s&nbsp;rodinou, vnučkami, so synmi. Konečne mám čas naplno sa im venovať. Zároveň mám čas venovať sa manželke. Počas tohto obdobia opätovne zisťujem, že je naozaj fantastická. Isté veci som dokonca o&nbsp;nej ani nevedel, lebo pre neustále cestovanie som býval doma zriedka. Odvšadiaľ počúvam, že páry sa počas karantény rozchádzajú, rozvádzajú, my prežívame úplný opak. Na počesť nášho zblíženia som na výročie korony dal jednému umelcovi vyrobiť dve srdiečka spojené hrdzavým zámkom ako symbol toho, ako nás s&nbsp;manželkou korona ešte viac spojila.

Čo na svojej manželke aj po rokoch oceňujete najviac?

Keby sme tento rozhovor robili pred rokom, zrejme by som vám na túto otázku nevedel presne odpovedať. Pokiaľ neprišla korona, nad týmito vecami som sa hlbšie nezamýšľal. Náš vzťah fungoval z&nbsp;každej stránky, preto som nemal čo riešiť. V&nbsp;Anke som však našiel najlepšiu priateľku, dôverníčku, vynikajúcu matku, partnerku aj milenku. Až teraz si uvedomujem, aké veľké šťastie v&nbsp;živote mám. Našiel som svoju správnu druhú polovicu na prvýkrát...

40. výročie svadby: Čím si Jozef Oklamčák získal srdce svojej manželky Anky?

Jana Homolová

Plus TV

Ivana Gáborík a jej príprava na Vianoce: Takto doma vypekajú s dcérkami!

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 19. decembra 2024

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Výber pre vás

40. výročie svadby: Čím si Jozef Oklamčák získal srdce svojej manželky Anky?

Jana Homolová

Súvisiace články

JANKA BITTÓ CIGÁNIKOVÁ otvorene hovorí o vzťahoch v koalícii aj o tom, čo ľutuje

Čím ho MATOVIČ rozčúlil? Politik EDUARD KUKAN otvorene opísal premiérove prešľapy

Po pôrode chce hrať: Prečo sa Marcinková rozhodla odložiť materskú dovolenku?

Plus TV

Ivana Gáborík a jej príprava na Vianoce: Takto doma vypekajú s dcérkami!

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 19. decembra 2024

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Výber pre vás