Vaši rodičia sú starší, mamina dokonca onkologická pacientka. Otec si musí dávať pozor na stravu. Dozeráte na nich nejakým spôsobom?

Keďže sme v Bratislave iba dve a ostatní súrodenci sú rozlezení po svete, s rodičmi chodievam na všetky vyšetrenia ja. Bratislavská sestra má malého syna, a tak je časovo obmedzenejšia než ja. Ale okrem toho ma to baví. S rodičmi som vždy veľmi rada a navyše tak predo mnou nemôžu zatajiť svoj zdravotný stav. Ja potom šírim informácie ďalej. Okrem toho si denne volávame a navzájom sa informujeme o tom, ako sa kto má.

V jednom z dávnych rozhovorov ste priznali, že sa s rodičmi rozprávate aj o smrti. Ale prísť o niekoho pre vírus, o ktorom sme pred rokom takmer ani nevedeli, je asi nefér. Ako to vnímate?

Mám o rodičov obrovský strach. Chodievam k nim iba v nevyhnutných prípadoch a pravidelne sa chodím dať otestovať PCR testami. Niektorí ľudia túto pandémiu bagatelizujú. Keď sa ich opýtate, prečo potom toľko ľudí na kovid umrelo, tvrdia, že to boli ľudia aj s inými chorobami a že by umreli tak či tak. Aj keby to bola pravda – čo nie je, pretože umierajú aj mladí a zdraví ľudia –, nie je normálne niekoho odpísať iba preto, že je chorý. Každá sekunda navyše, ktorú tu moji rodičia budú, je pre mňa vzácna.

Vy na seba musíte dávať pozor, pretože ste cukrovkárka, čo je riziková skupina. Aké bezpečnostné opatrenia ste zaviedli?

Od začiatku pandémie si dávam veľký pozor. Pokiaľ je to možné, s nikým sa nestretávam. Z môjho bytu na míle cítiť dezinfekciu. V rúšku pomaly už aj spávam. Nášho psíka Ernesta kúpem po každej prechádzke. V predsieni je na zemi permanentne handra namočená v save a každý, kto vchádza do bytu, si na nej vyčistí topánky. Aj od svojej dcérky Aničky a priateľa Riša vyžadujem maximálnu opatrnosť. Už im leziem poriadne na nervy. Ale od októbra som sa zamestnala v centre voľného času Klokan v Dúbravke, kde musím takmer denne chodievať, keďže to moja pracovná náplň vyžaduje. Je nás tam päť a všetci kolegovia sú takisto maximálne zodpovední.

Váš partner Richard je pedagóg, vy, ako spomínate, ste začali pôsobiť v centre voľného času. Využili ste možnosť vakcinácie – ak vám ju poskytli?

Deti učíme cez Zoom, takže tam problém nie je. Aj keď by som dala čokoľvek za to, aby sme už konečne mohli učiť prezenčne. Zatiaľ sa mi k vakcíne nepodarilo dostať, ale hneď ako to bude možné, využijem to.

Vyvedie nás podľa vás očkovanie z marazmu?

Som jedna z tých, ktorým veda zachránila život. Dôverujem lekárom a vedcom, ktorí roky študovali a pracovali, aby mohli pomáhať nám všetkým. Považujem za hlúpe, keď ich prácu niekto, kto o tom vie..., podceňuje. Netvrdím, že vakcinácia nemôže mať aj vedľajšie účinky. Ale keby som mala po očkovaní umrieť, ale prežilo by ďalších iks ľudí, pokojne by som umrela. Nehovoriac o tom, že čísla jednoznačne hovoria o jej úspešnosti.

Pokračovanie na ďalšej strane...