Starostlivá dcéra Katarína Feldeková (42) tvrdí, že rodičia jej o svojom zdravotnom stave nemôžu nič zatajiť.
Vaši rodičia sú starší, mamina dokonca onkologická pacientka. Otec si musí dávať pozor na stravu. Dozeráte na nich nejakým spôsobom?
Keďže sme v Bratislave iba dve a ostatní súrodenci sú rozlezení po svete, s rodičmi chodievam na všetky vyšetrenia ja. Bratislavská sestra má malého syna, a tak je časovo obmedzenejšia než ja. Ale okrem toho ma to baví. S rodičmi som vždy veľmi rada a navyše tak predo mnou nemôžu zatajiť svoj zdravotný stav. Ja potom šírim informácie ďalej. Okrem toho si denne volávame a navzájom sa informujeme o tom, ako sa kto má.
V jednom z dávnych rozhovorov ste priznali, že sa s rodičmi rozprávate aj o smrti. Ale prísť o niekoho pre vírus, o ktorom sme pred rokom takmer ani nevedeli, je asi nefér. Ako to vnímate?
Mám o rodičov obrovský strach. Chodievam k nim iba v nevyhnutných prípadoch a pravidelne sa chodím dať otestovať PCR testami. Niektorí ľudia túto pandémiu bagatelizujú. Keď sa ich opýtate, prečo potom toľko ľudí na kovid umrelo, tvrdia, že to boli ľudia aj s inými chorobami a že by umreli tak či tak. Aj keby to bola pravda – čo nie je, pretože umierajú aj mladí a zdraví ľudia –, nie je normálne niekoho odpísať iba preto, že je chorý. Každá sekunda navyše, ktorú tu moji rodičia budú, je pre mňa vzácna.
FOTOGRAFIE RODINY FELDEKOVCOV NÁJDETE V GALÉRIIVy na seba musíte dávať pozor, pretože ste cukrovkárka, čo je riziková skupina. Aké bezpečnostné opatrenia ste zaviedli?
Od začiatku pandémie si dávam veľký pozor. Pokiaľ je to možné, s nikým sa nestretávam. Z môjho bytu na míle cítiť dezinfekciu. V rúšku pomaly už aj spávam. Nášho psíka Ernesta kúpem po každej prechádzke. V predsieni je na zemi permanentne handra namočená v save a každý, kto vchádza do bytu, si na nej vyčistí topánky. Aj od svojej dcérky Aničky a priateľa Riša vyžadujem maximálnu opatrnosť. Už im leziem poriadne na nervy. Ale od októbra som sa zamestnala v centre voľného času Klokan v Dúbravke, kde musím takmer denne chodievať, keďže to moja pracovná náplň vyžaduje. Je nás tam päť a všetci kolegovia sú takisto maximálne zodpovední.
Váš partner Richard je pedagóg, vy, ako spomínate, ste začali pôsobiť v centre voľného času. Využili ste možnosť vakcinácie – ak vám ju poskytli?
Deti učíme cez Zoom, takže tam problém nie je. Aj keď by som dala čokoľvek za to, aby sme už konečne mohli učiť prezenčne. Zatiaľ sa mi k vakcíne nepodarilo dostať, ale hneď ako to bude možné, využijem to.
Vyvedie nás podľa vás očkovanie z marazmu?
Som jedna z tých, ktorým veda zachránila život. Dôverujem lekárom a vedcom, ktorí roky študovali a pracovali, aby mohli pomáhať nám všetkým. Považujem za hlúpe, keď ich prácu niekto, kto o tom vie..., podceňuje. Netvrdím, že vakcinácia nemôže mať aj vedľajšie účinky. Ale keby som mala po očkovaní umrieť, ale prežilo by ďalších iks ľudí, pokojne by som umrela. Nehovoriac o tom, že čísla jednoznačne hovoria o jej úspešnosti.
Pokračovanie na ďalšej strane...