Vladimír Kampf

<em>Hovorí, že predsedom vlády je prvý a posledný raz. Ak sa koronavírus bude divoko šíriť, IGOR MATOVIČ plánuje prísť s radikálnymi riešeniami. Ani počas stretnutia s bieloruským veľvyslancom nevyzeral v teniskách vážne. Premiér vysvetlil, že v ten deň nemal naplánovaný spoločenský pracovný deň. V čase, keď bol práve v teniskách, bolo vhodné podporiť bieloruského veľvyslanca, tak ho zavolal a on prišiel. Vraj si veľmi dobre rozumeli. Tak si urobte názor sami...</em>

Skúsme sa vrátiť na začiatok. Čím ste chceli byť, keď ste boli malý?

Asi ako každý chlapec. Najprv policajtom, potom zmrzlinárom... Celkom určite som chcel byť vojakom. To chce byť každý. Potom to väčšinou prejde. Postupne som sa dopracoval k&nbsp;tomu, že som nevedel, čím chcem byť. Preto som išiel na gymnázium.

Mali ste za mladi nejaké tajné želania či vysnívané plány?

Neviem, či sa to stáva aj iným, ale ja si toho z&nbsp;mladosti veľa nepamätám.

Hádam to nie sú následky búrlivých študentských čias?

(Smiech.) Prvé, čo si pamätám, je, že som s&nbsp;dedkom prikladal do sporáka. Oči som mal vtedy zarovno otvorených dvierok s&nbsp;horiacimi polienkami. To ma asi fascinovalo až tak, že som si to zapamätal. Mal som možno tri roky. Druhú vec, ktorú si pamätám, je, že som ako šesťročný stál na školskom dvore spolu s&nbsp;ďalšími spolužiakmi počas zápisu do prvej triedy. Ak by som si teraz silou-mocou chcel na niečo spomenúť, asi by som si vymýšľal.

Časom ste vyrástli v&nbsp;provokatéra. Ako to s&nbsp;vami bolo v&nbsp;škole? Boli ste bitkár a&nbsp;nedali ste pokoj?

Na základnej som mal istý čas pocit, že som skôr ľahkou korisťou bitkárov a&nbsp;provokatérov. Niektorí sa chceli na mne vyzúriť. Keď som si povedal, že stačilo, postavil som sa tomu najsilnejšiemu a&nbsp;stĺkol som ho. Odvtedy som mal rešpekt a&nbsp;dali mi pokoj. Trochu som sa postavil osudu.

Ako to máte s&nbsp;predsavzatiami, dávate si nejaké a&nbsp;dokážete ich aj splniť?

Ja si ich nedávam. Vo všeobecnosti nerád robím veci, ktoré sa nejako musia, pretože to je tak zaužívané. S&nbsp;tým mám trochu problém... Možno moja manželka nedostane kvety, keď má narodeniny, ale o&nbsp;to radšej jej ich kupujem inokedy, keď mi padnú do oka. V&nbsp;tomto som naozaj hrozný. Robím veci spontánne. Keď si ľudia dávajú novoročné predsavzatia, tak ja si ich vtedy nedávam zámerne. Keď si ich dávajú všetci, mňa to nebaví. Okrem toho keby som si ich aj dal, dopadlo by to asi tak, že by som ich nesplnil. Napríklad ako dnes ráno.

Postavil som sa na váhu a&nbsp;zistil som, že mám hmotnosť 86 kilogramov. To je o&nbsp;štyri kilogramy viac ako pred pol rokom. To sa mi nepáči.

Čím je to spôsobené, máte nebodaj v&nbsp;premiérskom kresle výdatnejšiu stravu?

Povedal som si, že oddnes držím diétu. Myslím, že je to v&nbsp;pravidelnejšom a&nbsp;nárazovom stravovaní. Keď sa tri razy za deň najem, tak sa to musí prejaviť. Povedal som si, že stačilo, že nebudem jesť a&nbsp;budem iba piť.

Nie! Vodu. Keď budem hladný, dám si pohár vody. Dnes som bol asi 15-krát hladný, 15-krát som sa napil. Bol som hladný každú chvíľu. Vydržal som nejesť len do druhej popoludní.

Nejaké mäsko s&nbsp;volským okom a&nbsp;rajčinovým šalátom. Môj záväzok, že schudnem, trval len osem hodín. Asi som nezvolil najlepšiu cestu. Hoci mi ľudia hovoria, že nie som tučný, ja vidím, že mi rastie brucho.

Športujete? Ako sa staráte o&nbsp;svoje telo?

Nešportujem. Teraz keby som aj chcel, nestíham. Je to isto chyba, že som pol roka pre seba neurobil vôbec nič.

Je niečo vo vašom živote, čo sa vám nepodarilo alebo čo ste vyslovene pokazili?

Vecí, ktoré sa mi nepodarili, sú tisíce, aj tých, ktoré ľutujem. Aj takých vecí, ktoré som urobil a&nbsp;nemusel, sú tisíce. Myslím, že nikto nie je stopercentný a&nbsp;dokonalý. Keby sme boli všetci dokonalí, bola by to asi nuda.

Predsa len, čo je medzi týmito neduhmi ten najväčší?

Je to vzťah mojej rodiny a&nbsp;politiky. Je to o&nbsp;živote. Ikskrát som sa sám seba pýtal, načo som to robil, keď som liezol do politiky. Veď som tým ublížil najbližším. Mimo politiky sme žili pohodový a&nbsp;šťastný život. Na túto otázku som si odpovedal: Žiť taký život by bolo sebecké. Nedokázal som sa pozerať na to, ako nám vládnu skorumpovaní zlodeji, vtedy v&nbsp;zložení Fico, Slota, Mečiar.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Aké ženy sa vám páčia a&nbsp;čo všetko ste schopní urobiť pre lásku?

Páčia sa mi prirodzené ženy ako moja manželka Pavlínka. V&nbsp;tomto máme s&nbsp;Borisom Kollárom rozdielny vkus. Jemu sa žiadajú aj „umelinky“, ktoré sa mne nepáčia. Prirodzenosť je úžasná. Každá žena je svojím spôsobom krásna. Ani šminky nemusím, ale znesiem ich.

Máte nejakú herečku, ktorá je nedosiahnuteľná, ale...

Prečo by bola nejaká nedosiahnuteľná? Všetky sú dosiahnuteľné. (Smiech.) To som asi trochu prehnal... Nepoviem žiadnu konkrétnu, aby Pavlínka nežiarlila.

Aké máte koníčky? Ako najradšej relaxujete?

Mal som veľký koníček – náš dom. Po svadbe som začal Pavlínke sľubovať, že ho postavím. Začal som dávno a&nbsp;stále nie je hotový. Zábavné je, keď niekde napíšu: Matovič postavil luxusnú haciendu v&nbsp;lukratívnej štvrti Trnavy. Pri tom sú to dve ulice od vykričanej Linčianskej, ktorá bola istý čas najhoršou adresou v&nbsp;meste. Asi to nie je lukratívna štvrť. Luxusná hacienda nemôže byť dom so 180 štvorcovými metrami.

Nepotreboval som ho. Celý dom je postavený tak, ako som si ho sám nakreslil. Pri jeho kreslení som volal Pavlínku a&nbsp;všetko som s&nbsp;ňou konzultoval. V&nbsp;našom byte som skúmal, koľko priestoru kde potrebujeme. Rozkladal som si stoly a&nbsp;stoličky, chodil som okolo nich, meral a&nbsp;kreslil. Všetko sadlo, až na schodisko. Musel som ho oproti pôvodným plánom rozšíriť. Malo šírku 90 centimetrov. V&nbsp;počítači to bolo v&nbsp;pohode, ale keď som videl, ako schodisko vzniká, zavolal som si najprv dcéru Klárku, ktorá nám vytýčila na schodoch 90 centimetrov, a&nbsp;potom som zavolal aj Pavlínku, aby išla oproti mne. Zistil som, že sa budeme ťažko vyhýbať.

Dodatočne som časť stavby zrezal a&nbsp;rozšíril som schodisko o&nbsp;desať centimetrov. To stačilo. Máme metrové schodisko. Celý dom je taký, aký som si ho nakreslil. Poslal som svoje nákresy projektantovi, ktorý mi ho odborne prekreslil a&nbsp;skonštatoval, že to je čistý funkcionalizmus z&nbsp;tridsiatych rokov minulého storočia. Najprv som z&nbsp;toho bol rozčarovaný, že budem mať nový storočný dom. Potom ma upokojil, že to je obdobie, ktoré miluje. V&nbsp;tom čase stavali domy tak, že v&nbsp;nich nebolo nič navyše a&nbsp;nebolo tam toho ani málo. Keby niektorí ľudia videli, že naše lustre sú len káble a&nbsp;žiarovka zo stropu, asi by si ťukali na čelo.

Áno, už sme aj dostali pokutu. Udal som sám seba, že bývame v&nbsp;neskolaudovanom dome. Dostali sme historicky najvyššiu pokutu, akú kedy mesto Trnava vyrubilo. Zdá sa mi smutné, že človek, ktorý sa sám prizná, dostane najvyššiu pokutu.

Koľko je najvyššia pokuta v&nbsp;Trnave pre „samoudavača“?

Päťsto eur. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;cenou domu to nie je veľa. Zákon by mal platiť pre každého. Na druhej strane sú aj v&nbsp;Trnave stovky ľudí v&nbsp;neskolaudovaných domoch a&nbsp;na celom Slovensku sú ich desaťtisíce. Nechcem sa vyhovárať, ale nemohol som svojim babám povedať, že teraz mám politiku a&nbsp;z&nbsp;bytu sa presťahujeme až po politike.

Iné koníčky okrem stavania domu nemáte?

Veľmi rád čítam. Posledné mesiace ma pohltili vedecké časopisy, najmä o&nbsp;boji proti koronavírusu, o&nbsp;rôznych taktikách a&nbsp;štúdiách o&nbsp;ňom. Myslím, že v&nbsp;mojej pozícii je to teraz mimoriadne dôležité.

Nielen pre koronu sa na vás na sociálnych sieťach sypú nepekné hejty. Nebojíte sa chodiť po ulici?

Nebojím. Nepríjemnú skúsenosť som mal iba jednu – pred mnohými rokmi na trnavskom jarmoku. Vtedy som akosi škaredo označil Kaliňáka v&nbsp;parlamente. Z&nbsp;davu sa vtedy ozvalo také isté označenie s&nbsp;tým, že ten... ide na jarmok. Obzrel som sa, kto to povedal. Ešte nikdy som nevidel takú staručkú paniu, ktorá sa podobala na ježibabu. Keby som bol režisér, hneď by som ju obsadil do nejakého filmu bez akejkoľvek masky. Z&nbsp;očí jej pozeralo šialené zlo. Povedal som si, že za to asi nemôže, že sa taká narodila. To bola moja jediná negatívna skúsenosť na ulici za desať rokov v&nbsp;politike.

Tí ostatní na vás kydajú, iba keď vás nevidia?

Spávam s&nbsp;čistým svedomím. Iba mám teraz nejaký mäkký matrac, tak sa ráno budím dolámaný. Spávať chodím okolo jednej a&nbsp;o&nbsp;pol siedmej ma budí náš Dunčo. Príde do spálne a&nbsp;vyskočí nám na posteľ.

Čítate statusy o&nbsp;sebe na sociálnych sieťach?

Nech si vypisuje, kto chce, čo chce. Predsa si nebudem lámať hlavu napríklad nad ľuďmi, ktorí hovoria, že covid je nezmysel, „chrípočka“, že ho vymysleli nejakí židovskí ilumináti a&nbsp;debiliny o&nbsp;tom, ako si dať preventívne alobal na hlavu... Mám sa týmito ľuďmi zaoberať? Sme rôzni – jedni géniovia, druhí blázni, zvyšok niečo medzi tým.

Takých je kopa. Nie ste z&nbsp;toho smutný?

Je mi ľúto, že bojujú napríklad proti rúškam pod zámienkou slobody. Žiaľ, neuvedomujú si, že sloboda je zodpovednosť. Čím menej budú teraz zodpovední pri nosení rúšok, tým viac slobody stratia v&nbsp;nasledujúcich týždňoch a&nbsp;mesiacoch. Pília si konár, na ktorom sedia, a&nbsp;nie sú schopní si to uvedomiť.

Som „všežrút“. Varím málo. Keď som bol u&nbsp;rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, dal mi na výber, či si dám steak alebo viedenský rezeň. Jasné, že som si zvolil šnicel, keď som bol vo Viedni. Potom nám priniesli cisársky trhanec. Ten som si potom urobil aj sám. Je skvelý. Všetci doma sme si na ňom zgustli.

Manželke ste počas volebnej noci sľúbili, že jeden víkend v&nbsp;mesiaci budete iba s&nbsp;rodinou. Darí sa vám to splniť?

To som sľúbil, ale zatiaľ sa mi nedarí. Verím, že keď sa skončí koronakríza, niekam spolu pôjdeme na týždeň-dva.

Myslím, že áno. Máme plány, a&nbsp;keď sa podaria, tak bude dobre.

Odhlasujem jej zrušenie. (Smiech.) Žartujem.

Naposledy sme boli v&nbsp;Tatrách. Bol to náš prvý výlet počas mojej funkcie. Vyšli sme na Slavkovský štít.

Ako je to s&nbsp;tým miliónmi vašej manželky?

Teraz sa s&nbsp;nimi vrece roztrhlo. Predtým ako som vstúpil do politiky, som sa k&nbsp;spoločným peniazom správal veľmi nezodpovedne. Prišiel kamarát, že chce požičať, a&nbsp;ja som mu požičal bez papiera a&nbsp;bez úrokov. A&nbsp;taký nebol jeden. Približne dve tretiny z&nbsp;takto požičaných peňazí sa mi nikdy nevrátili.

Nie je to tým ľuďom hlúpe ani teraz, keď ste premiér?

Nie. Sú to bezcharakterní... Jednoducho, boli kamaráti, kým ma potrebovali. Teraz žijú šťastný život a&nbsp;je to pre nich vybavené. Slepo som im dôveroval. Povedal som si, že to nie je správne a&nbsp;že naše financie potrebujú správcu. Myslím, že Pavlínka sa roky správa k&nbsp;našim financiám veľmi zodpovedne. Do mnohých vecí dobre investovala. Žiaľ, Arcu Capital jej nahovoril vtedajší osobný bankár a&nbsp;ona mu slepo dôverovala. Vložila peniaze do niečoho, z&nbsp;čoho sa nám zrejme podstatná časť nevráti.

Urobíme niečo, v&nbsp;čom budeme svetoví. Boli sme svetoví už v&nbsp;prvej vlne. Dopadli sme najlepšie v&nbsp;počte úmrtí aj v&nbsp;počte pozitívne testovaných. V&nbsp;počte úmrtí mal druhý najlepší po nás trikrát viac mŕtvych na počet obyvateľov. Dopadli sme perfektne. Andrej Babiš ma podpichuje, že falšujeme štatistiky, že sme na tom tak dobre. Neverí našim nízkym číslam. Bolo to preto, že ľudia boli doteraz zodpovední. Vďaka zodpovednosti máme aj druhý najmenší pokles domácej spotreby. Ekonomika fungovala a&nbsp;ľudia nakupovali síce o&nbsp;čosi menej, ale predsa. Potvrdilo nám to vzorec, že čím viac ochránime zdravie, tým viac ochránime ekonomiku. V&nbsp;prvej vlne sme boli pre svet príkladom.

Vezmete riešenie korony opäť do vlastných rúk?

Keď uvidím, že sa nám situácia zhoršuje, určite do toho vstúpim tak ako v&nbsp;prvej vlne.

Hrozí, že pribudnú ľudia, ktorí vás nebudú mať radi...

Som zmierený s&nbsp;tým, že som premiérom jediný raz. Vlastne dva razy: prvý a&nbsp;posledný. (Smiech.) Som odhodlaný robiť správne veci, nielen populárne. Počas koronakrízy je priorita chrániť životy a&nbsp;zdravie. Samozrejme, tí, ktorí šíria bludy, majú právo vysloviť názor, ale ja s&nbsp;ním nesúhlasím.

Poviem vám, kedy skončím: Najosobnejší rozhovor premiéra IGORA MATOVIČA aj o odchode z politiky

Výber pre vás

Poviem vám, kedy skončím: Najosobnejší rozhovor premiéra IGORA MATOVIČA aj o odchode z politiky

Súvisiace články

25 rokov v rozhlase: ROMAN BOMBOŠ si zaspomínal na začiatky aj príhody z rádia

Slovák vynašiel nový test: Ako rozozná koronavírus od chrípky?

„Pandémia život nezastaví,“ hovorí odborník na nehnuteľnosti, ktorý sám prekonal koronavírus

Výber pre vás