Raz Romanovi Bombošovi (49) zavolal poslucháč, aby mu povedal, že keď sa ľuďom prihovára hneď zrána, len čo oči otvoria, tak je vlastne národný buditeľ.

Ráno v aute často počúvam vysielanie verejnoprávneho rozhlasu a to sú chvíle, keď sa dohadujem s moderátormi, lebo sa mi nepáči, čo hovoria. Niekedy ma naozaj hnevajú. Najčastejšie som sa dohadoval s Romanom Bombošom. Jeho pokojný hlas s podtónom dobráckeho úsmevu mi zavše dokáže zdvihnúť tlak. Dokonca som sa raz pristihol, ako sa už-už chystám vytočiť jeho číslo, aby som mu povedal svoje. Našťastie mi došlo, že keď vysiela, nezdvihne. Že sa s ním hádam, je dobré znamenie. Z niektorých komerčných rádií čosi bľabocú moderátori, ktorí síce stále rapocú, ale zmysel to nemá. Roman najprv robil mládežnícke vysielanie, potom víkendové, osemnásť rokov robil ráno a teraz ho bude počuť v popoludňajšom čase. Neviem, či budem mať popoludní ešte silu dohadovať sa ním...

FOTOGRAFIE ROMANA BOMBOŠA A JEHO ROZLASOVÝCH HOSTÍ NÁJDETE V GALÉRII

Aký je to pocit, keď zrazu nekladieš otázky ty?

To sa mi nestáva. Dokonca mám chuť pýtať sa teba. Je to profesionálna deformácia človeka, ktorý sa stále pýta. Prežívam teraz vnútorný monológ. Ja sa budem v duchu aj sám seba niečo pýtať, ak ti to neprekáža.

Zdá sa, že sa ma teraz snažíš prehovoriť, aby som sa veľa nevypytoval.

Áno.

Tento rok máš pekné výročie. V Slovenskom rozhlase si už štvrťstoročie. Pamätáš si na začiatky?

Pred nástupom do rozhlasu som učil na gymnáziu slovenčinu a dejepis. Som vyštudovaný učiteľ. K rozhlasu som však mal vždy hlboký vzťah. Vyrastal som na Dobrom ráne. Ráno, keď som sa chystal do školy, mama robila raňajky a ja som počúval. Niektorých obľúbených redaktorov som ešte stihol. Napríklad legendárnu Vieru Horákovú doteraz stretávam na chodbách. Pre mňa bol šok, keď som tých svojich obľúbencov videl. Počúval som ich hlasy a predstavoval som si, ako vyzerajú. V tom čase ich nebolo vidno trebárs v televízii alebo na sociálnych sieťach. V duchu som videl nádherné blondíny, krásne herečky. Keď som po nástupe vošiel do výťahu, boli tam úplne normálne panie, ktoré mali hlas mojich blondín... Vyzerali úplne inak. Veľmi dobre chápem, keď sa teraz na mňa niekto s údivom pozerá a pýta sa: Preboha! Vy ste Bomboš?

To asi prinášaš veľa sklamania.

Poviem len: Zatvorte oči. A hneď ma poznajú.

Rádio je skvelé. Môžeš v ňom vyzerať lepšie než naozaj. Všetci sme tu dvojmetroví blondíni.
R. Bomboš

Vraj si sa aj v detstve hral na rozhlasového redaktora a vyrábal si prvé relácie.

Mal som aj vlastnú Eurovíziu. Púšťal som si platne a do toho som komentoval akože dianie. Po tridsiatich rokoch som ju naozaj moderoval. Dostal som sa vďaka tomu až do Baku v Azerbajdžane. Tam som stretol kopu významných umelcov. Bolo to príjemné splnenie sna. Okrem každodennej práce mám rád aj stretnutia so svojimi idolmi. Dobre, že ich stretávam až teraz. Keby som ich bol stretol v mladosti, začal by som jačať a pýtať si autogram. Neporozprávali by sme sa tak, ako keď som starší.

Ako si sa dostal do rozhlasu?

V novinách som objavil inzerát na konkurz. Bolo treba nahrať reportáž a prísť sa s ňou ukázať. Prišiel som, dostal som magnetofón a išiel som na to. Vôbec nikto mi nič nevysvetlil ani nepovedal. Šiel som do kaderníctva a urobil som reportáž s mladými učnicami, ktoré strihali jedného chlapíka. Moju reportáž vysielali hneď na druhý deň, ako som ju priniesol. Asi bola dobrá.

Alebo nemali čo vysielať... (Úsmev.)

Tak ma zobrali, aby mali čo.

Pamätáš si svoj prvý deň v rozhlase?

Pätnásteho piaty 1995. Ako učiteľa ma vtedy desili tie päťky v dátume. Nakoniec sa ukázali ako výborné. Prišiel som do obrátenej pyramídy a viedli ma do mojej kancelárie. V tomto našom bludisku som sa hneď zamotal a rozmýšľal som, či so mnou pôjdu aj von, aby som trafil.

Budova rozhlasu nie je len pyramída, ale aj labyrint.

Stačí 25 rokov a nemáš problém. Napriek tomu, že som zatvorený v labyrinte, vo svojej práci som sa našiel.

To ti vždy tak dobre fungoval rozum a ústa? Ja keď robím rozhovor, ktorý budem prepisovať, môžem pokojne koktať, fučať, pliesť sa...

Svoje prvé vysielanie som mal dva dni po nástupe. Hneď v prvej vete som sa zabrbtal. Hovoril som si, že to je môj koniec, že ma všetci počuli naživo, že to nedokážem. Zaujímavé je, že prvú reláciu som vysielal s Ivanou Ilgovou, vtedy Hrubou. Aj neskôr som s ňou robil moderátorskú dvojicu a dodnes máme spoločnú kanceláriu. Napriek tomu, že môj prvý brbt bol strašidelný, nič sa nestalo. Kdesi som čítal, že keď človek robí už desiaty rok to isté a pravidelne, získa v tom spoľahlivú rutinu. Hádam to robím už dosť dlho, aby som nemal problém.

Pokračovanie na ďalšej strane....

Dom vyzerá navonok obyčajne, vnútri však ukrýva plechovkové kráľovstvo.

Nebudete veriť vlastným očiam! Dom vyzdobený plechovkami od piva vyzerá úžasne

Populárne články
Nelipla na úspechu. Svoje povolanie v skutočnosti nechcela vykonávať a možno preto sa jej tak darilo.

Prvá dáma divadla EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ sa pretĺkla búrlivým manželstvom. V kom našla ideál muža?

Celderovcov pohltilo umenie v akejkoľvek podobe.

Doma majú galériu: Precestovali polovicu sveta, aby si z každého kúta priniesli kúsok domov

Phil Collins s bývalou manželkou Orianne.

Ako z telenovely: Opletačky PHILA COLLINSA s exmanželkou nemajú konca

Pre chorého brata je oporou.

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Spolupacientka na chemoterapii Marianne požičala pre zábavu blond parochňu, hoci pred liečbou mala tmavé vlasy.

Rakovina prsníka ju takmer zabila: Marianna žije s metastázami po celom tele

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia