Barbora Laucká

<em>Branislav Hlaváč (42), ktorý používa pseudonym Gartier, sa drží kréda: Neschádzaj z&nbsp;cesty do neznáma.</em>

Čo znamená slovo Gartier, prečo práve tento pseudonym?

Je to prezývka z&nbsp;detstva a&nbsp;bez nej už moja tvorba stráca naturel a&nbsp;DNA. Aj po dlhom čase sa mi páči, má peknú fonetiku a&nbsp;každý si ju zapamätá. Teda skoro každý. Ukrýva slová „great“ a&nbsp;„art“ a&nbsp;ja sa pokúšam aspoň trochu ich význam napĺňať.

Projekt 110 rokov Siemens očami umelca ste pripravili pre nemeckú firmu, ktorá vám poskytla priestor, aby ste svojimi grafikami spracovali jej históriu. Ako vám tento úspech pomohol pri ďalšej ceste životom?

Projektom Siemensu som bol hneď od jeho prvopočiatku úprimne nadšený. Elektrifikácia zeme a&nbsp;technologická invencia naprieč generáciami boli fantastickým impulzom na vytvorenie niečoho súčasného s&nbsp;poohliadnutím na úspechy nedávnej aj dávnej minulosti. Ako veľký fanúšik Nikolu Teslu som v&nbsp;projekte našiel exaktnú symboliku a&nbsp;pretavil som ju do vizuálneho štýlu tak, ako si to pocta histórii Siemensu zaslúžila. Od realizácie síce ubehlo pár rokov, no stále to bude pre mňa jeden s&nbsp;najemotívnejších projektov, na ktoré sa nezabúda. Možno práve toto mi u&nbsp;mladých umelcov chýba. Zabúdajú, že naša podstata pramení z&nbsp;toho, čo dokázali naši rodičia a&nbsp;prarodičia. Umenie bude vždy mostom medzi tým, čo sa už stalo, a&nbsp;tým, čo ešte len príde. To je to najpodstatnejšie, čo som si z&nbsp;tejto spolupráce odniesol – myslieť kreatívne v&nbsp;minulosti, prítomnosti aj budúcnosti.

Ocenenie Zlatý klinec ste dostali za marketing v&nbsp;oblasti spoločenskej zodpovednosti. Potom ste sa presunuli do USA, kde sa začala vaša kariéra. Aké boli začiatky? Zaspomínate si?

Ocenenie bolo za kreatívnu kampaň negatívneho aspektu používania sociálnych sietí za volantom a&nbsp;ich vplyv na nehodovosť. To vo mne podnietilo nové výzvy a&nbsp;možnosti, ako využiť tvorivosť na humánne ciele. Dáva to tvorivému procesu širší význam. Kariéra. Vždy sa pousmejem nad významom toho slova. Každý malý úspech môže priniesť pre každého z&nbsp;nás obrovský posun vpred. Spojené štáty boli len príležitosť posunúť fyzické hranice mojej tvorby. Tie mentálne vyrástli už dávno predtým. Preto si myslím, že základom môjho úspechu vo svete bolo hlavne to, ako som k&nbsp;tvoreniu a&nbsp;vnímaniu podstaty sveta pristupoval už ako chlapec. Musím však priznať, že za morom som sa hlavne veľa učil a&nbsp;získaval som skúsenosti aj v&nbsp;perspektívach dovtedy nepoznaných. V&nbsp;Las Vegas a&nbsp;neskôr aj v&nbsp;Los Angeles som postupne získaval zdravé sebavedomie a&nbsp;spoznával som, ako efektívne využiť svoje tvorivé možnosti. Áno, mal som aj šťastie, ale zároveň som sa pohyboval v&nbsp;oveľa tvrdšom, konkurenčnom prostredí. Nie talent, ale vášeň a&nbsp;viera v&nbsp;to, čo robíte, sa však nakoniec postarajú o&nbsp;rozdiel, ktorý sa nakloní na vašu stranu váh.

Môžete byť konkrétnejší? Aké boli tie nepoznané perspektívy?

Tou najvýraznejšou bola technologická a&nbsp;materiálna stránka. Experimentovanie v&nbsp;oblasti prezentačných a&nbsp;kreatívnych techník mi umožnilo dívať sa na umenie úplne inak. Od klasických farieb, štetca a&nbsp;ceruzky som sa dynamicky presunul k&nbsp;digitálnym formám a&nbsp;to mi ponúklo lepšie interpretovať dovtedy nevyužité nápady. Spreje nanášané počítačom na ľudské telá, viacvrstvová tlač na sklo, 3D tlač, light art. To všetko sa stalo novými indíciami na zhmotnenie aj tých najtajnejších nápadov. Veľmi dôležitým momentom, hlavne v&nbsp;umeleckej komunite v&nbsp;Kalifornii, bolo odtabuizovanie môjho tvorivého procesu. Stal som sa otvorenejším, prístupnejším k&nbsp;využívaniu erotickej symboliky, no zároveň som prenikol hlbšie do teológie a&nbsp;intimity viery v&nbsp;samotnom umení.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Mali ste nejaký štartovací kapitál alebo sa firmy rýchlo rozhodli na základe ukážok vašej práce?

Svetom síce hýbu peniaze, ale myslím si, že skutočné nápady si vopred nijako nekúpite. V&nbsp;povojnových rokoch bol kapitál, teda ten finančný, kľúčový, pretože limitoval cestu k&nbsp;úspechu. Dnes je všetko inak, máme tu konektivitu medzi ľuďmi, sociálne siete. Snažil som sa využiť všetky dostupné cesty, ako sa presadiť, a&nbsp;hlavne venovať čas a&nbsp;energiu svojej propagácii. Vo svete, ako ho vidím ja, mám pocit, že rozhoduje viac obraz než slovo.

Čím vás lákal život v&nbsp;USA najviac?

Možno sklamem niečiu kapitalistickú a&nbsp;megalomanskú predstavu o&nbsp;USA, ale mňa nikdy nelákali veľké mestá amerického kontinentu. Toto prostredie je pre mňa naozaj výnimočné prírodou, a&nbsp;to v&nbsp;takých formách, ktoré v&nbsp;Európe jednoducho nenájdeme. A&nbsp;nie je náhodou práve nepoznané a&nbsp;nepreskúmané najlepšou cestou, ako byť invenčným a&nbsp;originálnym? Myslím, že áno. Každé nové miesto, ktoré navštívite, vo vás vytvorí nutkanie poznať a&nbsp;objaviť ešte viac. Veľký kaňon, arizonský kráter, Dolina smrti, to sú neskutočne inšpiratívne miesta. Na Amerike je úžasné dokonca aj to, že tam nájdete vždy všetky ročné obdobia naraz.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre svoj osobitý vizuálny umelecký štýl?

Vždy ma fascinovala renesancia a&nbsp;jej hmotné dedičstvo v&nbsp;podobe artefaktov, ktoré môžeme my umelci posúvať oveľa ďalej, než to dovolila vtedajšia doba. Technológie a&nbsp;nové nástroje sú síce mojou slabosťou, no využívam ich tak, aby som nestratil svoj rukopis a&nbsp;ideovú formu. Veľmi rád v&nbsp;tvorbe odkrývam krásu, ale krása samotná nie je nevyhnutnou cestou k&nbsp;zobrazovanej podstate. Veľakrát zaslepuje skutočné pocity, ktoré by malo byť viac cítiť, než vidieť. Aj za cenu, že vytvorím niečo agresívne, na hrane etiky a&nbsp;estetiky. Taký predsa svet je.

Vo vašej tvorivej sfére má miesto zapálenie pre ochranu zvierat a&nbsp;ľudské práva. Boli to východiskové témy vo vašom snažení a&nbsp;tvorbe?

Umenie nemá hranice, pokiaľ si ich neurčí sám umelec. Neobmedzovať sa – aspoň v&nbsp;počiatočných fázach tvorenia – je neoceniteľný základ pre to, aby vo svojom poslaní nieslo aj humánny základ. Nikdy som nebol prívržencom politizovania akéhokoľvek umeleckého odvetvia, ale keďže umenie je samostatný komunikačný jazyk, všetci, ktorí tvoríme a&nbsp;šírime svoje myšlienky do sveta, by sme mali využívať svoj potenciál a&nbsp;poľudštiť ho. Umelci majú silu ukázať a&nbsp;apelovať na tendenčné aspekty ľudstva, ktoré sú alarmujúce. Preto rád a&nbsp;intenzívne poukazujem na prehodnotenie vzťahu človeka a&nbsp;zvierat. Nebojím sa cestou umeleckej skratky poukázať na to, aby si ľudia viac cenili dávnu minulosť, keď človek a&nbsp;zver žili v&nbsp;rovnováhe.

Pripravovali ste vizuálne kampane pre Harley-Davidson, Koss, PETA, Audi, Lavazzu aj iné. Všetko sú to odlišné témy. Čo všetko musíte vedieť, prípadne absorbovať, kým sa rozhodnete pre štýl kampane?

Každá komerčná kreativita si vyžaduje individuálny prístup. Veľmi rád sa „infiltrujem“ do vybranej témy tak bytostne, aby som v&nbsp;sebe pri vytváraní nebojoval so žiadnymi otázkami. Ak napríklad navrhujem kampaň pre slúchadlá, mám ich na hlave celé dni a&nbsp;vžívam sa do pocitov, ktoré vytvárajú a&nbsp;podnecujú. Študujem psychologické aspekty hudby, mechanické procesy v&nbsp;ušných bubienkoch, technológie a&nbsp;inovácie v&nbsp;danej oblasti. Čím viac o&nbsp;danej téme viem, tým vernejší a&nbsp;zároveň osobitejší obraz vznikne úplne na konci procesu. S&nbsp;každou kampaňou sa zrodí nový a&nbsp;originálny štýl a&nbsp;to je aj môj zámer – vyhnúť sa aj pri svojej produkcii uniformnosti a&nbsp;stereotypu.

Značnú časť tvorí osvojenie teórie a&nbsp;ponorenie do hĺbky neznámeho. Veľmi dôležité je klásť si aj také otázky, ktoré s&nbsp;témou zdanlivo nesúvisia. Nebáť sa psychologickej, astrálnej, teologickej roviny. Proces vizuálneho tvorenia je už skôr súhra technických nástrojov a&nbsp;estetického prejavu s&nbsp;veľmi výrazným dôrazom na detail.

Niekto raz povedal, že namiesto toho, aby si človek hľadal ideály a&nbsp;modly, nech radšej sám spraví všetko pre to, aby bol vzorom a&nbsp;inšpiráciou pre niekoho iného. To ma vždy poteší najviac – ak môžem niekomu pomôcť alebo ukázať, ktorý smer, technika, princíp zaberie tam, kde treba. Nemôžem však nespomenúť Andyho Warhola, ten sa stal najmä v&nbsp;mojej mladosti majákom a&nbsp;ukazovateľom.

Okrem komerčných realizácií som sa ocitol v&nbsp;záverečnej fáze písania svojho knižného projektu. Po pár rokoch sa moja sci-fi dráma, ktorej dominujú rôzne štýly aj časové obdobia, dostáva do procesu finalizácie. Rozmanitosť deja podčiarkujú v&nbsp;opise blízkej budúcnosti rôznofarebné charaktery, podstata moci, krehkosť ľudského citu, túžba po nesmrteľnosti a&nbsp;cestovanie časom. Knihu si budem sám ilustrovať a&nbsp;verím, že silu príbehu ešte umocnia obrazové pohľady do jednotlivých kapitol.

Obraz je viac ako slovo: Umelca zo Spiša zlákal život za veľkou mlákou

Výber pre vás

Obraz je viac ako slovo: Umelca zo Spiša zlákal život za veľkou mlákou

Súvisiace články

Hučí, smrdí, ale ide... Štofíkovcom učarovali legendárne vétriesky

Tajomstvá Gustáva Valacha: Nezlomil ho trpký život ani komunisti

Veľké kamarátstvo: Chorému Riškovi pomáha labrador Cinko

Výber pre vás