Rodák zo Spišskej Novej Vsi vyznáva zdravý životný štýl a namiesto veľkých miest sa necháva očariť prírodou. Z Las Vegas a Los Angeles sa vracia domov tak často, ako často sa vracia v myšlienkach do svojho detstva.

Branislav Hlaváč (42), ktorý používa pseudonym Gartier, sa drží kréda: Neschádzaj z cesty do neznáma.

Čo znamená slovo Gartier, prečo práve tento pseudonym?

Je to prezývka z detstva a bez nej už moja tvorba stráca naturel a DNA. Aj po dlhom čase sa mi páči, má peknú fonetiku a každý si ju zapamätá. Teda skoro každý. Ukrýva slová „great“ a „art“ a ja sa pokúšam aspoň trochu ich význam napĺňať.

Projekt 110 rokov Siemens očami umelca ste pripravili pre nemeckú firmu, ktorá vám poskytla priestor, aby ste svojimi grafikami spracovali jej históriu. Ako vám tento úspech pomohol pri ďalšej ceste životom?

Projektom Siemensu som bol hneď od jeho prvopočiatku úprimne nadšený. Elektrifikácia zeme a technologická invencia naprieč generáciami boli fantastickým impulzom na vytvorenie niečoho súčasného s poohliadnutím na úspechy nedávnej aj dávnej minulosti. Ako veľký fanúšik Nikolu Teslu som v projekte našiel exaktnú symboliku a pretavil som ju do vizuálneho štýlu tak, ako si to pocta histórii Siemensu zaslúžila. Od realizácie síce ubehlo pár rokov, no stále to bude pre mňa jeden s najemotívnejších projektov, na ktoré sa nezabúda. Možno práve toto mi u mladých umelcov chýba. Zabúdajú, že naša podstata pramení z toho, čo dokázali naši rodičia a prarodičia. Umenie bude vždy mostom medzi tým, čo sa už stalo, a tým, čo ešte len príde. To je to najpodstatnejšie, čo som si z tejto spolupráce odniesol – myslieť kreatívne v minulosti, prítomnosti aj budúcnosti.

Ocenenie Zlatý klinec ste dostali za marketing v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Potom ste sa presunuli do USA, kde sa začala vaša kariéra. Aké boli začiatky? Zaspomínate si?

Ocenenie bolo za kreatívnu kampaň negatívneho aspektu používania sociálnych sietí za volantom a ich vplyv na nehodovosť. To vo mne podnietilo nové výzvy a možnosti, ako využiť tvorivosť na humánne ciele. Dáva to tvorivému procesu širší význam. Kariéra. Vždy sa pousmejem nad významom toho slova. Každý malý úspech môže priniesť pre každého z nás obrovský posun vpred. Spojené štáty boli len príležitosť posunúť fyzické hranice mojej tvorby. Tie mentálne vyrástli už dávno predtým. Preto si myslím, že základom môjho úspechu vo svete bolo hlavne to, ako som k tvoreniu a vnímaniu podstaty sveta pristupoval už ako chlapec. Musím však priznať, že za morom som sa hlavne veľa učil a získaval som skúsenosti aj v perspektívach dovtedy nepoznaných. V Las Vegas a neskôr aj v Los Angeles som postupne získaval zdravé sebavedomie a spoznával som, ako efektívne využiť svoje tvorivé možnosti. Áno, mal som aj šťastie, ale zároveň som sa pohyboval v oveľa tvrdšom, konkurenčnom prostredí. Nie talent, ale vášeň a viera v to, čo robíte, sa však nakoniec postarajú o rozdiel, ktorý sa nakloní na vašu stranu váh.

Môžete byť konkrétnejší? Aké boli tie nepoznané perspektívy?

Tou najvýraznejšou bola technologická a materiálna stránka. Experimentovanie v oblasti prezentačných a kreatívnych techník mi umožnilo dívať sa na umenie úplne inak. Od klasických farieb, štetca a ceruzky som sa dynamicky presunul k digitálnym formám a to mi ponúklo lepšie interpretovať dovtedy nevyužité nápady. Spreje nanášané počítačom na ľudské telá, viacvrstvová tlač na sklo, 3D tlač, light art. To všetko sa stalo novými indíciami na zhmotnenie aj tých najtajnejších nápadov. Veľmi dôležitým momentom, hlavne v umeleckej komunite v Kalifornii, bolo odtabuizovanie môjho tvorivého procesu. Stal som sa otvorenejším, prístupnejším k využívaniu erotickej symboliky, no zároveň som prenikol hlbšie do teológie a intimity viery v samotnom umení.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia