Jana Homolová

Pred pár dňami bolo 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Ako ste si tento deň s&nbsp;rodinou pripomenuli vzhľadom na to, že váš otec Vladimír (94) je vojnový veterán?

Tento rok prežívame akékoľvek výročia vrátane rodinných sviatkov, ako aj výročí celospoločenských udalostí v&nbsp;duchu zvláštnej tichej existencie v&nbsp;izolácii pandémie. Každý sviatok má v&nbsp;týchto mesiacoch komorný meditatívny charakter, sme doma, sme zodpovední... A&nbsp;tým sú poznačené aj naše oslavy a&nbsp;výročia. Náš otec žije s&nbsp;pribúdajúcimi rokmi viac v&nbsp;spomienkach. Je zaujímavé, ako sa mení ľudská pamäť. Ako sa mu vracajú obrazy jeho mladosti, situácie, v&nbsp;ktorých šlo o&nbsp;život, ktoré má dodnes hlboko v&nbsp;srdci, ako vytesňuje z&nbsp;pamäti včerajšok...

Jeho účasť v&nbsp;druhej svetovej vojne, keď sa ako mladík zúčastnil bojov v&nbsp;SNP, má asi najsilnejší rozmer jeho života. Nedávno sme cestovali z&nbsp;Ružomberka spolu cez obce Biely Potok, Liptovská Osada, Donovaly, Motyčky a&nbsp;on si spomínal na situácie, keď jeho majster Lichardus prenechal svoju vilu štábu na účely príprav SNP, ako ich tam privítal a&nbsp;vydával materiál, spomínal na stretnutia s&nbsp;veliteľom ružomberskej vojenskej posádky, neskôr povstaleckým generálmajorom Milošom Veselom, spomínal na boje a&nbsp;pamätá si aj miesta, kde sa odohrali prestrelky a&nbsp;kde prišiel o&nbsp;kamarátov.

Vojna poznačí každého. Ako však ovplyvnil otec váš život?

Zásadne. Svojím charakterom, pracovitosťou, zodpovednosťou, disciplínou aj láskavosťou. Rána s&nbsp;ním si nepamätám – v&nbsp;Leteckých opravovniach v&nbsp;Trenčíne, kde pracoval, začínali o&nbsp;6. ráno, z&nbsp;domu odchádzal na bicykli polhodinu pred tým a&nbsp;vracal sa neskoro večer. Nikdy sa nesťažoval a&nbsp;vždy si našiel čas pomôcť nám s&nbsp;bratom s&nbsp;učivom. Až potom sme si sadli spolu k&nbsp;večeri. Učil nás športovať, lyžovať, plávať, byť odvážnymi... Jeden letný deň mi ako päťročnej na piešťanskej Eve ukázal, ako sa splýva vo vode, ako sa mám udržať na hladine a&nbsp;potom ma jednoducho šupol do hĺbky.

Považovala som to vtedy za dostatočnú inštruktáž, chvíľu som sa topila, občas som začula jeho povzbudzovanie a&nbsp;potom sa mi to akosi podarilo. Hrabala som sa o&nbsp;život vo vode a&nbsp;udržala som sa chvíľu na hladine, potom ma vytiahol a&nbsp;povedal – fajn, už vieš plávať. Život bol vtedy trochu jednoduchší, rodič mal vždy pravdu. Je letecký inžinier a&nbsp;lietadlám zostal od mladosti verný po celý život, doslova ich miloval. Doma sme mali celé ročníky odborných časopisov o&nbsp;letectve a&nbsp;kozmonautike, v&nbsp;našom malom trenčianskom byte desiatky malých aj väčších modelov lietadiel a&nbsp;jeho ruky mi dodnes symbolicky voňajú motorovým olejom.

Čo sa vám a&nbsp;vášmu bratovi otec snažil odovzdať pri výchove?

Je to človek, ktorý nám svojím životom prirodzene odovzdával skúsenosti. S&nbsp;rodičmi sme chodili veľa po Slovensku na výlety, na miesta spojené s&nbsp;našou históriou. Bavilo nás objavovať ruiny hradov a&nbsp;počúvať od maminky, ktorá bola učiteľka, povesti o&nbsp;ich dávnych pánoch. Našimi celebritami boli osobnosti dejín. Ako deti sme boli s&nbsp;rodičmi v&nbsp;roku 1968 na spomienkovej slávnosti M. R. Štefánika na Bradle. Spomínam si na dojímavú scénu s&nbsp;jeho snúbenicou, talianskou markízou Giullianou Benzoni.

Sedela tam na stoličke pod mohylou, chudučká striebrovlasá starenka v&nbsp;čiernych čipkovaných rukavičkách a&nbsp;jemným závojom na tvári, v&nbsp;smútku a&nbsp;piete, v&nbsp;spomienkach na svoju celoživotnú lásku. Spomínam si aj na ušľachtilé tváre legionárov, generála Kristína... Fotku Štefánika sme mali v&nbsp;detskej izbe na stolíku a&nbsp;už vtedy bol pre nás hrdinom, o&nbsp;ktorom sme veľa vedeli. V&nbsp;rámci svojej profesie aj vďaka aktivitám v&nbsp;medzinárodných organizáciách pracoval otec veľa v&nbsp;zahraničí, najmä v&nbsp;krajinách Afriky a&nbsp;Stredného východu, v&nbsp;Iraku, Egypte, Líbyi, v&nbsp;Sýrii. Dnes je to nepredstaviteľné, ale pred pár desiatkami rokov malo vtedajšie Československo celkom iný vzťah k&nbsp;týmto štátom. A&nbsp;otec, tým, čím žil, a&nbsp;svojím rozprávaním o&nbsp;tom, ako a&nbsp;kde pracoval, bol pre mňa vzorom odvahy, profesionality, charakteru, ale aj tolerancie a&nbsp;priateľskosti.

Raz mi doniesol z&nbsp;Egypta malý kamienok z&nbsp;Cheopsovej pyramídy. V&nbsp;časoch, keď sa nedalo cestovať po svete a&nbsp;ja som okrem Balatonu nikde nebola, som mala doma hotový poklad. Na knihách o&nbsp;histórii Vojtecha Zamarovského som prakticky vyrástla. A&nbsp;naraz som bola „ich veličenstvám pyramídam“ s&nbsp;kamienkom v&nbsp;ruke tak blízko. Zatúžila som byť archeologičkou. Kopať a&nbsp;objavovať. Rovnako som po ňom zdedila aj vzťah k&nbsp;lietadlám. Cesty v&nbsp;oblakoch si doslova užívam.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Vo vojne ľudia zažívali hrôzy, aké si dnes ani nevieme predstaviť.

Z&nbsp;pohľadu mojej generácie, ktorá nezažila vojnu, zažil on veľa hraničných situácií, nielen vo vojne, ale aj po nej. Dnes už poznám jeho spomienky na konkrétne momenty, keď sa ocitol v&nbsp;ohrození života, v&nbsp;paľbe, videl z&nbsp;úkrytu popravy. Je členom protifašistických organizácií, ešte donedávna publikoval a&nbsp;asi doživotne sa bude venovať dejinám SNP, zbieraniu článkov, materiálov o&nbsp;ľuďoch, ktorých poznal. Minulý rok bol vyznamenaný čestným krížom aj pamätnou medailou k&nbsp;75. výročiu SNP. Žiaľ, zdravotný stav mu nedovolil byť na oslavách SNP v&nbsp;Banskej Bystrici, ale keď v&nbsp;televíznom prenose zaznelo jeho meno v&nbsp;prítomnosti pani prezidentky a&nbsp;najvyšších predstaviteľov štátu, bol dojatý. Vyznamenanie prevzal neskôr z&nbsp;rúk premiéra na Bradle, kde sme ho s&nbsp;bratom sprevádzali.

Je vzácne, že ešte stále máte možnosť byť nablízku človeku, ktorý vojnu zažil a&nbsp;môže vám doslova z&nbsp;prvej ruky sprostredkovať, čo so sebou prináša. Sú otcove zážitky z&nbsp;tohto obdobia častým predmetom vašich rozhovorov?

Áno, teraz vo vyššom veku už síce ťažšie rozpráva a&nbsp;veľmi skoro sa unaví, ale pre mňa sú naše spoločné chvíle čoraz vzácnejšie. Niekedy spolu mlčíme, aj to má pre mňa zmysel... Proti veku nieto lieku.

Ako váš otec vníma súčasnú situáciu, keď sa do popredia opäť dostáva extrémizmus a&nbsp;názory s&nbsp;ním spojené?

Je generačne aj osobnostne zakotvený v&nbsp;zásadne antifašistickom postoji ku všetkému, čo iba trochu extrémizmom zaváňa. A&nbsp;žiaľ, svet sa mení, nielen u&nbsp;nás. Akoby ľudia zabúdali na hrôzy vojny. Verím však, že v&nbsp;hraničných situáciách sa vždy rozhodneme pri voľbách dobre. Že naše rozhodnutia vybrať si, kto nám bude riadiť štát, kam budeme v&nbsp;rámci medzinárodných zoskupení patriť, sa vždy priklonia na stranu pokroku, slobody a&nbsp;istôt v&nbsp;naše spoločnej Európe.

Myslíte, že si v&nbsp;súčasnosti vieme dostatočne vážiť a&nbsp;oceniť slobodu, ktorú máme?

Nie som o&nbsp;tom vždy presvedčená. Aj preto je dôležité už od detstva doma v&nbsp;rodine aj v&nbsp;školských laviciach učiť a&nbsp;viesť mladých k&nbsp;múdrosti, kultúre, tolerancii a&nbsp;zodpovednosti za to, čím žijeme. Budovať si v&nbsp;sebe hodnotový systém sa učíme celý život. Ak nás ovládne konzum a&nbsp;jedinou hodnotou bude mať a&nbsp;vlastniť a&nbsp;nie byť niečím, vedieť, poznať a&nbsp;pomáhať druhým, môžeme všetko, čo zatiaľ máme, vrátane slobody, ľahko stratiť.

Keď premostím k&nbsp;osobnej slobode, isto ste sa pre mnohé ženy v&nbsp;zrelom veku stali inšpiráciou nebáť sa začať žiť nový život. Z&nbsp;Viedne ste sa vrátili približne pred rokom a&nbsp;pol. Ako sa máte a&nbsp;čo všetko sa za ten čas u&nbsp;vás zmenilo?

Zmenilo sa veľa. Mám staronový domov aj nový spôsob života. V&nbsp;našom starom dome, kde sme kedysi vychovávali malé dcéry a&nbsp;ktorý som zreštaurovala, ešte stále opravujem ploty a&nbsp;staré múry. Naučila som sa amatérskej murárčine aj záhradníčeniu. A&nbsp;som šťastná stará mama, vnučky naháňajú mačku ako kedysi ich mamy, presne vo veku, v&nbsp;ktorom som tu kedysi žili ony, striekajú hadicou kvety aj nás a&nbsp;vrabce a&nbsp;drozdy v&nbsp;korunách nášho starého gaštana v&nbsp;záhrade spievajú celkom nové piesne. Včera sa na slnku vyhrievala tyrkysovo sfarbená jašterička a&nbsp;ani sa nepohla, keď ma zbadala... Ako pred 25 rokmi.

Takmer po 6 rokoch práce v&nbsp;Rakúsku ste sa vrátili aj na televízne obrazovky, ak teda opomeniem stabilnú reláciu Anjeli strážni, stali ste sa tvárou Trojky na RTVS. Ako tento kanál uvítali diváci? S&nbsp;akými reakciami ste sa stretli?

S&nbsp;rôznymi, niektorí sa tešia, že vidia opäť herecké legendy, pôvodnú tvorbu, filmy, zábavné programy, ale aj relácie, ktoré boli za starých čias v&nbsp;trezore. Niektorí šomrú. Trojka je program pre starších divákov, ktorí sa už neorientujú vo svete internetu. A&nbsp;takých je u&nbsp;nás veľmi veľa. Mnohí uvítali naše hostiteľské vstupy, ktoré nie sú iba informáciou o&nbsp;programe, ale aj historickým kalendárom, rozhovormi s&nbsp;osobnosťami, jednoducho ľudským a&nbsp;priateľským stretnutím s&nbsp;divákom.

V&nbsp;dobe pred internetom si vaša profesia hlásateľky vyžadovala veľmi veľa učenia a&nbsp;prípravy. V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov ste povedali, že informácie do živých vstupov ste čerpali najmä z&nbsp;encyklopédií. Vaša dcéra Tamara zas o&nbsp;vás prezradila, že nepozná rozhľadenejšiu a&nbsp;inteligentnejšiu ženu, ako ste vy. Čo vám momentálne zamestnáva myseľ?

Som večný študent so záujmom o&nbsp;svet. Knihami ma zásobujú najmä moje dcéry, prednosť dávam skôr literatúre faktu, čítam časopisy a&nbsp;revue o&nbsp;histórii, populárno-vedecké články o&nbsp;svete okolo nás. Zaujímajú ma naše dejiny a&nbsp;osobnosti v&nbsp;časoch monarchie, ich hodnota pre duchovný rozmer našej súčasnosti. Náš priestor má unikátnu energiu mnohých národnostných menšín, kultúr, folklóru aj učenosti. História našich banských miest, univerzít, trojjazyčných aj multietnických regiónov tvorí základ našej kultúry a&nbsp;vzdelanosti.

Myslím si, že poznaním a&nbsp;uvedomením si týchto hodnôt by sme zmenili tradičné vnímanie nášho národa ako národa utláčaných a&nbsp;biednych. Zdravé sebavedomie, ktoré nám často chýba, je založené práve na poznaní našich dejín a&nbsp;výnimočných ľudí. Tu máme veľké rezervy. A&nbsp;dovolím si povedať, že niekedy aj úžasnú schopnosť ukrývať pred svetom krásu našej krajiny, prehliadať kvalitu a&nbsp;múdrosť, a&nbsp;uspokojiť sa s&nbsp;priemernosťou. Tento rok sa teším na krásne miesta Slovenska, zostanem tu po celý rok.

Relácia Anjeli strážni oslávila tento rok 16. výročie na televíznych obrazovkách. Ktorého z&nbsp;vyše 500 pozvaných hostí z&nbsp;celého sveta by ste označili za anjela?

Bolo ich mnoho, ale pravdupovediac, na niektorých často spomínam. Je veľkým šťastím spoznať toľko skvelých ľudí, nazrieť im do duše a&nbsp;užívať si silu ich osobnosti. Nezabudnem na Václava Havla, Jeremyho Ironsa, Omara Sharifa, ale ani na Štefana Nosáľa, Ladislava Chudíka... Zasiahli milióny ľudí svojou charizmou, energiou a&nbsp;schopnosťou robiť svet krajším. Takých osobností je však oveľa viac.

Často sa vás pýtajú, kto je vaším anjelom strážnym, mňa však zaujíma, pre koho ste anjelom strážnym vy.

Neviem, ale myslím na mojich najdrahších vždy s&nbsp;veľkou túžbou chrániť ich a&nbsp;opatrovať, stáť pri nich v&nbsp;dobrom aj zlom. Ale to robia všetky mamy a&nbsp;ženy, aj bez anjelských krídiel.

Napriek tomu, že koronavírusové opatrenia sú už na ústupe a&nbsp;život sa postupne vracia do starých koľají, ako vám pandémia zmenila každodennosť?

Bolo to obdobie krásneho stereotypu. Nepamätám si, kedy som mohla takto žiť, čítať, písať, variť, piecť, cvičiť, prechádzať sa po lese alebo ani nevytiahnuť päty z&nbsp;domu – a&nbsp;to všetko bez výčitiek svedomia, že leňoším. Som nesmierne vďačná tým, ktorí nás bránili v&nbsp;prvej línii a denne v&nbsp;rúškach s&nbsp;rizikom nákazy vykonávali svoju prácu. Uvedomila som si aj našu schopnosť zostať v&nbsp;krízovej situácii silnými a&nbsp;zodpovednými. Slovensko sa od začiatku zachovalo aj vďaka rýchlym opatreniam skvele.

Čo vám nová situácia spojená s&nbsp;karanténou v&nbsp;dobrom zmysle slova priniesla do života a&nbsp;aké ponaučenie by sme si z&nbsp;tohto obdobia mali všetci zobrať?

Páčila sa mi veta – zostaňme zodpovední. V&nbsp;šetrnom prístupe k&nbsp;prírode aj v&nbsp;kontexte toho, koľko peňazí sa vynakladá na možnú vojnu a&nbsp;ako málo peňazí ide na hrozbu pandémií vo svete. V&nbsp;mnohom by sme mali zostať zodpovednejší. A&nbsp;častejšie byť spolu doma, upokojiť sa a&nbsp;rozprávať sa, žiť jednoduchšie a&nbsp;viac vnímať to, čo sa nedá kúpiť... Nachádzať hodnoty aj v&nbsp;komorných momentoch s&nbsp;blízkymi mimo nákupných centier.

Nový začiatok: ALENA HERIBANOVÁ (65) sa rozhodla podniknúť životné zmeny a je šťastná

Výber pre vás

Nový začiatok: ALENA HERIBANOVÁ (65) sa rozhodla podniknúť životné zmeny a je šťastná

Súvisiace články

Nikdy som ho nepochopil: David, ktorý zabil otca tyrana začína nový život, ROZHOVOR

Budeme môcť dovolenkovať pri mori? Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí to vidí takto

Šanca na uzdravenie: Kto podal pomocnú ruku ANDYMU HRYCOVI v najťažších chvíľach? ROZHOVOR

Výber pre vás