Marcela Fuknová

<h3>Aké sú najčastejšie problémy, s&nbsp;ktorými ľudia prichádzajú k&nbsp;somnológovi?</h3>
<p>Spánok je zvláštny fenomén, človek počas neho nevie, čo sa s&nbsp;ním deje. Ak vás bolí na hrudníku, poviete to lekárovi a&nbsp;on už zistí, či je to infarkt, neuróza alebo máte problémy s&nbsp;chrbticou. Poruchy zdravia viazané na spánok však pacienti opísať nemôžu. Obvykle povedia: nemôžem spať alebo naopak, spím príliš dlho, prípadne spím cez deň. Niektorí síce pre-spia celé noci, ale sú unavení aj cez deň, niektorí dokonca zaspávajú počas dňa. Človek väčšinou netuší ani to, prečo sa v&nbsp;noci budí. Môže to byť spontánne zobudenie, nespavosť pri depresii a&nbsp;môže to byť aj spánkové apnoe, keď človek v&nbsp;spánku prestáva dýchať. Keď začne klesať koncentrácia kyslíku v&nbsp;krvi, vyšle to varovný signál do mozgu – pozor, zobuď sa, lebo sa zadusíš.</p>
<p>Človek však vie lekárovi povedať len to, že sa opakovane budí. Príčinou môže byť aj neurologická diagnóza – periodické pohyby končatín v&nbsp;spánku. A&nbsp;liečba pri týchto troch diagnózach je úplne odlišná. Krátkodobá nespavosť v&nbsp;trvaní niekoľkých dní až mesiacov nepotrebuje vyšetrenie somnológom. Pri dlhodobej nespavosti, ktorá trvá roky, si psychiater vo väčšine prípadov diagnosticky aj liečebne dokáže poradiť. U&nbsp;časti pacientov s&nbsp;chronickou nespavosťou je však potrebné vyšetrenie v&nbsp;spánkovom laboratóriu. Niektorých ľudí celé roky liečia obvodní lekári, neurológovia či psychiatri na <em>„nespavosť“.</em> Pritom pri spánkovom apnoe, ktoré môže byť jej príčinou, niektoré typy liekov na nespavosť stav ešte zhoršujú.</p>
<h3>Kedy by teda mal človek ísť k&nbsp;somnológovi?</h3>
<p>Poruchy spánku sú multidisciplinárne. Nedá sa povedať, že nespavosť patrí len do rúk psychiatra a&nbsp;chrápanie len do rúk krčného lekára. Za nespavosťou môžu byť rôzne príčiny. Nespavosť môže byť spôsobená stresom, duševným vyčerpaním, úzkosťou, depresiou – vtedy je to problém v&nbsp;kompetencii psychiatra. Môže mať však tiež úplne iné príčiny. Prvotné rozdelenie by mal zvládnuť aj praktický lekár. Psychiater, neurológ a&nbsp;pľúcny lekár sú tí, ktorí by na základe vyšetrení mali dať odporučenie na spánkové laboratórium. Väčšina<em> „nespavcov“</em> nepotrebuje vyšetrenie v&nbsp;spánkovom laboratóriu. Zvládne to ich praktický lekár alebo psychiater. Malá časť pacientov však trpí nespavosťou veľmi dlho – rok až niekoľko rokov. Ak dotyčný pacient vyskúšal psychoterapiu a&nbsp;rôzne druhy liekov na spánok a&nbsp;problém napriek tomu trvá, je to dôvod na vyšetrenie v&nbsp;spánkovom laboratóriu.</p>

<p><strong><em>MUDr. Branislav Moťovský, PhD., z&nbsp;FN v&nbsp;Trenčíne je psychiater – somnológ. Zaoberá sa spánkom a&nbsp;jeho poruchami. Somnológia je nadstavbový odbor viacerých lekárskych odborov: psychiatrie, neurológie, krčného lekárstva, pľúcneho lekárstva a&nbsp;pediatrie. MUDr. Moťovský chce v&nbsp;Trenčíne vybudovať spánkové pracovisko, kde by navzájom spolupracovali aspoň traja lekári somnológovia z odborov psychiatrie, neurológie a&nbsp;pľúcneho lekárstva. Až do tohto roku sa na Slovensku nedala získať certifikácia zo somnológie. V&nbsp;súčasnosti u nás funguje 13 akreditovaných spánkových laboratórií, malo by ich však byť niekoľko desiatok – čakacie lehoty na nočné polysomnografické vyšetrenie sú dlhé.</em></strong></p>

Kto je MUDr.Branislav Moťovský?

<h3>Rozlišuje sa pri nespavosti to, že človek nemôže zaspať a&nbsp;že sa, naopak, príliš skoro budí?</h3>
<p>Áno, pre psychiatra je to veľmi podstatný rozdiel. Ak sa v&nbsp;živote človeka deje niečo nepriaznivé, ak prežíva stres či náročné obdobie a&nbsp;reaguje poruchou spánku, väčšinou nemôže zaspať. Ide si ľahnúť a&nbsp;nezaspí hodinu, dve alebo aj tri. Potom sú ľudia, ktorí večer bez problémov zaspia, budia sa však okolo druhej-tretej ráno a&nbsp;už nezaspia. To je veľmi časté u&nbsp;pacientov s&nbsp;depresívnou poruchou, najmä s&nbsp;melancholickou depresiou, ktorá by rozhodne mala byť riešená psychiatrom a&nbsp;nasadením antidepresív, nielen liekom na spánok alebo psychoterapiou zameranou na nespavosť.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Čo takí ľudia, ktorí spia prerušovane? Teda opakovane sa v&nbsp;noci budia, no znovu zaspia.</h3>
<p>Je to zhodnotení na lekára. Dôležité je, či má pacient aj iné príznaky depresie, či je nespavosť krátkodobá, či prežíva nepriaznivé obdobie a&nbsp;zvýšený stres, aké je jeho fyzické zdravie… Príčin môže byť viacero.</p>
<h3>Niektorí ľudia musia spať cez deň, pretože v&nbsp;noci pracujú. Je taký spánok rovnako kvalitný ako nočný spánok?</h3>
<p>Je to individuálne. Niektorým ľuďom stačí, ak nočnú zmenu dospia cez deň, najmä kým sú mladí. Vidíme to najmä u&nbsp;zdravotných sestier v&nbsp;trojzmennej prevádzke, s&nbsp;postupom veku je to však čoraz horšie a&nbsp;únavnejšie. Treba totiž povedať, že pre väčšinu ľudí to nie je plnohodnotný spánok. Organizmus má vnútorné hodiny, ktoré reagujú na cyklus striedania svetla a&nbsp;tmy. Nedá sa to zmeniť zo dňa na deň. Ak mozog a&nbsp;sietnica zaregistrujú, že už je tma, začínajú sa spúšťať viaceré vnútorné pochody, ktoré človeka pripravia na spánok a&nbsp;vtedy by mal spať. Cez deň, naopak, je organizmus nastavený na bdenie.</p>
<h3>Dá sa cez víkend nedostatok spánku počas pracovného týždňa „dospať“?</h3>
<p>Podľa viacerých výskumov, ktoré sa tým zaoberajú, sa s&nbsp;istotou dá „dospať“ predchádzajúca noc. Tá sa dá dohnať v&nbsp;nasledujúcej noci. Organizmus si vyberie nielen dĺžku spánku, ale aj jeho hĺbku. Človek spí nielen dlhšie, ale hlboký spánok má v&nbsp;čase spánku väčší podiel. Jedna prebdetá noc sa dospať dá. Nedá sa však „predspať“ pred nočnou zmenou, pretože človek sa zobudí. Nie je možné dospať viacero prebdetých nocí v&nbsp;týždni počas víkendu. Spánkový deficit zostáva a&nbsp;odrazí sa to na kondícii organizmu.</p>

<h3>Ak niekomu stačí päť hodín spánku, je to dosť?</h3>
<p>Je to veľmi individuálne. Väčšina ľudí potrebuje 7 až 8,5 hodiny spánku, niektorým však stačí aj päť hodín. A&nbsp;ak to človeku stačí a&nbsp;je to tak dlhodobo, je to v&nbsp;poriadku. Ak je však niekto zvyknutý spávať sedem až osem hodín a&nbsp;zrazu sa budí po piatich hodinách, niekde je problém a&nbsp;treba ho hľadať. Niektorí ľudia spia zase dlhšie, až deväť hodín a&nbsp;ak musia spať kratšie, už sú nevyspatí. Aj to treba akceptovať.</p>
<h3>Dá sa povedať, že priveľa spánku škodí?</h3>
<p>Záleží, čo je príčinou. Ak je príčinou dlhého spánku alebo nadmernej dennej spavosti spánkové apnoe, je to veľmi škodlivé. Spánkové apnoe je veľmi často sprevádzané chrápaním. Títo ľudia sa sťažujú najmä na to, že sa v&nbsp;noci často budia, cez deň sú unavení a&nbsp;zaspávajú. Alebo spia veľmi dlho, no napriek tomu sú vyčerpaní. Neliečené spánkové apnoe je veľké zdravotné riziko. Výpadky dýchania spôsobujú hypertenziu, zmeny na srdci, výsledkom bývajú srdcové infarkty alebo mozgové príhody, najmä u&nbsp;obéznych mužov pred päťdesiatkou. Nepovedal by som však, že dlhý spánok u&nbsp;zdravého človeka škodí. Ten sa zobudí vtedy, keď to potrebuje.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Mal by človek riešiť chrápanie?</h3>
<p>Nie každý, kto chrápe, má spánkové apnoe. Chrápanie bez apnoe riešia krční lekári, ak však človek má výpadky dýchania, jednoznačne to treba riešiť vyšetrením v&nbsp;spánkovom laboratóriu, kde sa potvrdí alebo vylúči táto diagnóza a&nbsp;následne ju pľúcny lekár – somnológ lieči.</p>
<h3>Mnohí ľudia spia pri zapnutých elektronických zariadeniach. Majú pri posteli mobil, pustené wifi alebo televízor. Zhoršuje to spánok?</h3>
<p>Wifi ani signál mobilov podľa všetkého neovplyvňujú spánok, doteraz sa nič také nepreukázalo. Rozhodne ho však ovplyvňuje svetlo z&nbsp;displejov, ktoré má najmä zložku modrého svetla. Toto svetlo je vo večerných a&nbsp;nočných hodinách pre spánok vyslovene toxické. Mozog reaguje na denné svetlo, ktoré sa večer „vypína.“ Ak večer hľadíme na displej počítača, tabletu alebo mobilu, narúša to spánkový režim.</p>
<h3>Dá sa pomôcť ľuďom, ktorí roky užívajú lieky na spanie? Existuje cesta späť k&nbsp;prirodzenému spánku bez liekov?</h3>
<p>Práve títo ľudia sú väčšinou odosielaní do spánkových laboratórií. V&nbsp;krajinách, kde je dostatok spánkových laboratórií, takto vyšetria každého desiateho pacienta s&nbsp;chronickou nespavosťou. Existujú dva druhy liekov na spánok. Jeden je veľmi problémový, pretože od nich vzniká závislosť, a&nbsp;druhý typ sú antidepresíva so sedatívnym účinkom, od ktorých závislosť nevzniká. Mnohí ľudia užívajú benzodiazepíny, ktoré sa však nedajú brať dlhodobo bez zvyšovania dávky a&nbsp;vzniku závislosti. S&nbsp;rizikom vzniku závislosti sa spájajú aj Z-hypnotiká, no toto riziko je nižšie.</p>
<p>Sú veľmi užitočné, ak sa berú len niekoľko týždňov a&nbsp;užívanie je starostlivo monitorované lekárom. Dokážu preklenúť záťažové obdobie napríklad po úmrtí v&nbsp;rodine či počas rozvodu a&nbsp;podobne. Ak k&nbsp;nám prídu ľudia závislí od benzodiazepínov, snažíme sa tieto lieky postupne vysadiť, prípadne ich nahradiť inými liekmi. Optimálne je, ak sa akútna nespavosť, teda taká, ktorá trvá menej ako tri mesiace, zvládne pomocou psychoterapie. Problémom je však dostupnosť psychoterapeutov a&nbsp;fakt, že trvá istý čas, kým psychoterapia zaberie, hypnotikum pomôže okamžite. Psychoterapia však pomáha natrvalo. Ak sa dosiahne efekt, je už celoživotný.</p>

<h3>Ako vyšetrenie v&nbsp;spánkovom laboratóriu vyzerá?</h3>
<p>Pacient má svoju samostatnú jednoposteľovú izbu. Pred spaním mu na telo upevníme množstvo elektród a&nbsp;snímačov. Sníma sa EEG záznam mozgovej činnosti, aby sme vedeli, v&nbsp;akom štádiu spánku sa človek nachádza. Snímačmi po bokoch očí sa snímajú pohyby očí. Sníma sa aj prietok vzduchu nosom a&nbsp;ústami, množstvo kyslíka v&nbsp;krvi, robí sa EKG. Na hrudník a&nbsp;brucho sa pripevnia elastické pásy, pomocou ktorých sa zisťujú dýchacie pohyby hrudníka. Na končatinách sú snímače svalovej aktivity. Okrem toho má pacient na krku mikrofón, ktorý registruje chrápanie, a&nbsp;robí sa aj audio- a&nbsp;videozáznam z&nbsp;infračervenej kamery.</p>
<p>Ten je dôležitý pri parasomniách, kam patrí napríklad námesačnosť alebo poruchy správania v&nbsp;REM spánku. Zisťujeme aj prípadné epileptické záchvaty počas spánku. Sledujeme aj rôzne pohybové fenomény. Pacienti sa nás často pýtajú, ako majú so všetkými tými káblikmi a&nbsp;snímačmi spať. Nie je to veľmi komfortné, pre nás však nie je až také dôležité zistiť dĺžku spánku. Skôr nám ide o&nbsp;to, čo sa počas neho deje a&nbsp;ako dlho trvajú jednotlivé štádiá spánku. Niektorí ľudia spia desať hodín, no cítia sa vyčerpaní. My následne zistíme, že v&nbsp;hlbokom spánku strávia len pol hodiny a&nbsp;to je veľmi málo.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Rodičia často spomínajú nočný des. Deti sa často budia s&nbsp;krikom, plačom a&nbsp;hrôzou. Ako to riešiť?</h3>
<p>Nočný des u&nbsp;detí je veľmi častý a&nbsp;považuje sa za normálny jav. Často sa vyskytuje, ak deti majú problémy s&nbsp;adaptáciou – napríklad majú novú učiteľku v&nbsp;škôlke či zmeny v&nbsp;domácom prostredí. Väčšina detí z&nbsp;nočných desov vyrastie, u&nbsp;malého počtu môžu pretrvávať do dospelosti. Bývajú sprevádzané veľkou hrôzou, krikom. Pre rodičov je to veľmi dramatické, dieťa je vtedy veľmi ťažké zobudiť. Keď sa už zobudí, nič si nepamätá. Farmakologická liečba väčšinou nie je potrebná.</p>
<h3>Súvisí kvalita spánku aj s&nbsp;fyzickým zdravím?</h3>
<p>Nespavosť je častou súčasťou rôznych telesných ochorení, najmä ak sa spájajú s&nbsp;bolesťou. Človek pri niektorých ochoreniach prirodzene zníži svoju fyzickú aktivitu, čo sa tiež prejaví nespavosťou. Okrem toho existujú samostatné poruchy spánku: nespavosť, spánkové apnoe, nadmerná denná spavosť, narkolepsia, parasomnie, poruchy cirkadiánnych rytmov, syndróm nepokojných nôh,&nbsp;perio-dické pohyby končatín v&nbsp;spánku a&nbsp;ďalšie.</p>
<h3>Čo sú parasomnie?</h3>
<p>Je to veľká skupina porúch spánku, ktoré sa prejavujú poruchami správania počas spánku a/alebo abnormnými snami či zážitkami. Spomenuli sme nočný des, existuje aj nočná mora. Vyskytuje sa u&nbsp;ľudí, ktorí zažili traumatický šok. Často sa im snívajú udalosti, ktoré sa stali, alebo desivé sny s&nbsp;podobnou tematikou. K&nbsp;parasomniám patrí aj námesačnosť a&nbsp;spánková paralýza.</p>
<h3>Čo je spánková paralýza?</h3>
<p>Človek sa zobudí, no prebudenie nie je dokonalé. Človek má zážitok, že už je pri vedomí, no nie je schopný žiadneho pohybu a&nbsp;nemôže ani hovoriť. Pre ľudí to býva veľmi drastická skúsenosť, môže s&nbsp;tým byť spojená aj halucinácia prítomnosti veľkej osoby, ktorá ich škrtí, dusí, sedí im na hrudi. Je to veľmi nepríjemné, no zvyčajne úplne neškodné. Väčšina ľudí má spánkovú paralýzu raz či párkrát za život. Psychoterapia zvyčajne pomôže, aby tejto príhode neprikladali význam.</p>

NESPAVOSŤ, prerušovaný spánok, nočné mory. ODBORNÍK NA SPÁNOK prezradil, čo trápi Slovákov

Výber pre vás

NESPAVOSŤ, prerušovaný spánok, nočné mory. ODBORNÍK NA SPÁNOK prezradil, čo trápi Slovákov

Súvisiace články

ONKOLOGICKÝM OCHORENIAM SA DÁ PREDÍSŤ, odborníčka vyzýva: PRÍĎTE VČAS!

Rekord v zrelom veku: Dostala meningitídu, pýtala sa, čo obsahuje voda, v ktorej pláva

Odborníčka tvrdí: Čaká nás NÁPOR NA AMBULANCIE PEDIATROV!

Výber pre vás