„Sny si treba plniť bez ohľadu na vek,“ hovorí SOŇA REBROVÁ (48), ktorá po tom, ako vyrástli jej deti, začala skúšať svoje limity. 

Váš životný príbeh je inšpirujúci, plávať ste začali až ako 45-ročná. Môžete byť motiváciou pre svoje rovesníčky.

Môj manžel mi celé roky vravel: keď deti vyrastú, začneme si užívať život. Jedného dňa som vyhlásila: už vyrástli, poďme si teda užívať. On sa pýta: a ako? A ja na to: robme niečo nové, čo nás baví. Začala som otužovať. V novembri som v dobrej nálade vliezla do jazera, prežila som to, dokonca sa mi to aj páčilo. (Smiech.) Najprv som si myslela, že otužovanie je len státie vo vode. Zistila som však, že existuje aj zimné plávanie, tak som sa prihlásila, darilo sa mi. Odniesla som si zo súťaží zopár medailí.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Takže ste typickou predstaviteľkou svojej generácie. Po skončení školy nasledovala svadba, deti...

Presne tak. Vydala som sa hneď po skončení vysokej školy. Narodila sa mi dcéra, krátko nato druhá. Trocha ma to zaskočilo, že deti som mala, ako sa povie, hneď po sebe. Lenže bol tu manžel, ktorý ma upokojoval, že všetko je tak, ako má byť. Žili sme rodinný život ako tisícky iných párov. Svoj spôsob života sme prispôsobovali hlavne deťom, pretože nás potrebovali. Na dôvažok, nemali sme naporúdzi starých rodičov, ktorí by nám boli nápomocní. Venovali sme sa teda výchove detí a zamestnaniu, na nič iné nebol čas. Je pravda, že sme si „odskočili“ aj k svojim záľubám, ale nedalo sa im venovať intenzívne. Vždy som rada cestovala, takže to boli hlavne výlety. Okrem toho som aj adrenalínový typ. Môj manžel sa zo mňa vždy smial, že som sa narodila pre to, aby som neustále niečo vymýšľala. Po štyridsiatke som začala jazdiť na motorke, dala som sa na vodné lyžovanie, za srdce ma však chytilo práve plávanie, predovšetkým v chladnej vode.

Keď už spomínate chlad: počas rozhovoru sedíme na terase reštaurácie, je chladno, ľudia sú oblečení aj v troch vrstvách. Vy ste však nápadná v tričku s krátkym rukávom.

Pre svoj pozitívny vzťah k chladu som terčom vtipov mojich kamarátov a kamarátok. Doberajú si ma, že sa nesmiem vyjadrovať k teplote vody, pretože aj ľadové kryhy označím za príjemné. Pravdupovediac, odhliadnuc od toho, že otužujem, leto nemám veľmi rada. Letné horúčavy doslova pretrpím. Napríklad si ľahnem, že sa idem opaľovať, o päť minúť vstanem a utekám preč, lebo mám pocit, že som v pekle. Vyhovuje mi príjemné jesenné počasie.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane

Diskusia