Marcela Fuknová

<h3>Keď pred pár rokmi vážne ochorela mama mojej kamarátky, ktorá robila pediatričku na Záhorí, dlho nemohli nájsť za ňu náhradu. Aká je situácia s&nbsp;pediatrami teraz?</h3>
<p>Na Slovensku aktuálne máme približne 1 056 ambulancií, pracuje v&nbsp;nich 1 300 lekárov. Až 47 percent z&nbsp;nich v&nbsp;dôchodkovom veku, teda majú 63 rokov a&nbsp;viac. Čiže takmer polovica pediatrov na Slovensku by sa mohla zajtra zobrať a&nbsp;odísť do dôchodku. Aktuálne chýba vyše sto detských lekárov a&nbsp;bude sa to zhoršovať.</p>
<h3>Ak pediatri chýbajú, tí ostatní sú logicky preťažení. Aká je momentálne situácia v&nbsp;detských ambulanciách?</h3>
<p>Aktuálne je extrémne zložitá. Ak sa druhá vlna týkala najmä dospelých ľudí a&nbsp;sprevádzal ju nápor na ambulancie všeobecných lekárov, táto tretia vlna sa týka najmä nás pediatrov. Všeobecní lekári môžu v&nbsp;súčasnosti aspoň čiastočne triediť pacientov. Môžu si osobitne zobrať očkovaných zdravých, očkovaných chorých, neočkovaných testovaných či netestovaných a&nbsp;podozrivých z&nbsp;ochorenia a&nbsp;zariadiť si to tak, aby nedochádzalo k&nbsp;vzájomnému ohrozeniu pacientov a&nbsp;ohrozeniu personálu.</p>

<p>Nezabúdajte, že aj malé deti vnímajú strach, smútok a&nbsp;neistotu a&nbsp;môžu mať vážne problémy sa s&nbsp;nimi vyrovnať. Pozorujte, pýtajte sa a&nbsp;buďte prítomní pri svojich deťoch. Malé deti nemusia vedieť vyjadriť svoje pocity, ale všímajte si zmeny v&nbsp;ich správaní a&nbsp;vývoji. Prejavy stresu sú u detí rôzne, ale majú niektoré spoločné znaky. <strong>Buďte opatrní najmä vtedy, ak sa vyskytnú tieto príznaky:</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Dieťa prestane napredovať vo vývoji – stráca zručnosti, ktoré už&nbsp; malo.</li>
<li>Dieťa častejšie a bezdôvodne plače, ťažko sa upokojí, je predráždené&nbsp;&nbsp; a precitlivené.</li>
<li>Nepokojný spánok.</li>
<li>Novovzniknuté pomočovanie.</li>
<li>Problémy s kŕmením – nezvyčajná prieberčivosť, sklon k zápche&nbsp; alebo riedkej stolici, bolesti brucha.</li>
<li>Náhle výrazné vypadávanie vlasov, najčastejšie ložiskové.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p>Kontaktujte svojho primárneho pediatra, ktorý zhodnotí stav vášho dieťaťa a určí ďalší postup.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Ak má vaše dieťa výrazné zmeny v správaní, najmä niektorý z nasledujúcich príznakov:</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Zhoršená úzkosť pri odlúčení od rodičov, utiahnutosť, nezáujem o nové podnety.</li>
<li>Nové prejavy vzdoru – intenzívne záchvaty zlosti, odmietanie&nbsp; bežných činností.</li>
<li>Požadovačné správanie a zjavná nemožnosť uspokojiť jeho požia- davky.</li>
<li>Objavenie tém ako choroba, konflikt, agresivita či smrť v hrách.</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p>Kontaktujte svojho primárneho pediatra čo najskôr alebo vyhľadajte odbornú pomoc.</p>

Duševné zdravie a deti v predškolskom veku

<h3>To sa však pri deťoch do dvanásť rokov nedá. Ako to detskí lekári riešia?</h3>
<p>Presne tak, nedá sa to. Pracujeme s&nbsp;obrovským spektrom detí. Prvou skupinou sú novorodenci a&nbsp;bábätká. Tie prichádzajú, samozrejme, s&nbsp;rodičmi, ktorí môžu byť očkovaní aj neočkovaní, dokonca aj príznakoví. Pre pediatrov to však nie sú priamo ich pacienti a&nbsp;nemajú na nich veľký dosah. Bábätká musíme vidieť, pretože majú poradne i&nbsp;povinné očkovania a&nbsp;starostlivosť v&nbsp;tomto veku je nesmierne dôležitá. Potom do ambulancií prichádzajú choré deti do dvanásť rokov, ktoré nemôžu byť očkované proti covidu-19 a&nbsp;navštevujú kolektív, škôlku aj školu. A&nbsp;máme aj staršie choré deti, ktoré síce očkované môžu byť, no majú príznaky. V&nbsp;tomto období, keď sa po dlhom lockdowne a&nbsp;prázdninách konečne začala škola, máme extrémne veľa rôznych respiračných infekcií. Navyše už opäť neplatí to, čo rodičov „naučili“ dva roky pandémie. Znovu sa chodí k&nbsp;pediatrovi aj s&nbsp;bežnými soplíkmi a&nbsp;ľahkými stavmi.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Nedá sa teda povedať, že pediatrické ambulancie fungujú v&nbsp;štandardnom režime...</h3>
<p>Určite nie, pracujeme vo veľmi zložitých podmienkach. A&nbsp;keď prihliadnem na vek pediatrov, nečudujem sa lekárke, ktorá má 75 rokov, že síce vyšetrí každé dieťa, ale do ambulancie vpustí len rodiča, ktorý je očkovaný alebo otestovaný. Tí rodičia nie sú jej pacienti, ona má právo vyžadovať od nich splnenie určitých podmienok.</p>
<h3>Ako sa rodičia na Slovensku starajú o&nbsp;zdravie svojich detí?</h3>
<p>Nedá sa to určite zovšeobecňovať, ale mnohí, najmä tí mladší rodičia, akoby nevedeli prevziať zodpovednosť za zdravie svojich detí. Generácia rodičov v&nbsp;mojom veku vedela podať dieťaťu s&nbsp;teplotou lieky proti horúčke a&nbsp;postarať sa oň. K&nbsp;lekárovi sa chodilo až druhý-tretí deň, ak sa ochorenie nezlepšilo. Mladí rodičia prichádzajú okamžite. Lebo na sociálnych sieťach sa písalo, že dieťa malo soplík a&nbsp;bol z&nbsp;toho zápal pľúc. Chápem, že majú strach alebo stres, ale nedívajú sa racionálne na stav svojho dieťaťa, chcú mať okamžite potvrdené lekárom, že je v&nbsp;poriadku. A&nbsp;to, samozrejme, pediatrov takisto zbytočne preťažuje.</p>

<p>Deti intenzívne vnímajú stres, obavy, neistotu a smútok, majú prístup k mnohým informáciám, ktoré nemusia vedieť správne vyhodnotiť a môžu mať vážne problémy sa s nimi vyrovnať. Počúvajte, pozývajte na rozhovor a najmä buďte prítomní pri svojich deťoch. Deti často nevedia vyjadriť svoje pocity, preto si všímajte zmeny v ich správaní.Ak pozorujete na svojom dieťati niektorý z nasledujúcich príznakov:</p>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Nezvyčajné náhle zmeny nálady, predráždenosť, pocity beznádeje alebo zlosti, vzdor a konflikty so súrodencami alebo s rodičmi</li>
<li>Zmeny v správaní – nezáujem o komunikáciu s okolím (s rodičmi, s priateľmi, nekomunikuje cez sociálne médiá alebo telefonicky).</li>
<li>Nezáujem o činnosti, ktoré predtým prinášali radosť (prestane sa zaujímať o hry, náhle prestane cvičiť na hudobnom nástroji, nerado sa stretáva s kamarátmi a podobne).</li>
<li>&nbsp;Poruchy spánku – nevie zaspať, opakovane sa v noci budí, spí často a dlho cez deň.</li>
<li>Má problémy s pamäťou, so sústredením, nechce sa mu premýšľať.</li>
<li>Zhoršený prospech, nezáujem o školu.</li>
<li>Zmenený príjem potravy – odmietanie, výrazná prieberčivosť a stra ta hmotnosti, výrazné prejedanie.</li>
<li>Časté rozoberanie tém ako choroba, strach z nakazenia.</li>
<li>Objavenie sebapoškodzovania (výrazné škrabanie, rezné rany na&nbsp; rukách, nohách, bruchu).</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p>Veľmi pozorne sledujte deti s dlhodobými emocionálnymi alebo&nbsp; &nbsp;psychickými problémami. Kontaktuje čo najskôr primárneho pediatra svojho dieťaťa, poradí vám a vyhodnotí potrebu odbornej psychologickej pomoci.</p>

Duševné zdravie detí v školskom veku

<h3>Ako je to s&nbsp;povinným očkovaním? Zmenila pandémia prístup rodičov k&nbsp;tejto vakcinácii detí?</h3>
<p>Počas druhej vlny sme v&nbsp;detských ambulanciách očkovali viac než kedykoľvek predtým. Viróz a&nbsp;chorôb bolo menej, pretože deti boli doma. Rodičia sa nemuseli obávať, že deti čaká škôlka či nejaký krúžok, pretože všetko bolo zavreté, takže po očkovaní mali deti pokoj. Veľa sa očkovalo aj nepovinnými vakcínami, napríklad proti kliešťovej encefalitíde, keďže ľudia chodili s&nbsp;deťmi oveľa viac do prírody.</p>
<h3>Mnoho rodičov detí s&nbsp;vážnymi chronickými ochoreniami sa pýta na možnosť očkovania proti covidu-19 pre deti od piatich rokov. Kedy sa s&nbsp;ním začne?</h3>
<p>V&nbsp;najbližších dňoch. Vytvoria sa centrá v&nbsp;Bratislave, Martine a&nbsp;v&nbsp;Košiciach, v&nbsp;ktorých budú môcť byť takéto deti očkované. Ide o&nbsp;očkovanie „of label“, čiže očkovanie, ktoré nie je schválené Európskou agentúrou pre lieky a&nbsp;nie je ani povolené v&nbsp;súhrne charakteristických informácií o&nbsp;vakcíne. Nie je to však nič neštandardné, aj dnes používame množstvo liečiv, ktoré nemajú takéto povolenia, no používajú sa u&nbsp;detí na špeciálne povolenie v&nbsp;prípadoch, keď benefit výrazne prevyšuje riziko. V&nbsp;tomto prípade ho ministerstvo zdravotníctva udelilo aj na očkovanie proti&nbsp;covidu-19 v&nbsp;tejto vekovej kategórii v&nbsp;odôvodnených prípadoch.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Ako sú na tom so zdravím na Slovensku tínedžeri?</h3>
<p>Podľa mňa niektorí rodičia nedostatočne dbajú na ich výživu. Veľmi nám stúpol počet prípadov obezity, ale aj počet porúch príjmu potravy. Výrazne tomu „pomáhajú“ sociálne siete. Myslím si, že dospievajúci nie sú vždy schopní vybrať si relevantné informácie od odborníkov. Kopírujú správanie influencerov, ktoré sa im páči, a&nbsp;odtiaľ majú často vzory aj v&nbsp;stravovaní. Rodičia nemajú vždy čas venovať sa dospievajúcim deťom a&nbsp;nie vždy majú s&nbsp;nimi taký vzťah, aby deti akceptovali ich názor. Obrovský problém je aj v&nbsp;duševnom zdraví tínedžerov.</p>
<h3>Podpísala sa podeň pandémia?</h3>
<p>Jednoznačne. Pre tri roky pandémie majú dospievajúci, no i&nbsp;menšie deti obrovské problémy so sebou. Trápia ich depresie, úzkosti. Stratili sociálne väzby, rodičia boli veľmi vyťažení a&nbsp;pre mnohých tínedžerov ani neboli tou pravou autoritou. Boli zavretí doma v&nbsp;lockdowne, na dištančnom vzdelávaní, trávili mnoho času na sociálnych sieťach. Aj preto sme vytvorili manuál pre rodičov, ktorý sa týka aj duševného zdravia detí podľa veku. Nájdu tam príznaky, ktoré si majú všímať, aj to, čo môžu robiť, ak ich zaznamenajú.</p>
<p>Na Slovensku sa očkuje proti HPV vírusu len zlomok dospievajúcich oproti iným krajinám, hoci vakcíny úplne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotné poisťovne. Má pre tínedžerov očkovanie proti HPV vírusu zmysel?</p>
<p>Má to obrovský zmysel. Tínedžeri na Slovensku nemajú iné sexuálne správanie ako tínedžeri v&nbsp;iných krajinách. Je to jediné očkovanie, ktoré môže zabrániť rakovine krčka maternice aj niektorým ďalším onkologickým ochoreniam spojeným s&nbsp;HPV vírusom, preto sa pediatri zasadzujú za to, aby sa táto situácia zlepšila.</p>

<p>Ak sa cítiš vo veľkom strese, máš úzkosti alebo pociťuješ smútok, obráť sa na svojich rodičov alebo na akékoľvek blízke osoby, ktorým dôveruješ, alebo na svojho lekára.Ak ako rodič/opatrovník pozorujete na svojom dospievajúcom dieťati niektorý z nasledujúcich príznakov:</p>
<p>&nbsp;</p>
<ul>
<li>Nezvyčajné náhle zmeny nálady, predráždenosť, pocity beznádeje alebo zlosti, časté konflikty s rodinou alebo s priateľmi.</li>
<li>Zmeny v správaní – nezáujem o komunikáciu s okolím (s rodičmi, s priateľmi, nekomunikuje cez sociálne médiá alebo telefonicky).</li>
<li>Nezáujem o činnosti, ktoré predtým prinášali radosť (prestane počúvať hudbu, prestane cvičiť na gitare, prestane sa zaujímať o vare- nie alebo o šport a podobne).</li>
<li>Poruchy spánku – nevie zaspať, opakovane sa v noci budí, spí často a dlho cez deň.</li>
<li>Zhoršený prospech, nezáujem o školu.</li>
<li>Zmeny vo výzore – prestane sa starať o svoj zovňajšok, má nezvyčajný neporiadok vo svojich veciach, nedbá na osobnú hygienu.</li>
<li>Zmenený príjem potravy – odmietanie, obmedzovanie množstva potravy, neustále sledovanie hmotnosti a energetických hodnôt potravín, odmietanie spoločného stolovania, prejedanie sa, výrazné zmeny v hmotnosti.</li>
<li>Objavenie sa rizikového správania – konzumácia alkoholu a návykových látok.</li>
<li>Neodkloniteľné smútenie v prípade úmrtia v blízkej rodine.</li>
<li>Objavenie sa tém ako choroba, strach z nakazenia, izolácia, beznádej, smrť.</li>
<li>Objavenie sa témy vlastnej smrti, sebapoškodzovania (výrazné škrabanie, rezné rany na rukách, nohách, bruchu).</li>
</ul>
<p>&nbsp;</p>
<p>Veľmi pozorne sledujte najmä dospievajúcich s dlhodobými emocionálnymi alebo psychickými problémami.Kontaktujte primárneho pediatra alebo všeobecného lekára dospievajúceho alebo vyhľadajte odbornú psychologickú pomoc. Ak sa v komunikácii dieťaťa objavujú zmienky o smrti, nešťastí, smútku a beznádeji, postarajte sa o bezpečnosť v domácnosti (schovajte lieky), nenechávajte dieťa samotné! Kontaktujte primárneho pediatra alebo všeobecného lekára dospievajúceho do 24 hodín alebo volajte (kontaktujte) Krízovú linku pomoci 0800 500 333&nbsp; (krizovalinkapomoci.sk), linku dôvery Nezábudka 0800 500 566 (linkanezabudka.sk), Linku detskej istoty 116111 (ldi.sk).Urgentný príjem nemocnice vyhľadajte v prípade, že sa vyskytlo vážne sebapoškodzovanie alebo máte vážne obavy, že k tomu môže prísť.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>(www.pediatridetom.sk)</p>

Duševné zdravie a dospievajúci

<h3>Čo podľa vás pediatrov čaká v&nbsp;najbližšom období? Čo bude pre vás najväčšou výzvou?</h3>
<p>Zvládnuť ten obrovský nápor pacientov. Musíme robiť prehliadky aj očkovania – celú „bielu“ medicínu. Ak sa u&nbsp;dieťaťa do jedného roka niečo zanedbá, nedá sa to dobehnúť. Ak nepodchytíme správny vývoj motoriky, reči alebo podobne, nedokážeme to už napraviť, preto to nemôžeme odkladať na neskôr. Zároveň musíme ošetrovať deti s&nbsp;akútnymi ochoreniami a&nbsp;vybavovať veľké množstvo byrokracie – to všetko v&nbsp;pandemickom režime. Chceli by sme preto všetkých rodičov poprosiť, aby riešili len administratívu, ktorá je nevyhnutná a&nbsp;ktorú nám lekárom prikazuje zákon.</p>