Vladimír Kampf

Riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej Peter Gömöry (40) sa dostal k astronómii doma v Poprade. Otec mal o&nbsp;nej kopu kníh. Jedna bola od Jiřího Grigara – Okná vesmíru dokorán. Kniha budúceho šéfa astronómov zaujala. Najprv študoval obrázky a texty pod nimi, neskôr text. Ak niečomu nerozumel, spýtal sa otca. Amatérska záľuba bola na svete.
&nbsp;
Keď neskôr zvažoval, čomu by sa chcel profesionálne venovať po skončení gymnázia, rozhodol sa pre štúdium astronómie na matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave. V tom čase to bolo jediné miesto na Slovensku, kde sa mohol zoznámiť s astrofyzikou. Astronomický ústav SAV má tri oddelenia.
&nbsp;
Prvé sa zameriava na pozorovanie a výskum malých telies v&nbsp;blízkosti Zeme, ktoré nám môžu povedať veľa o formovaní slnečnej sústavy. Ďalšie oddelenie je stelárne. Zaoberá sa výskumom hviezd. Slovenskí astronómovia sa špecializujú na premenné hviezdy, ktoré z rôznych dôvodov menia niektoré svoje charakteristiky. Riaditeľ P. Gömöry vedie aj oddelenie fyziky Slnka, ktoré študuje záhady našej najbližšej hviezdy.

Peter Gömöry

Ak porovnáte astronómiu z&nbsp;čias, keď ste sa s&nbsp;ňou zoznamovali prostredníctvom knihy Jiřího Grigara, a&nbsp;jej súčasnú podobu, je v&nbsp;nej posun?

Samozrejme. Poznanie napreduje. Napriek tomu si myslím, že staršie knihy majú stále veľký význam. Časť znalostí z&nbsp;nich veľmi dobre potvrdila neskoršie znalosti a&nbsp;experimenty. Dá sa na nich stavať aj dnes. Tie, ktoré boli v&nbsp;tom čase na hrane a&nbsp;boli maximom našich znalostí, sa následným výskumom mohli vybrať iným smerom, ale to nijako neznižuje kvalitu týchto kníh. Posun poznania nastal vo všetkých oblastiach astrofyziky od kozmológie cez extragalaktické objekty až po to, čomu sa venujeme na Slovensku – hviezdnu astronómiu, slnečnú fyziku a&nbsp;medziplanetárnu hmotu.

Študujete slnečnú korónu. S&nbsp;koronavírusom asi nemá veľa spoločného...

Len nedávno som našiel jeden článok, ktorý opisuje, že koronavírus má na povrchu štruktúru pripomínajúcu slnečnú korónu. Bol som prekvapený, že ho mohli pomenovať práve po slnečnej koróne. Žiaľ, vírus som nikdy nevidel. Túto informáciu som našiel iba v&nbsp;jednom článku, ťažko môžem posúdiť, čo je na tom pravdy.

Bol by som rád, keby sa Slnko a&nbsp;procesy na ňom spájali skôr s&nbsp;pozitívnymi vecami. Nemusí to byť práve nejaký vírus.

Veď dianie na Slnku nie je iba pozitívne. Má na nás aj negatívny vplyv.

To je téma na dlhé rozprávanie. Slnko je pre nás veľmi dobrá a&nbsp;kamarátska hviezda. Ak aj existujú nejaké jeho negatívne vplyvy, pôsobia na nás prevažne nepriamo. Našťastie ľudia sa s&nbsp;nimi dokážu vyrovnať. So Slnkom žijú, odkedy sú tu. Tá naša hviezda je pre nás veľmi dobrý partner. Problém nám robí skôr to, že civilizácia sa posunula, najmä v&nbsp;technológiách. Mnohé zariadenia sú citlivé na niektoré javy na Slnku. Keď na ňom prebehne väčšia erupcia, môže to mať negatívny vplyv napríklad na satelitné zariadenia alebo na vysokonapäťové rozvody a&nbsp;prenosové sústavy.

V&nbsp;podstate jav ako slnečná erupcia môže mať vplyv na všetko, čo má veľké rozmery a&nbsp;je vodivé. Na takýchto zariadeniach sa v&nbsp;niektorých prípadoch môže naakumulovať dosť veľký náboj z&nbsp;toho, čo sa k&nbsp;nám zo Slnka dostane. To môže zničiť prístroje, ale na človeka to nemá priamy vplyv. Je však stále otvorená diskusia, či by Slnko mohlo priamo ovplyvňovať ľudí napríklad so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Výskum v&nbsp;tejto oblasti stále prebieha.

Bez Slnka v&nbsp;tej podobe, ako nám svieti na oblohe, by život na Zemi pravdepodobne nebol.

Slnko je pre nás kľúčová hviezda, ktorá garantuje veľmi dlhú a&nbsp;stabilnú dobu s&nbsp;konštantnými podmienkami. Vďaka Slnku dostal život šancu rozvinúť sa. Keby to bola ťažšia, horúcejšia hviezda, prebiehali by na nej energeticky výdatnejšie javy a&nbsp;to by mohlo spôsobiť, že by sa podmienky na Zemi menili v&nbsp;pomerne krátkych časových úsekoch, čo nie je dobré pre život.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nie je hodnotenie nepriaznivých vplyvov na techniku trochu prehnané? Ako často sa to stáva?

To môžeme len ťažko odhadnúť. Záleží na tom, v&nbsp;akej fáze aktivity práve Slnko je. Tá sa mení v&nbsp;cykle s&nbsp;dĺžkou približne jedenásť rokov. V&nbsp;maxime sú erupcie a&nbsp;s&nbsp;nimi spojené výrony koronálnej hmoty, ktoré sú vyvrhnuté do medziplanetárneho priestoru a&nbsp;môžu zasiahnuť aj Zem, oveľa častejšie. V&nbsp;minime sa to nemusí udiať aj celé mesiace. To nie je naše zbytočné strašenie. Oblak hmoty vyvrhnutý zo Slnka je elektricky nabitý. Každá z&nbsp;jeho častíc nesie náboj a&nbsp;to je to nebezpečenstvo pre naše zariadenia. Keď sa náboje dostanú napríklad do kontaktu so slaboprúdovými zariadeniami a&nbsp;nahromadia sa v&nbsp;ňom, môžu ho zničiť.

V&nbsp;akej fáze sme v&nbsp;súčasnosti?

V&nbsp;minime. Dokonca sme v&nbsp;takom minime, že aj keď bolo Slnko v&nbsp;posledných dvoch cykloch v&nbsp;maxime, to maximum bolo nižšie než v&nbsp;predchádzajúcich piatich cykloch. Vyzeralo to, akoby Slnko oslablo. Pravdepodobne to však bolo úplne inak. Tých päť výraznejších prejavov aktivity bolo vyšších, ako je normál. Súčasné maximá zodpovedajú tým, ktoré tu boli pred zvýšenou aktivitou.

Slnko má vplyv na naše technologické zariadenia?

Dnes väčšina lietadiel používa satelitnú navigáciu. Keby v&nbsp;dôsledku slnečnej činnosti došlo napríklad k&nbsp;poškodeniu GPS satelitov, lietadlá by mohli mať problém. Našťastie, erupcie na Slnku môžeme veľmi dobre pozorovať. Keď erupcia vzplanie, na Zemi sú ako prvé fotóny, ktoré dokážeme merať. Tie sa pohybujú rýchlosťou svetla. Za osem minút ich tu máme. Po fotónoch prichádza balík hmoty z&nbsp;koróny a&nbsp;nesie náboj. Pohybuje sa oveľa pomalšie.

Aký čas máme na to, aby sme sa po fotónovom „poplachu“ zariadili?

Približne dva až tri dni. Vyšleme varovné správy o&nbsp;erupcii na Slnku a&nbsp;odhadneme, kedy by hmota mohla zasiahnuť blízke okolie Zeme. Táto činnosť tvorí časť komplexnejšej problematiky, ktorá sa nazýva predpoveď vesmírneho počasia. V&nbsp;prípade potenciálne nebezpečnej predpovede sa prijmú zodpovedajúce opatrenia, napríklad na ochranu satelitov.

Príkladom toho, čo môže urobiť silný výron koronálnej hmoty na Zemi, je zničenie hlavnej transformačnej stanice v&nbsp;kanadskom Quebecu. Celá provincia zostala bez prúdu. Bolo to na konci osemdesiatych rokov. Podobné situácie nám od Slnka hrozia stále. Hoci s&nbsp;malou pravdepodobnosťou, ale predsa. V&nbsp;NASA pripravili štúdiu, ktorá odhaduje, čo by sa stalo v&nbsp;súčasnosti, keby nastal podobný prípad. Spoločnosť je technicky oveľa pokročilejšia. Taký istý výron by spôsobil porovnateľné hospodárske straty ako hurikán Katrina, ktorý zničil New Orleans.

Výskum vesmírneho počasia sa pre nás stal kľúčovým.

Výskumu a&nbsp;jeho podpore sú oveľa náchylnejšie krajiny na severe, pretože nielen vidia polárnu žiaru, ktorá je pekným prejavom činnosti Slnka, ale musia sa viac zaoberať možnými dosahmi na techniku. Polárna žiara vznikne tak, že po príchode balíka hmoty zo Slnka ho magnetické pole Zeme odtieni po siločiarach na póly.

V&nbsp;blízkosti pólov vniknú častice do zemskej atmosféry, začnú reagovať so vzduchom, čo pozorujeme ako hmlistú žiaru. Ak je tých častíc veľa, nezostane iba pri peknom divadle v&nbsp;atmosfére, ale prebijú sa nižšie k&nbsp;povrchu Zeme, kde môžu ovplyvňovať výdobytky civilizácie. Čím severnejšie, tým je to pravdepodobnejšie. V&nbsp;prípade naozaj veľmi silného výronu koronálnej hmoty však môžeme polárnu žiaru niekedy pozorovať aj od nás.

Aký osoh môžeme mať z&nbsp;vášho pozorovania?

Základný výskum robíme najmä preto, že o&nbsp;niektorých veciach vieme veľmi málo, ale potrebujeme sa dozvedieť viac o&nbsp;tom, ako prebiehajú, aby mohol niekto iný v&nbsp;ďalšom kroku naše výsledky použiť a&nbsp;uplatniť v&nbsp;praxi. V&nbsp;minulosti robili vedci napríklad výskum elektromagnetických javov, o&nbsp;ktorých takmer nič nevedeli. Keď sme tento proces pochopili, prišiel na rad aplikovaný výskum, z&nbsp;ktorého vzišiel aj elektromotor.

Prvotným cieľom výskumu nebolo mať doma vysávač. To si nikto ani len nedokázal predstaviť. Ďalším dobrým príkladom je laser. Dnes vám ním môžu operovať oči a&nbsp;máme ho na dosah trebárs aj v&nbsp;DVD prehrávačoch. V&nbsp;čase, keď vedci skúmali optické javy, ktoré s&nbsp;ním súvisia, nikto ani len netušil, čo z&nbsp;toho bude a&nbsp;na čo ho budeme môcť využiť, že budeme vďaka nemu počúvať hudbu. Astronómovia skúmajú základné procesy vo vesmíre. Ťažko povedať, či to bude niekedy niekomu na niečo dobré. Veríme, že áno.

Medzi anomáliami na Slnku, ktoré si doteraz nevieme vysvetliť, je teplotná záhada. Uprostred Slnka vzniká energia a&nbsp;teplota je tam najvyššia. Aj tu by mala fungovať zásada, že čím ste ďalej od pece, tým je chladnejšie. Na Slnku sa energia tvorí v&nbsp;jadre. Čím ďalej od neho, tým je teplota nižšia. Ale v&nbsp;určitej výške v&nbsp;atmosfére Slnka začne teplota znova narastať a&nbsp;v&nbsp;koróne je preto oveľa vyššia než na povrchu Slnka.

Vieme, že tam nie je žiadna ďalšia „pec“. Musí však existovať nejaký mechanizmus, ako to Slnko robí bez evidentného zdroja energie. Máme nejaké predpoklady, ale nemáme dôkaz. Ak na to raz prídeme a&nbsp;budeme tomu procesu rozumieť, prídu na rad aplikovaní vedci. Možno budeme vedieť prenášať energiu na diaľku bez drôtov, ale to je v&nbsp;súčasnosti viac ako sci-fi.

Takže niekde v&nbsp;Košiciach ktosi zakúri a&nbsp;v&nbsp;Bratislave budú mať teplo?

Trebárs. Ale opakujem: je to sci-fi, ktoré je v&nbsp;základnom výskume nepredpovedateľné. Možno o&nbsp;desaťročia príde šikovný konštruktér, ktorý dokáže prenášať energiu bez komplikovanej technológie, ako by sme to robili teraz. Použije jednoducho slnečný mechanizmus, ktorý sme najprv pochopili a&nbsp;opísali.

Môže slovenská astronómia urobiť dieru do sveta?

Môže. Výskum koronálneho ohrevu závisí aj od pozorovaní zo satelitov. Našou výhodou je, že môžeme využívať drahé satelity a&nbsp;výstupy. Astronomická komunita si uvedomuje potreby výskumu. Aj keď sa Slovensko na konštrukcii takýchto zariadení nezúčastňuje ani jediným centom, aj my máme možnosť využívať ich a&nbsp;získať merania. Družice poskytujú medzinárodný merací čas. Ak navrhneme vlastný pozorovací program a&nbsp;odošleme ho do riadiaceho centra, môžeme získať pozorovací čas bez poplatku. Nám sa to darí.

Máme dostatočne vysokú vedeckú úroveň. Ja som mal prvý pozorovací program na najväčšej pozorovacej družici v&nbsp;tom čase už ako doktorand. Stačilo byť na študijnom pobyte v&nbsp;Nórsku a&nbsp;byť pripravený zaklopať na tie správne dvere. Bál som sa síce a&nbsp;tri razy som od nich odišiel, ale nakoniec som nabral odvahu a&nbsp;oni mi povedali, že to nie je zlý nápad... Dostal som čas a&nbsp;následne dáta. Okrem družíc takto dostávame pozorovací čas aj na veľkých ďalekohľadoch.

Nie je to od nás trocha hlúpe, že neplatíme, ale využívame tú najlepšiu vedeckú techniku?

Na svete je len niekoľko národov, ktoré to dokážu zaplatiť, alebo existujú združenia viacerých krajín, ktoré to platia. Isto by bolo pre Slovensko zaujímavé, keby sme sa stali stálym členom vesmírnej agentúry ESA, čo je európska obdoba NASA. V&nbsp;súčasnosti musíme súťažiť o&nbsp;medzinárodne vyčlenený čas pre tých ostatných. Ako člen by sme mali isto viac možností.

Ako to vyzerá s&nbsp;podporou slovenskej astronómie?

Radšej by som sa tejto otázke vyhol. Je to vec, ktorú my vedci asi neovplyvníme. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;Českou republikou je to horšie. Preto u&nbsp;nich pracuje viacero veľmi šikovných kolegov, ktorí sú Slováci. Svoje znalosti odovzdávajú českej akadémii vied... Majú tam lepšie podmienky, než by mali u&nbsp;nás, vďaka čomu môžu dosahovať lepšie výsledky.

Ako vyzerá astronóm s&nbsp;súčasnosti? Už nemá ďalekohľad, dlhý čierny plášť a&nbsp;špicatú čiapku...

Väčšinu času sedíme za počítačom. V&nbsp;minulosti bolo najlákavejšie práve pozorovanie. Pri ďalekohľade to bývala najväčšia romantika. Dnes už sú namiesto hľadáčikov senzory a&nbsp;do ďalekohľadu sa už nikto nepozerá. Ďalekohľad môže byť tisíce kilometrov od nás. Krajiny s&nbsp;lepším finančným zabezpečením si dokážu postaviť vlastné pozemné ďalekohľady. Napríklad na výskum Slnka – Nemci majú Gregora, Škandinávci Švédsku vežu...

V&nbsp;posledných pätnástich rokoch sa ukázalo, že ak chceme robiť prelomové objavy, potrebujeme napríklad na štúdium Slnka ešte lepší ďalekohľad. Máme ambíciu rozlíšiť na Slnku objekty vzdialené od seba len niekoľko kilometrov, aby sme mohli pozorovať javy, ktoré prispievajú trebárs aj k&nbsp;spomínanému ohrevu. Na to potrebujeme ďalekohľad s&nbsp;priemerom zrkadla štyri metre. Tie súčasné majú meter a&nbsp;pol.

Predpokladám, že je zložité nájsť na to prostriedky...

Jeho cena je vysoká aj pre tých najbohatších. Jedna krajina jeho zostrojenie nedokáže utiahnuť. Výnimkou sú zatiaľ USA. Tie nám už ušli a&nbsp;začali stavať. Slovensko sa prostredníctvom nás stalo súčasťou európskeho projektu. Nechceme, aby sa mozgy od nás preliali do Ameriky. Európsky slnečný ďalekohľad môže postaviť celá európska komunita. Stojíme pri projekte od jeho začiatku. Aby to bol aj náš ďalekohľad a&nbsp;aby sme zostali v&nbsp;astronomickej lige šampiónov, musíme niekde zohnať prostriedky.

Desať rokov sa nám to darilo z&nbsp;európskych zdrojov. V&nbsp;súčasnosti je ďalekohľad pripravený na konštrukčnú fázu, na ktorú nám už žiadny grantový systém neprispeje. O&nbsp;finálnom financovaní treba presvedčiť národné autority, čo sa nám však zatiaľ nedarí. Pred samotnou konštrukciou, v&nbsp;prípravnej fáze, musíme zabezpečiť jedenásť miliónov eur. Z&nbsp;európskych projektov sme dostali štyri a&nbsp;rozdiel by mali doplatiť partnerské krajiny. Podiel Slovenska je stanovený na 70-tisíc. Snažíme sa ich získať, inak sa v&nbsp;prípravnej fáze neudržíme, čo bude veľká škoda. Tu už okrem vedy treba aj peniaze.

Slneční astronómovia na rozdiel od ostatných pracujú cez deň.

To je jediná oblasť v&nbsp;astronómii, kde nemáme prehodený režim.

Naozajstní slniečkari: Koronavírus možno pomenovali podľa slnečnej koróny

Výber pre vás

Naozajstní slniečkari: Koronavírus možno pomenovali podľa slnečnej koróny

Súvisiace články

Nezastaviteľné podniky v čase koronakrízy: Z niektorých prevádzok sa nedá len tak odísť

Aktívni lenivci, cimbalovka a drevení herci: Jedny aj druhé OREŠANY sú strediskom kultúry

Zo Zlatých pieskov vytiahli posledné trosky: Katastrofu letu OK001 zavŕšil omyl mechanika

Výber pre vás