Na palube bolo 69 cestujúcich, 4 členovia posádky, dvaja palubní sprievodcovia a 3 pracovníci aerolínií. Z vraku vytiahli štyroch živých. Prežili však len traja.

Potápači DIR-TEAM SLOVAKIA pod asociáciou Unified Team Diving strávili tohtoročný Medzinárodný deň žien pod vodou bratislavského jazera Zlaté piesky. Aj po takmer 44 rokoch od najznámejšieho leteckého nešťastia na Slovensku zostali na dne trosky. Naposledy ich vyťahovali z jazera v roku 2000, ich osud nie je známy. Tie, ktoré náhodne objavil potápač Andrej Gašpar v lete minulého roka, sa stanú súčasťou expozície nového leteckého múzea v bratislavskej štvrti Dúbravka.

Najtragickejšia katastrofa v Bratislave

Katastrofa na Zlatých pieskoch nebola jediná a ani najtragickejšia, ktorá sa odohrala v okolí bratislavského letiska. 24. novembra 1966 mimoriadne pristálo pre nepriaznivé počasie v našom hlavnom meste lietadlo IL18 bulharskej spoločnosti TABSO na pravidelnej linke Sofia – Budapešť – Praha – Berlín. Keď sa počasie v českej metropole zlepšilo, rozhodol sa kapitán pokračovať v lete. Dal naložiť batožinu a povolil nástup cestujúcich. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď sa lietadlo odlepilo od štartovacej dráhy. Napriek pokynom z veže, aby točil doprava, leteli stále rovno. Úmysel točiť vpravo však potvrdil.

 

Nad Račou sa IL18 najprv zachytil o vrcholce stromov, ktoré doslova kosil. Vzápätí stroj narazil na zem. Od miesta dopadu až po posledné trosky to bolo pol kilometra. Lietadlo vytvorilo priesek dlhý 340 metrov, široký od 10 do 30 metrov. Lietadlo kosilo stromy viac než pol kilometra. Pri nešťastí zahynulo všetkých 8 členov posádky a 74 cestujúcich. Hovorí sa, že vojenskí piloti v kokpite boli opití. Pravdepodobne bol medzi troskami lietadla bol aj špeciálny kontajner s rádioaktívnymi náplňami. Čo konkrétne to bolo, doteraz nikto neodtajnil.

Pomyslený hrob

Potápači sa na sociálnej sieti skontaktovali s autorom knihy Katastrofa letu OK001 na Zlatých pieskoch Davidom Púchovským (29) a s nadšencami leteckej histórie, aby spojili sily a postarali sa o vytiahnutie posledných trosiek z dna jazera a o ich uchovanie pre verejnosť.

„Po vyšetrení nehody v roku 1976 všetky trosky zničili. Veľkú časť spálili a zahrabali v jame v priestoroch dnešného Letiska M. R. Štefánika. Tam je pomyslený hrob tohto lietadla. Ďalšiu časť spálili v ramene Malého Dunaja a časť odviezli do Kovošrotu. V súkromných zbierkach sa vyskytlo iba zopár zachránených pozostatkov lietadla, napríklad zliatina ohňom zlikvidovaného trupu, záchranná vesta a jedálenský vozík,“ hovorí David Púchovský.

Autor knihy je Bratislavčan, ktorý odmala počúval rozprávanie o katastrofe. S rodičmi sa chodievali kúpať na štrkové jazero Zlaté piesky. „Čítal som si o tom články. Ako novinár som o tom začal aj písať. Keď sa mi podarilo nájsť dovtedy jediného známeho živého pasažiera tohto letu, urobil som s ním rozhovor. Poslal mi mincu, ktorú mal počas letu vo vrecku pre šťastie. Vtedy som si predsavzal, že o nešťastí napíšem faktografickú knihu.“

˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂

Vtedy ešte netušil, že z chvosta lietadla vytiahli záchranári štyroch živých ľudí, nehodu však nakoniec prežili iba traja z nich. Keď sa Púchovský púšťal do písania knihy, žili ešte dvaja. Tretí zomrel vo veku 76 rokov. Autor knihy našiel Francúza Gérarda Francisa Ménarda, keď bol vo Francúzsku za inou prácou. Zhodou okolností bol práve tam, kde údajne žil aj on. „Pátral som po ňom. Na adrese, ktorú som mal, už nebýval. Niektorí susedia si dokonca mysleli, že zomrel pri leteckom nešťastí. Objavil som miesto, kde býva, ale nebol doma. Podarilo sa mi však získať jeho mailovú adresu. Mám v pláne sa s ním stretnúť.“

Počas zháňania informácií zažíval prekvapenia. „Udivila ma neprehľadnosť udalostí pred nehodou. Už v Prahe pred letom do Bratislavy pristál stroj s poruchou. To, čo sa dialo v noci pred odletom, bol jeden veľký chaos. Systém práce v tej dobe bol rizikový. Ľudia sa vyhovárali jeden na druhého. Aj to, čo sa dialo pred nehodou, pravdepodobne prispelo k havárii. Ďalším faktorom, ktorý k nej viedol, bolo to, že posádka medzi sebou komunikovala len obmedzene. V každej posádke bol počas komunizmu nejaký donášač štátnej bezpečnosti. Vzájomná averzia medzi personálom aerolínií prispela k tomu, že komunikovali málo.“

Davidovi sa ozval syn jednej z cestujúcich, že keby náhodou potápači našli pod vodou šperkovnicu, mohla by patriť jeho mame...

Príbuzní jednej z obetí prišli až Prahy.
Príbuzní jednej z obetí prišli až Prahy.
Zdroj: Vladimír Kampf

Osudná chyba

Pri klesaní na letisko v Bratislave lietadlo IL18 letu Československých aerolínií OK001 nedokončilo prvé pristátie, pretože im prestal fungovať jeden motor z dvoch párov motorov na krídlach. Posádka sa pravdepodobne rozhodla skúsiť pristáť znova. Aby vrtule nefunkčného motora nespôsobovali problémy, rozhodli sa ich natočiť tak, aby mali čo najmenší odpor. Mechanik však omylom takto vypol vedľajší funkčný motor.

Na pravom krídle im zrazu nič neťahalo, čo sa im pri pristávaní stalo osudným. Za iných okolností by pravdepodobne stihli chybu napraviť a nič vážne by sa nestalo.

Ján Jendrol (63) bol v čase nešťastia nakladač na letiskovej ploche. Stroj IL18 mu preletel nad hlavou. „Vedeli sme, že je zle. Pozerali sme sa naň spolu s kapitánom lietadla, ktoré sme nakladali. Letel pomaličky a točil sa smerom na Zlaté piesky. Kapitán len zhrozene povedal: Sú v prdeli. Nezdalo sa mi to, čakal som, že budem počuť výbuch, ale nič. Myslel som, že sa im podarilo pristáť niekam do kukurice. Vtedy už húkala siréna.“

Nakladač Jendrol sadol na bicykel a rýchlo šliapal k jazeru. Bol v druhom člne, ktorý priplával k trčiacemu chvostu. Spolu s ďalšími mechanikmi a rekreantmi boli pri vraku s holými rukami. „Prví hasiči prišli bez sekery. Priviezol nám ju až vrtuľník z letiska. Ďalší hasiči mali aj veľké píly. Boli úplne nové. Ani naštartovať ich nevedeli. Najväčším problémom bolo vysekať otvor bezpečne tak, aby sme nikoho vnútri nezranili. V jazere plávali sedačky s mŕtvymi cestujúcimi a kopa vecí z lietadla.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Život sa s ňou nemaznal, nakoniec sa však na ňu usmialo šťastie v podobe milujúcej majiteľky.

Zázraky sa dejú: Fenka s amputovaným ňufáčikom si prešla peklom, teraz našla láskyplný domov

Populárne články
Elisabetta Canalis

Modelka to priznala narovinu: Čo stálo za rozpadom jej vzťahu s Georgeom Clooneym?

Ilustračná snímka

Kráľovské rúško v podaní slovenskej návrhárky: Jana Pištejová opäť ohúrila

Erika žiari spokojnosťou. Jej outfity sú konzervatívnejšie, no pôsobí šťastne a prirodzene.

Už kúpila kočík: Erika Judínyová (49) žiari šťastím, zháňa výbavičku pre bábätko

Ilustaračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 3. do 9. apríla?

Kráľovský pár sa utiahol počas pandémie do svojho sídla vo Windsore.

Monarchia v karanténe: Kde sa schováva kráľovná Alžbeta II. pred vírusom?

Tekuté mydlo je hygienickejšie. Je to pravda?

Je tekuté mydlo hygienickejšie?

Zobraziť viac
Diskusia