Jana Homolová

Relácia Góly – body – sekundy (GBS) patrí k&nbsp;najsledovanejším na obrazovkách RTVS a&nbsp;láme rekordy sledovanosti aj vo všeobecnosti. Tento rok však bol vinou korony pre šport mimoriadne náročný a&nbsp;predpokladám, že ani vyskladanie programu nebolo jednoduché. Ako ste to celé vnímali vy z&nbsp;osobného, ale aj profesionálneho hľadiska?

Marianna: Bol to náročný rok, to je bez debaty. Napriek tomu – alebo práve preto – si myslím, že redakcia športu urobila skvelú prácu. Aj počas tých dní, keď sa v&nbsp;športe naozaj nič nedialo, sme dokázali naplniť reláciu GBS pútavým obsahom s&nbsp;informačnou hodnotou. Kreativita kolegov sa prejavila naplno. Aj ja som bola súčasťou skvelého projektu Športuj doma, Slovensko, kde sme divákom prinášali motivačné tréningy a&nbsp;výzvy od našich športovcov a&nbsp;olympionikov. Takže ani v&nbsp;tej najväčšej kríze sme nezaváhali.

Ján: Šport je súčasťou života, spoločnosti, takže pozerať sa na situáciu oddelene by asi nebolo správne. Na jar som sa vrátil z&nbsp;lyžovačky v&nbsp;Taliansku, kde vtedy odhalili prvého infikovaného. Vnímal som to o&nbsp;to intenzívnejšie a&nbsp;vlastne som bol v&nbsp;predstihu pripravený na situáciu, ktorá nastala, pretože tam boli televízne správy plné koronavírusu a&nbsp;u&nbsp;nás bol ešte relatívne pokoj. Zatvorenie prišlo následne veľmi rýchlo a&nbsp;naozaj som chápal, asi ako každý, že treba urobiť opatrenia vrátane ukončenia športových aktivít. Musím však povedať, že čo sa týka GBS, naša redakcia sa veľmi rýchlo prispôsobila informačne aj technologicky. A&nbsp;divákom sme ponúkli aj mnoho motivačného obsahu.

Marianna, vy ste ešte v roku 2000 začínali vo verejnoprávnej televízii, kam ste sa po rokoch vrátili na miesto športovej moderátorky. Ako vás pred dvomi rokmi kolegovia medzi seba prijali?

Z môjho pohľadu ma kolegovia prijali v pohode. Určite niektorí s väčšou a iní zas s menšou radosťou, ale to je predsa normálne. (Smiech.) Myslím si, že po niekoľkých službách všetci pochopili, že som prišla pracovať, podieľať sa na tvorbe dobrého mena relácie GBS a prispievať svojimi skúsenosťami do pracovného procesu. Na televíznej obrazovke pôsobím dvadsať rokov, mám za sebou mnoho projektov, nespočetne veľa živých vysielaní, takže jediné, čo pre mňa bolo nové, bolo sústrediť sa výhradne na šport. A v tom, samozrejme, majú moji kolegovia navrch, v každom prípade náplňou mojej práce je posunúť divákovi témy, ktoré spracujú redaktori, takže športové vedomosti vyslovene do hĺbky nie sú nutné.

Ján, zapadla Marianna medzi vás rýchlo?

Určite áno, a&nbsp;to napriek tomu, že takpovediac nevyrástla v&nbsp;športovej redakcii. Myslím, si, že sa veľmi rýchlo adaptovala, čo, samozrejme, vidieť aj na obrazovke.

Čo o&nbsp;sebe môžete vzájomne prezradiť?

Marianna: Keďže sa v&nbsp;službe striedame, s&nbsp;Jánom veľa príležitostí spolupracovať nemáme. Čo sa týka komunikácie, musím povedať, že Janko je absolútne bezproblémový a&nbsp;veľmi ústretový. To si veľmi vážim a&nbsp;teším sa z&nbsp;toho, pretože mi to, samozrejme, uľahčuje život.

Ján: Musím prezradiť skôr na seba, že Mariannu si pamätám ešte ako začínajúcu hlásateľku STV. Odvtedy už ubehol nejaký ten piatok a&nbsp;Marianna sa stala moderátorskou hviezdou a&nbsp;veľkou televíznou profesionálkou. Teší ma, že môžeme byť kolegami. Za seba môžem povedať, že si veľmi rád pozriem správy, ktoré Marianna moderuje. (Úsmev.)

Pokračovanie na ďalšej strane...

Marianna, ako vyzerá deň moderátora športového spravodajstva?

Môj deň sa podstatne líši od Jankovho, keďže moderujem len večerné GBS, preto do práce prichádzam až o&nbsp;pol piatej. V&nbsp;redakcii si pozriem scenár, komunikujem s&nbsp;vedúcim vydania, s&nbsp;redaktormi, čítam si agentúrne správy, upravujem a&nbsp;píšem texty k&nbsp;jednotlivým reportážam... V&nbsp;maskérni ma nalíčia, učešú, v&nbsp;kostymérni oblečú a&nbsp;o&nbsp;19.45 som pred dverami do štúdia.

Ján, okrem moderovania sa roky venujete športovému komentovaniu. S&nbsp;akými reakciami divákov na svoju osobu sa zvyčajne stretávate?

Za tie roky, čo som v&nbsp;televízii, sa, samozrejme, stane, že ma aj cudzí ľudia spoznajú a&nbsp;prihovoria sa. Zväčša sú to športoví fanúšikovia a&nbsp;potom rozoberáme nejaký výsledok či zápas. Ale stane sa, že som niekomu povedomý a&nbsp;nevie odkiaľ. V&nbsp;nemocnici sa mi stalo, že sestrička sa pýtala, odkiaľ ma pozná, že určite som u&nbsp;nich už ležal. (Smiech.)

Komentátorstvo rozhodne nie je jednoduchá práca. Je podľa vás dôležité, aby si novinári so športovcami udržiavali kamarátske vzťahy alebo je bližší kontakt skôr na škodu?

Pre mňa je jednou z&nbsp;veľkých odmien, ktorú v&nbsp;tejto práci dostávam, to, že s&nbsp;viacerými športovcami, na ktorých som v&nbsp;chlapčenskom veku pozeral ako na veľké, nedosiahnuteľné hviezdy, si tykám. Mám viacero nielen známych, ale aj osobných priateľov z&nbsp;vrcholového športu a&nbsp;myslím si, že to k&nbsp;tejto práci aj patrí. Veď sme na jednom brehu a&nbsp;stretávame sa. Z&nbsp;toho potom vzídu priateľstvá a&nbsp;nie sú výnimky, že aj manželstvá. Slovensko je malá krajina s&nbsp;malým počtom športovcov a&nbsp;dovtedy, kým sa niektorý z&nbsp;nich dostane na svetovú úroveň, si môže vybudovať kamarátske vzťahy s&nbsp;novinármi. Divákov to môže vyrušovať, ale na druhej strane, od kamaráta sú tie informácie, ktoré očakáva, oveľa bezprostrednejšie.

Najčastejšie komentujete športy, ako je tenis, lyžovanie, motorizmus... O&nbsp;formule&nbsp;1 vám vyšlo aj niekoľko kníh. Ktorý šport je vám osobne najbližší a&nbsp;prečo?

Voľakedy som hral súťažne hokej, takže k&nbsp;tomuto športu mám asi najtesnejší vzťah. Ale som veľký športový fanúšik a&nbsp;šport je podstatnou súčasťou môjho života. Som vyštudovaný telocvikár a&nbsp;asi nie je šport, ktorý by mi bol cudzí. A&nbsp;ak som aj niektorý z&nbsp;nich komentoval, vždy som sa snažil o&nbsp;to, aby som situácie okomentoval aj z&nbsp;pohľadu človeka, ktorý vyštudoval FTVŠ.

Marianna, vy by ste si trúfli aj na športové komentovanie, keby taká príležitosť prišla?

Určite nie. Na to máme dosť skvelých komentátorov, ktorí sú v&nbsp;tom doma. Budem robiť to, v&nbsp;čom som dobrá ja.

Ktorému športu sa mimo práce venujete? Čo vám najlepšie pomôže prečistiť si hlavu, prípadne zabudnúť na každodenné problémy?

Marianna: Ja holdujem joge, občas si idem zabehať, bicyklujem a&nbsp;teraz skúšam power core. Ale keďže momentálne je to s&nbsp;cvičením dosť náročné, začala som doma praktizovať päť Tibeťanov. Ale za normálnych okolností nepohrdnem ani tenisom, plávaním, korčuľovaním.

Ján: Táto otázka je pre mňa asi najkomplikovanejšia. Moja manželka sa istého času hnevala, lebo keď mi nejaký kamarát zatelefonoval, či idem hrať tenis, volejbal či hokej, vždy som bol pripravený. Na chuť som zatiaľ neprišiel iba golfu. Ostatné športy na horšej či lepšej úrovni zvládam, takže závisí len od ročného obdobia a&nbsp;partie. V&nbsp;súčasnosti sa však najviac venujem cestnej cyklistike. Ročne najazdím niekoľko tisíc kilometrov a&nbsp;ako správny športovec si v&nbsp;nej dávam nejaké ciele či miesta, ktoré chcem zdolať. Navrhol som a&nbsp;dal som si vyrobiť vlastný bicykel, ktorý v&nbsp;ničom nezaostáva za zvučnými značkami.

S&nbsp;výrobcom karbónových komponentov som si na základe svojich fyzických parametrov vybral rám bicykla a&nbsp;podľa môjho zadania ho nastriekali. Podobne kolesá, takže mám jedinečnú „svoju“ značku.

Kedysi bolo športové novinárstvo výsostne mužskou doménou, dnes je to už zrejme inak a&nbsp;aj u&nbsp;vás v&nbsp;redakcii sa nájde viacero žien. Čo to so sebou do tejto profesie prinieslo?

Myslím, že ženský element je vždy prínosný v prevažne mužských sférach. Páni sú zrazu ústretovejší, pozornejší a nežnejší. (Úsmev.) A ten balans, ktorý prináša zmiešaná skupina ľudí, má vždy väčší potenciál kreativity.

Ján: Muži ako diváci určite sledujú šport častejšie. Ale trend sa, myslím, aj vďaka ošiaľu okolo hokejových šampionátov zmenil a&nbsp;je prirodzené, že je mnoho dievčat, ktoré chcú pracovať so športom aj z&nbsp;novinárskej stránky. Vo svete je to už úplne bežné, u&nbsp;nás to ešte možno nie je také zaužívané, ale ak zoberieme do úvahy adeptov, ktorí by sa chceli venovať športu v&nbsp;televízii, tie počty sú minimálne vyrovnané. Dokonca by som mohol tvrdiť, že tých dievčat je viac a&nbsp;smelo sa môžu porovnávať. Navyše prinášajú iný pohľad na šport, viac elegancie, šarmu a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade aj viac úsmevu z&nbsp;obrazovky. A&nbsp;ktorému chlapovi, ktorý sleduje šport v&nbsp;televízii, by sa toto nepáčilo?

Na ktoré stretnutie so zahraničnou športovou hviezdou nezabudnete? Sú títo vrcholoví športovci iní v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tými našimi?

Ján: Ťažko porovnávať, pretože veľké svetové hviezdy majú naučený výraz, naučené odpovede. Aj keď novinárov berú ako svojich partnerov. Ale do ich osobnej blízkosti sa dostane z&nbsp;novinárskeho prostredia málokto. S&nbsp;našimi najúspešnejšími športovcami sa, ako som už povedal, dostaneme aj do bližšieho kontaktu, takže ich vidíme aj ako normálnych ľudí s&nbsp;radosťami, ale aj so starosťami. A&nbsp;ako každý, aj športovec má horšie aj lepšie dni. Mal som tú česť stretnúť Martinu Hingisovú na turnaji, na ktorom oslavovala osemnáste narodeniny, alebo Agassiho. Akcie a&nbsp;stretnutia sa organizovali s&nbsp;jazdcami formuly&nbsp;1 Häkkinenom, Coulthardom. Na hokejových šampionátoch som, samozrejme, stretol mnohých hviezdnych hráčov a&nbsp;spolupracoval som s&nbsp;našimi majstrami sveta na čele s&nbsp;Miroslavom Šatanom. Ale zažil som napríklad výjazdy s&nbsp;volejbalovou reprezentáciou a&nbsp;nebudem klamať, že oslava víťazstva v&nbsp;európskej lige je pre mňa jeden z&nbsp;najväčších zážitkov vôbec.

Marianna: Pre mňa bolo najpamätnejšie stretnutie s&nbsp;hokejovou legendou Stanom Mikitom. Mala som veľký rešpekt, bol veľmi milý a&nbsp;zhovorčivý. Ale aj so slovenskými športovými hviezdami mám len príjemné zážitky. Nestalo sa mi, že by bol niekto z&nbsp;nich arogantný alebo nepríjemný.

Keďže sa blíži koniec roka, ak sa obzriete späť, aký bol ten váš z&nbsp;osobnej aj profesionálnej stránky?

Marianna: Keďže tento rok bol rozhodne iný než všetky, ktoré sme doteraz zažili, budeme si ho určite pamätať. No okrem kovidu a&nbsp;problémov s&nbsp;tým spojených som zažila aj situácie, ktoré by som za iných okolností vyhodnotila úplne inak. Takže opäť sa mi potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Hodnoty sa zase poupratovali a&nbsp;uvedomili sme si, čo je skutočne dôležité.

Ján: Súhlasím, tým, že nás obklopuje koronavírus, je tento rok určite veľmi zvláštny. Našťastie všetci z&nbsp;môjho okolia sú zdraví a&nbsp;to považujem za najdôležitejšie zo všetkého. Na ostatné veci sa snažím hľadieť práve touto optikou, a&nbsp;teda nestrpčovať si život tým, čo nemôžem ovplyvniť. Preto ak sa niečo podarilo, tak som sa z&nbsp;toho tešil či už v&nbsp;práci, alebo doma.

S&nbsp;koncom roka sa často spájajú bujaré oslavy. Ako zvyčajne silvestrujete? Na párty v&nbsp;spoločnosti priateľov alebo doma pred televízorom?

Marianna: Väčšinou som Silvester oslavovala mimo domu. Či už s&nbsp;partiou kamarátov, alebo s&nbsp;rodinou, vždy som bola na nejakom špeciálnom mieste. Aj tento rok to bude špeciálne, lebo budeme doma. (Smiech.)

Ján: Nie som typ na bujaré oslavy, ale nejaké tie rakety na oslavu nového roka so synom odpálime. A&nbsp;či už sme doma, alebo niekde s&nbsp;kamarátmi na horách, šampanské nechýba.

Na konci roka niektoré redakcie v&nbsp;krátkom zostrihu ukazujú brbty redaktorov, moderátorov, prípadne vtipné momenty z&nbsp;nakrúcania. Podaril sa vám brbt, na ktorý nikdy nezabudnete?

Také brbty či skomoleniny mien sa asi stanú každému. V&nbsp;živom vysielaní treba na to rýchlo zabudnúť, lebo potom je to ešte horšie. Takže aby som sa vyhol odpovedi, radšej si už na žiaden brbt nespomínam.

Čo vás v&nbsp;tomto roku potešilo najviac a&nbsp;s&nbsp;akým novým poznaním budete vstupovať do roku 2021?

Marianna: Začiatkom roka ma nesmierne potešila správa, že operácia bedrového kĺbu môjho otca dopadla výborne, otec bol už krátko potom v&nbsp;plnej kondícii ako pred operáciou. Teším sa, že moji rodičia sú stále zdraví a&nbsp;pri plnej sile. No a&nbsp;v&nbsp;septembri ma veľmi potešilo, že aj po dvadsiatich rokoch na televíznej scéne mám svojich priaznivcov, ktorí ma ocenili v&nbsp;ankete OTO, a&nbsp;to dokonca víťazstvom v&nbsp;kategórii moderátor športu. Mám z&nbsp;toho radosť a&nbsp;ešte raz ďakujem.

Ján: V&nbsp;tomto roku som našťastie stihol s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi dve krásne dovolenky: už spomínanú lyžovačku v&nbsp;Taliansku a&nbsp;v&nbsp;mojom obľúbenom Chorvátsku. Ale potešili ma napríklad maliny v&nbsp;záhrade či huby v&nbsp;lese. Tento rok mi zároveň celkom určite dal aj poznanie, že to, o&nbsp;čom sme si mysleli, že existuje možno len vo filmoch, sa môže reálne stať. A&nbsp;preto by som bol rád, keby som v&nbsp;roku 2021 sledoval nepríjemné veci znova len vo filmoch.

Kríza v práci: MARIANNA ĎURIANOVÁ A JÁN HUDOK prezradili, ako ich poznačila korona

Výber pre vás

Kríza v práci: MARIANNA ĎURIANOVÁ A JÁN HUDOK prezradili, ako ich poznačila korona

Súvisiace články

ANDY KRAUS prezradil, aké je to byť otcom po päťdesiatke. Čo sa zmenilo v jeho výchove?

Tajný sen: IVETA MALACHOVSKÁ vždy túžila po súdržnej rodine

Kam vráža peniaze? VLADO VOŠTINÁR musí zárobkami z televízie dotovať rodinný biznis

Výber pre vás