Cestu začínam v&nbsp;Tijuane, meste ležiacom na hraniciach so Spojenými štátmi. Pred jeho návštevou ma Američania vystríhali, vraj nech si tam dávam obrovský pozor. Alebo ešte lepšie – nech tam vôbec nechodím. Hranicu prekračujem v&nbsp;noci. V&nbsp;okne autobusu sa odrážajú lákavé reklamy rôznych lekární a&nbsp;predajcov liekov, ktoré sem Američania chodia pravidelne nakupovať. Ráno sa prechádzam Tijuanou a&nbsp;mojím cieľom je známy hraničný plot, tvoriaci 2597-kilometrovú hranicu s&nbsp;USA a&nbsp;končiaci sa v&nbsp;Tichom oceáne. Na tomto mieste sa stretávajú mexické rodiny so svojimi príbuznými žijúcimi v&nbsp;Spojených štátoch. Keby totiž odišli naspäť do Mexika, do USA by sa po vypršaní platnosti svojich víz už nikdy nemohli vrátiť.

Krajina s&nbsp;dlhým názvom Spojené štáty mexické je federatívna prezidentská republika ležiaca v&nbsp;Strednej Amerike. Rozlohu má 1&nbsp;973&nbsp;000&nbsp;štvorcových kilometrov a&nbsp;podľa odhadu z&nbsp;roku 2017 v&nbsp;nej žije vyše 129&nbsp;miliónov ľudí. Obyvatelia Mexika sú najmä mestici, teda miešanci Indiánov a&nbsp;belochov. Úradným jazykom je španielčina s&nbsp;totožnou gramatikou ako v&nbsp;Španielsku. Dohovoriť sa však možno aj po anglicky, a&nbsp;to najmä vo väčších mestách. Mexiko je kresťanská krajina, prevažujú rímskokatolíci.
&nbsp;
Ide o&nbsp;obľúbenú turistickú destináciu, najmä vďaka rozmanitosti, pohostinnosti miestnych ľudí a&nbsp;bezvízovej povinnosti pre väčšinu krajín, a&nbsp;to až do 180 dní. Na druhej strane je tu pomerne draho. Ceny stúpli najmä v&nbsp;období koronakrízy, keďže Mexiko sa stalo cieľom dovolenkárov utekajúcich pred pandemickými opatreniami. Čo sa týka bezpečnosti, Mexiko trpí najmä svojou geografickou polohou ako transportná krajina. Provincie ako Yucatán či Oaxaca sú však bezpečné. Mexická kuchyňa je chutná, no nie príliš zdravá. Miestni veľa sladia, jedlá sú mastné a&nbsp;na žiadnom stole nesmie chýbať známa americká kola. Stravovať sa zdravo je však veľmi jednoduché a&nbsp;lacné vďaka všadeprítomným trhom s&nbsp;čerstvou zeleninou a&nbsp;exotickým ovocím.

Mexiko

Filmové ranče a&nbsp;komiksové kaktusy

Tijuana je napriek svojej povesti príjemné mesto. Miestna vláda robí všetko pre to, aby v&nbsp;ňom bolo bezpečne, a&nbsp;zdá sa, že sa jej to celkom darí. Z&nbsp;barov sa ozýva živá hudba a&nbsp;každý múr, zábradlie či stena hýri farbami. Páči sa mi, no moja cesta Mexikom sa tu ešte len začína.  Chcem sa dostať bližšie k&nbsp;historickým pamiatkam, a&nbsp;tak nasadám na autobus smer Mazatlán. Mexická železničná doprava pre pasažierov nie je príliš populárna, naopak, autobusom sa dá prepravovať oveľa lepšie a&nbsp;pohodlnejšie než v&nbsp;susedných Spojených štátoch. Cestou do Mazatlánu sa mi naskytajú scénické výhľady na nekonečnú piesočnú púšť, na ktorej sa sem-tam objavujú ranče ako z&nbsp;amerických filmov. Typické špicaté kaktusy, známe z&nbsp;komiksov, sú tu na každom kroku. Samotný Mazatlán pre mňa nie je napriek pekným plážam veľmi zaujímavý, no práve odtiaľto idem vyskúšať svoje prvé mexické stopovanie. Cestovať takto po predošlej trase cez púšť by mohlo byť dobrodružstvom, no keď som videl tú intenzitu áut a&nbsp;horúčavu bez akéhokoľvek tieňa, ísť vyše tisíc kilometrov autobusom bola lepšia voľba. V&nbsp;oblasti, kde sa práve nachádzam, je Mexiko predsa len zaľudnenejšie, zaujímavejšie a&nbsp;kultúrne bohatšie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z CESTY PLNEJ PREKVAPENÍ NÁJDETE V GALÉRII

Stopovanie tu napriek dobrej pozícii veľmi rýchlo nejde. Myslím, že ľudia sa trochu boja. Asi po hodine čakania zastavuje mladý inžinier, konštruktér zariadení na extrakciu soli z&nbsp;morskej vody. Ukazuje mi plány toho, čo stavia. Ako technika ma to zaujíma, no po španielsky viem, žiaľ, asi tak ako on anglicky. Mexiko má diaľnice v&nbsp;celkom dobrom stave, sú však dosť drahé. Cesty po dedinách sú bezplatné, no cesta po nich je výrazne pomalšia a&nbsp;nebezpečnejšia. Tomu druhému som najskôr nechcel veriť, no keď nás na opustenej mýtnej bráne zastavili chlapi s&nbsp;palicami a&nbsp;kameňmi, rýchlo som pochopil, že nejde o&nbsp;plané varovanie. Isté časti Mexika vláda nemá úplne pod kontrolou, a&nbsp;tak sa šance chopili mladí dedinčania a&nbsp;vyberajú mýto po svojom. Za prejazd je nutné zaplatiť, inak si to môže odniesť karoséria auta. Vodič však nič platiť nemieni, vyskakuje z&nbsp;auta a&nbsp;hurónským krikom odháňa ľudí od auta. Tu by sa mi tá španielčina naozaj hodila. Neviem, čo všetko im povedal, no stačilo to na to, aby sa rozstúpili a&nbsp;nechali nás prejsť. Mohlo to však dopadnúť všelijako.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Vodič končí jazdu v&nbsp;meste Tepic, odkiaľ presadám na autobus do Guadalajary, hlavného mesta západnej mexickej provincie Jalisco. V&nbsp;okolí mesta sa nachádza niekoľko múzeí a&nbsp;katedrál. Mňa však najviac zaujali kruhové pyramídy, z&nbsp;ktorých je dobrý výhľad na neďalekú sopku Tequila. Pod ňou leží mestečko s&nbsp;rovnakým názvom a&nbsp;rodisko známeho destilátu tequila, ktorý je tu možné aj ochutnať. Pre mňa je to však príliš turistické miesto, v&nbsp;ktorom stojí za návštevu hlavne predstavenie miestnych ľudí. To spočíva v&nbsp;lezení na asi 12-metrový točiaci sa stĺp, z&nbsp;ktorého sa potom v&nbsp;rytme hudby štyria chlapi postupne spúšťajú dole hlavou na lane omotanom o&nbsp;nohu.

Mojou ďalšou zastávkou je Mexiko – Mexico City, hlavné mesto krajiny. Samotné mesto, obklopené horami, leží v&nbsp;nadmorskej výške vyše 2 200 metrov, čo vytvára príjemnú klímu, a&nbsp;ako bonus tu nájdete plno historických pamiatok. Zvlášť sa teším na návštevu aztéckeho mesta Teotihuacán, ktoré okrem iného znázorňuje našu slnečnú sústavu. Táto oblasť Mexika je seizmicky veľmi aktívna a&nbsp;zemetrasenia sú tu dosť časté. Zaujímavé je, že týmito prírodnými katastrofami trpia najmä stavby postavené v&nbsp;pokolumbovskej ére. Centrum hlavného mesta Mexiko je veľmi živé. Spájajú sa tu historické časti starých chrámov a&nbsp;miest s&nbsp;koloniálnymi stavbami, katedrálami a&nbsp;ich architektúrou. V&nbsp;centre možno vidieť aj pôvodných obyvateľov Mexika predávajúcich ručne vyrobenú bižutériu, tancujúcich či vykonávajúcich očistné rituály. Je to tu veľmi živé. Mexické múzeá považujem spolu s&nbsp;egyptskými za jedny z&nbsp;najzaujímavejších na svete.

Samotný Teotihuacán s&nbsp;pyramídou slnka a&nbsp;mesiaca je veľmi silné miesto. O&nbsp;pyramíde slnka sa okrem iného hovorí, že bola postavená, aby sa človek dostal bližšie k&nbsp;slnku. Je teda možné vystúpiť pešo až na vrchol, na ktorom ­podľa legendy treba zdvihnúť ruky smerom k&nbsp;slnku a&nbsp;načerpať z&nbsp;neho energiu. Takto to na mieste robí veľa ľudí a&nbsp;ani ja som nezaháľal. Nocľah som opäť našiel cez CouchSurfing. Tentoraz u&nbsp;mexicko-českej rodiny, u&nbsp;ktorej som namiesto pôvodnej jednej noci ostal dva týždne. Spolu sme si prenajali auto a&nbsp;chodili sme po okolí Mexico City na rôzne výlety, najmä k&nbsp;horám, ktoré si tu človek naozaj užije. Najviac sa mi páčilo v&nbsp;národnom parku Iztaccíhuatl–Popocatépetl, vzdialenom len 70 kilometrov od hlavného mesta Mexiko. Odtiaľ je totiž najlepší výhľad na aktívnu vysokú sopku Popocatépetl (5 426 m n. m). Tento vulkán má trvalú snehovú pokrývku a&nbsp;v&nbsp;okolí jeho 500-metrového krátera sa nachádza niekoľko kláštorov, postavených ešte v&nbsp;16. storočí.

Hoci Mexico City bolo ku mne prívetivé a&nbsp;nebál som sa jeho ulicami chodiť ani po polnoci, aj za bieleho dňa ma tam v&nbsp;metre dokázali okradnúť. Vybrať z&nbsp;vrecka peňaženku turistovi s&nbsp;ťažkým batohom bolo vcelku ľahké. Aj keď som to hneď zistil a&nbsp;duchaprítomne som zablokoval vozeň metra, nájsť páchateľa v&nbsp;tlačenici a&nbsp;bez znalosti jazyka vysvetliť policajtom, prečo tie dvere držím otvorené, bolo nad moje sily. A&nbsp;tak navždy „ušli“ moje peniaze aj doklady. Keď sa tucet privolaných policajtov dozvedel, prečo cudzinec dvere blokoval, spolu so všetkými prizerajúcimi sa ľuďmi na stanici vytiahli peňaženky a&nbsp;dávali mi peniaze. Tie som si však zobrať nechcel. Všetko vrátane peňazí a&nbsp;dokladov mám záložné, na kartách zmazané trojčíslie, aby som ich nemusel blokovať, keďže takéto veci sa môžu stať. Policajti ma však bez mexických pesos nechceli pustiť, a&nbsp;tak som si chtiac-ne­chtiac zobral pár bankoviek od veliteľov. Najviac ma však dojali všetky babky a&nbsp;dedkovia, ktorí tam stáli s&nbsp;otvorenými peňaženkami. Mexičania sú dobrí ľudia.

Z&nbsp;Mexico City pokračujem do známej Oaxacy, ktorú mi každý v&nbsp;Mexiku odporúčal ako mesto, ktoré nesmiem vynechať. Zaujal ma tam najmä historický komplex Monte Albán, Mitla a&nbsp;samotné farebné uličky. Aj na najlepšej mexickej kuchyni si pochutnáte práve v&nbsp;Oaxace. Neďaleká lagúna Manialtepec ponúka nezvyčajný pohľad na vodnú hladinu, ktorá vďaka riasam a&nbsp;pohybu vody svetielkuje. V&nbsp;tomto bode cesty si uvedomujem, že na Mexiko by som potreboval niekoľko ďalších mesiacov, ak nie rokov, keby som chcel spoznať celú túto rozmanitú krajinu. Po ceste do Yucatánu, jednej z&nbsp;najpopulárnejších častí Mexika, sa ešte zastavujem v&nbsp;Ciudad del Carmen, kde sú síce nádherne pláže a&nbsp;rezorty, no ich zaujímavosť u&nbsp;mňa neprekonáva úchvatnú atmosféru historických chrámov a&nbsp;miest roztrúsených po Mexiku.

Yucatán, východná provincia Mexika hraničiaca s&nbsp;Atlantickým oceánom, je pokladom, nielen čo sa týka prírodných krás. Uspokojí aj človeka prahnúceho po dávnej mayskej histórii. Nachádza sa tam známa archeologická lokalita Chichen Itza a&nbsp;zaujal ma aj Dzibilchaltun s&nbsp;ikonickým chrámom siedmich figurín. Mimochodom, práve do tejto oblasti dopadol pred 65&nbsp;miliónmi rokov meteorit široký desať kilometrov, ktorý spôsobil vyhynutie dinosaurov. Kráter po ňom sa volá Chicxulub a&nbsp;je široký vyše 170 kilometrov. Na Yucatáne sa nachádza aj veľa cenotes, teda zaplavených jaskýň, kde sa možno v&nbsp;sladkej vode počas silných horúčav príjemne osviežiť. 

Samotné cenotes môžu byť otvorené, uzavreté ako jaskyne alebo polootvorené, teda také, kde sa strop jaskyne prepadol a&nbsp;na vodnú hladinu svieti slnko. Vo väčšine týchto jazier plávajú húfiky rýb, ktoré človeka začnú hrýzť, ak sa nehýbe. Nie je to však bolestivé, skôr zábavné, keďže väčšinou len čistia odumretú kožu. Mexiko ku mne bolo napriek malým komplikáciám veľmi prívetivé a&nbsp;pohostinné. Zopár nepríjemných momentov niekoľkonásobne vyvážili dobrí ľudia, ktorých som na svojej ceste stretol. Veľa miestnych ma pozývalo na návštevu k&nbsp;sebe domov, k&nbsp;svojej rodine, známym. Najmä vtedy, keď zistili, že pochádzam z&nbsp;Európy.

Na vlastnú päsť naprieč Mexikom, kde vás jedni okradnú a druhí vám vnucujú vlastné peniaze

Výber pre vás

Na vlastnú päsť naprieč Mexikom, kde vás jedni okradnú a druhí vám vnucujú vlastné peniaze

Súvisiace články

Medzi Európou a Orientom: Sarajevo ako pomyselná čiara v čase a priestore

Poklad v tieni Benátok: Talianska Vicenza si zaslúži oveľa väčšiu turistickú pozornosť

Na juhu Afriky, kde ženy nepoznajú mydlo a na vlasy si dávajú blato a hovädzí tuk

Výber pre vás