Kde inde vás okradnú a následne vám policajti spolu s domorodcami vnucujú vlastné peniaze? Aj taká je tvár nebezpečného a zároveň neuveriteľne prívetivého Mexika, ktoré som prešiel na vlastnú päsť zo severu až na juh.
Cestu začínam v Tijuane, meste ležiacom na hraniciach so Spojenými štátmi. Pred jeho návštevou ma Američania vystríhali, vraj nech si tam dávam obrovský pozor. Alebo ešte lepšie – nech tam vôbec nechodím. Hranicu prekračujem v noci. V okne autobusu sa odrážajú lákavé reklamy rôznych lekární a predajcov liekov, ktoré sem Američania chodia pravidelne nakupovať. Ráno sa prechádzam Tijuanou a mojím cieľom je známy hraničný plot, tvoriaci 2597-kilometrovú hranicu s USA a končiaci sa v Tichom oceáne. Na tomto mieste sa stretávajú mexické rodiny so svojimi príbuznými žijúcimi v Spojených štátoch. Keby totiž odišli naspäť do Mexika, do USA by sa po vypršaní platnosti svojich víz už nikdy nemohli vrátiť.
- Mexiko
Krajina s dlhým názvom Spojené štáty mexické je federatívna prezidentská republika ležiaca v Strednej Amerike. Rozlohu má 1 973 000 štvorcových kilometrov a podľa odhadu z roku 2017 v nej žije vyše 129 miliónov ľudí. Obyvatelia Mexika sú najmä mestici, teda miešanci Indiánov a belochov. Úradným jazykom je španielčina s totožnou gramatikou ako v Španielsku. Dohovoriť sa však možno aj po anglicky, a to najmä vo väčších mestách. Mexiko je kresťanská krajina, prevažujú rímskokatolíci.
Ide o obľúbenú turistickú destináciu, najmä vďaka rozmanitosti, pohostinnosti miestnych ľudí a bezvízovej povinnosti pre väčšinu krajín, a to až do 180 dní. Na druhej strane je tu pomerne draho. Ceny stúpli najmä v období koronakrízy, keďže Mexiko sa stalo cieľom dovolenkárov utekajúcich pred pandemickými opatreniami. Čo sa týka bezpečnosti, Mexiko trpí najmä svojou geografickou polohou ako transportná krajina. Provincie ako Yucatán či Oaxaca sú však bezpečné. Mexická kuchyňa je chutná, no nie príliš zdravá. Miestni veľa sladia, jedlá sú mastné a na žiadnom stole nesmie chýbať známa americká kola. Stravovať sa zdravo je však veľmi jednoduché a lacné vďaka všadeprítomným trhom s čerstvou zeleninou a exotickým ovocím.
Filmové ranče a komiksové kaktusy
Tijuana je napriek svojej povesti príjemné mesto. Miestna vláda robí všetko pre to, aby v ňom bolo bezpečne, a zdá sa, že sa jej to celkom darí. Z barov sa ozýva živá hudba a každý múr, zábradlie či stena hýri farbami. Páči sa mi, no moja cesta Mexikom sa tu ešte len začína. Chcem sa dostať bližšie k historickým pamiatkam, a tak nasadám na autobus smer Mazatlán. Mexická železničná doprava pre pasažierov nie je príliš populárna, naopak, autobusom sa dá prepravovať oveľa lepšie a pohodlnejšie než v susedných Spojených štátoch. Cestou do Mazatlánu sa mi naskytajú scénické výhľady na nekonečnú piesočnú púšť, na ktorej sa sem-tam objavujú ranče ako z amerických filmov. Typické špicaté kaktusy, známe z komiksov, sú tu na každom kroku. Samotný Mazatlán pre mňa nie je napriek pekným plážam veľmi zaujímavý, no práve odtiaľto idem vyskúšať svoje prvé mexické stopovanie. Cestovať takto po predošlej trase cez púšť by mohlo byť dobrodružstvom, no keď som videl tú intenzitu áut a horúčavu bez akéhokoľvek tieňa, ísť vyše tisíc kilometrov autobusom bola lepšia voľba. V oblasti, kde sa práve nachádzam, je Mexiko predsa len zaľudnenejšie, zaujímavejšie a kultúrne bohatšie.
ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z CESTY PLNEJ PREKVAPENÍ NÁJDETE V GALÉRIIObkľúčení drsnými „mýtnikmi“
Stopovanie tu napriek dobrej pozícii veľmi rýchlo nejde. Myslím, že ľudia sa trochu boja. Asi po hodine čakania zastavuje mladý inžinier, konštruktér zariadení na extrakciu soli z morskej vody. Ukazuje mi plány toho, čo stavia. Ako technika ma to zaujíma, no po španielsky viem, žiaľ, asi tak ako on anglicky. Mexiko má diaľnice v celkom dobrom stave, sú však dosť drahé. Cesty po dedinách sú bezplatné, no cesta po nich je výrazne pomalšia a nebezpečnejšia. Tomu druhému som najskôr nechcel veriť, no keď nás na opustenej mýtnej bráne zastavili chlapi s palicami a kameňmi, rýchlo som pochopil, že nejde o plané varovanie. Isté časti Mexika vláda nemá úplne pod kontrolou, a tak sa šance chopili mladí dedinčania a vyberajú mýto po svojom. Za prejazd je nutné zaplatiť, inak si to môže odniesť karoséria auta. Vodič však nič platiť nemieni, vyskakuje z auta a hurónským krikom odháňa ľudí od auta. Tu by sa mi tá španielčina naozaj hodila. Neviem, čo všetko im povedal, no stačilo to na to, aby sa rozstúpili a nechali nás prejsť. Mohlo to však dopadnúť všelijako.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
