Napadlo by vám niekedy, že sa vyberiete spoznávať toto severotalianske mesto? Jeho poloha je požehnaním aj prekliatím. Vďaka blízkosti Benátok kedysi Vicenza bohatla na obchode, no dnes sú Benátky takým obrovským magnetom pre turistov, že mnohí zavítajú tam a potom pokračujú k jazeru Lago di Garda či do Milána a na viac im neostane čas. Vicenza pritom vie, ako zaujať na prvý pohľad, jej centrum okolo seba šíri príjemnú auru. Objavíte tu upravené parky, náznak starých hradieb, kostolné veže vytŕčajúce nad strechy budov, prvé vily, aristokratické paláce, ticho zabudnutých uličiek a kolonády s malými podnikmi plnými života. Kráčajúc mestom si odrazu budete pripadať, akoby ste boli v architektonickom skanzene, no na rozdiel od iných skanzenov tu budete vo víre talianskeho života. Vicenza a dolce vita k sebe rozhodne patria!

Vicenza

Mesto leží v regióne Benátsko, je hlavným mestom rovnomennej provincie a sídlom biskupstva. Nachádza sa pri rieke Bacchiglione približne 70 kilometrov západne od Benátok. Žije tu necelých 115 000 obyvateľov, v aglomerácii takmer 200 000 ľudí. Ide nielen o kultúrne, ale aj priemyselne bohaté mesto s prevládajúcimi malými a strednými podnikmi. Dôležitým odvetvím je strojárstvo, ale aj zlatníctvo a šperkárstvo.  

Najkrajšie námestie Talianska?

Srdcom dnešnej Vicenzy je okázalé námestie Piazza dei Signori, utopené medzi uličkami starého mesta. Tie sa k nemu zbiehajú azda zo všetkých smerov. Toto námestie je všetkým. Občas sa mení na rušné trhovisko, inokedy láka rodiny s deťmi na rôzne aktivity, ráno je križovatkou ciest pre ľudí náhliacich sa do práce a hneď nato sa premení na miesto, kde mnohí prídu vychutnať svoje espreso či kapučíno. Počas siesty sa zahalí do prázdna a ticha, aby sa s príchodom poludnia a večera roztancovalo pod krokmi ľudí a opäť prežilo búrlivý záver dňa. Ak sem idete za pamiatkami, Piazza dei Signori vás určite nadchne. Ústredným motívom celého priestoru je obrovská Basilica Palladiana s renesančnou lodžiou, nad ktorou vystreľuje k nebu vysokánska tehlová zvonica Torre Bissara. Jej špička sa zastaví vo výške 82 metrov, a tak ju vidíte z mnohých častí mesta. Pôsobí ako maják, no namiesto rozbúrených vĺn sleduje od 12. storočia strechy domov a život úzkych ulíc. Prežila stredoveké zemetrasenia a až bomby druhej svetovej vojny ju pripravili o hlavu. Našťastie sa jej chytili šikovné ruky a vdýchli jej opäť dušu.

Architektonický diamant

Za jej úspechom stojí Andrea Palladio, rodák z neďalekej Padovy, ktorý patril v 16. storočí medzi najvýraznejšie architektonické talenty Európy. Za svoj domov si nevybral Padovu ani Benátky, ale práve Vicenzu, kde svojho génia priviedol do dokonalosti. Dnes tak hovoríme o palladiovskej architektúre. Vo Vicenze zanechal po sebe 23 budov a mesto by mu malo dodnes ruky bozkávať. Všetky tieto stavby sú zapísané v zozname pamiatok UNESCO a bol to práve Palladio, kto povýšil toto mesto na architektonický diamant. V lodžii medzi hrubými stĺpmi dnes stojí niekoľko obchodov, no nájdete tu aj malé bary, ktoré si obľúbili študenti. Môžete si sadnúť alebo objednať svoj drink „na stojáka“ a zhovárať sa s priateľmi. V tejto renesančnej atmosfére to má svoje čaro. Vnútro baziliky nie je očarujúce, ale každý, kto sa v meste zastaví, ju aj tak navštívi, pretože vám ponúkne vyhliadku na Vicenzu zo svojej strechy. Lemujú ju sochy, očami sa dotýkate okolitých zvoníc a kupol a celé mesto máte ako na dlani. Námestie vyzerá takto zhora ešte väčšie, ako keď ním kráčate.

Pokračovanie na ďalšej strane...