Ocitnúť sa v Sarajeve je ako kráčať otvorenou knihou dejín nasiaknutou unikátnymi príbehmi. Prvé, čo si tu po príchode všimnete, sú okolité zelené kopce, ktoré vytvorili hrádzu okolo celého mesta. „Rozliezli“ sa po nich domy, celé štvrte a dokonca vidno zvyšok opevnenia na vysokom kopci, ktoré tu prečkalo stáročia. Zelená krajina, riečka Miljacka, raziaca si cestu mestom, staré orientálne štvrte a miesta poznačené Európou. Znelo by to priam idylicky, no kopcovitá poloha bola nielen požehnaním, ale aj prekliatím Sarajeva. Práve z kopcov totiž na mesto dopadali guľky snajperov snažiacich sa z ulíc dostať všetko živé. Kým o tom len počujete, je to niečo vzdialené a ďaleké, čo sa vás netýka. Ak však prejdete centrom mesta, vidíte stopy po guľkách a čítate si príbehy ľudí, ktorí tu prišli o život len preto, že vyšli z bytu, pomaličky sa do vás tieto udalosti vkrádajú. Dnešné Sarajevo je schizofrenické mesto, ktoré sa nevie vymaniť z histórie, no túži sa vyvíjať, meniť, rásť do výšky, chce sa miestami zaobaliť do skla a betónu tak ako všetky ostatné moderné metropoly. Sú miesta, kde sa to už celkom darí, no staré Sarajevo ostalo zamrznuté v čase.

Sarajevo

Je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny nachádzajúce sa v južnej časti krajiny v kantóne Sarajevo. V tejto metropole s rozlohou 141,5 km² žije necelých 276-tisíc obyvateľov (údaj z roku 2013), metropolitnú oblasť obýva vyše pol milióna ľudí. Majoritným etnikom sú Bosniaci, žijú tu aj Srbi a Chorváti. Sarajevo je politické, finančné, spoločenské a kultúrne centrum krajiny. Vzhľadom na dlhú históriu a náboženskú či kultúrnu rozmanitosť sa niekedy nazýva Jeruzalem Európy alebo Jeruzalem Balkánu.

Výstrely pri Latinskom moste

Riečka Miljacka nie je žiadny veľtok, no nikto sa jej v Sarajeve nevyhne. Spája dva brehy, ktoré sú také odlišné, akoby boli každý vlastným svetom. Keď človek hľadí na túto riečku, nenapadne mu, že tam kdesi ďaleko od Sarajeva sa jej voda spája so Sávou, neskôr Dunajom a napokon sa rozplynie v Čiernom mori. Neveľká riečka prepojená so Sarajevom patrí k symbolom mesta a jeden z jej mostov vošiel do čiernych dejín 20. storočia. Spomedzi všetkých kamenných mostov, ktoré riečku pretínajú, ukázal osud prstom na Latinský most. Keď Osmani, ktorým v 16. storočí Sarajevo patrilo, zapichli do rieky základy mosta, netušili, ako veľmi sa zmení tok neskorších dejín.

Most postavili pôvodne z dreva, neskôr mu vdýchol kamennú vznešenosť Ali Ajni-beg. Práve tadiaľto 28. júna v roku 1914 prechádzalo auto s Františkom Ferdinandom d’Este a jeho manželkou Sofiou. V tesnej blízkosti stál Gavrilo Princip a čakal na svoju príležitosť. Výstrely z jeho zbrane nezmenili len dejiny Sarajeva spojené so smrťou rakúsko-uhorského dediča trónu, ale vyvolali sériu katastrofických udalostí, ktoré napokon viedli k prvej svetovej vojne a smrti niekoľkých miliónov ľudí. Dnes je tu pokoj, ktorý nahlodáva len občasné trúbenie áut. Na rohu ulice stojí múzeum posiate čiernobielymi fotografiami zachytávajúcimi atmosféru mesta v čase slávnej návštevy. Udalosť pripomína jednoduchá tabuľa na stene budovy. Človek si pri nej uvedomí, že niekedy stačí „tak málo“ a svet sa zatrasie.

Prvý závan Orientu

Len pár krokov od Latinského mosta sa začína Sarajevo obliekať do orientálnych šiat. Stačí vojsť do niektorej z bočných uličiek a na ich konci už cítiť ťažký ovocný tabak z vodných fajok. Okolité kaviarničky sú nimi priam posadnuté, ich návštevníci každú chvíľku vydychujú do vzduchu kúdoľ bieleho voňavého dymu. Tu Sarajevo začína pripomínať Istanbul alebo Damask. Staré orientálne mesto sa volá Baščaršija. Stále ste oboma nohami v Európe, no pohľad na mešity, špicaté osmanské minarety, hamámy či bazárové uličky ukryté pod kupolami a klenbami vás z nej chcú vytrhnúť a presvedčiť vás, že ste prešli akousi bránou v čase a priestore.

Prečo má práve Sarajevo takú silnú orientálnu dušu? Na počiatku tejto premeny stáli Osmani, ktorí tu zapustili korene už počas 15. storočia. Ozdobili ho svojimi stavbami, víziami, až vzniklo unikátne miesto, dodnes ťažiace zo svojho výzoru. Starým mestom sa rozliali kaviarničky, podniky s jedlom, obchodíky s tepanými kanvičkami, pohármi, nožmi, hodvábnymi šatkami, kobercami či klasickými suvenírmi od magnetiek cez pohľadnice až po nepotrebné lapače prachu. Okrem vône vodného tabaku je najcharakteristickejšou arómou starého Sarajeva vôňa grilovaného čevapi. Ide o bosniansku verziu mletého mäsa pripomínajúcu známe čevapčiči. To najlepšie sa podľa mnohých podáva v podniku Ćevabdžinica Željo. Cez deň sú vonku obsadené všetky stoličky a musíte číhať na to, kým sa niečo uvoľní. O chvíľku už pred vami leží tácka s grilovaným mäsom, čerstvým chlebom pita a kopa nakrájanej cibuľky. Nič viac, nič menej a chutný zážitok je na svete.

Článok pokračuje na ďalšej strane.