Zvýšky hľadíme na modrú plochu pod nami a&nbsp;snažíme sa nájsť malú bodku v&nbsp;mori, ktorá je naším cieľovým miestom. Ostrov Korfu začína vystupovať z&nbsp;Iónskeho mora a&nbsp;my obdivujeme jeho piesočnaté pláže, strmé skalné útesy a&nbsp;zeleň, ktorou je prikrytý. Je najsevernejším gréckym ostrovom a&nbsp;druhým najväčším z&nbsp;Iónskych ostrovov. Klesáme nižšie a&nbsp;nižšie a&nbsp;snažíme sa zahliadnuť pristávaciu dráhu letiska. Vyzerá to tak, že dosadneme priamo do mora. Pristávacia dráha je tu jedna z&nbsp;najkratších a&nbsp;človek má pocit, že to nedopadne dobre. O&nbsp;chvíľu však úspešne pristávame a&nbsp;vnoríme sa do vône morského vzduchu, ktorý nás privíta hneď, ako vkročíme na pevnú pôdu.

Je druhý najväčší ostrov v Iónskom mori, je súčasťou Grécka. Má rozlohu 592 km² a vyše 100-tisíc obyvateľov, z ktorých viac ako 40-tisíc žije   v hlavnom meste Korfu (po grécky Kerkyra). Korfu sa nazýva aj smaragdový či olivový ostrov vďaka nádherným prírodným farbám, ktoré ponúka. Darí sa tu ihličnanom, olivovníkom či palmám, ale aj orchideám. Najvyššou horou je Pantokrator (916 m n. m.). Miestne hospodárstvo stojí na turistickom ruchu, pestovaní olív, pestuje sa tu aj trpasličí pomaranč zvaný kumkvat.

Korfu

Z&nbsp;letiska nachádzajúceho sa v&nbsp;hlavnom meste Kerkyra naše kroky smerujú rovno do osady Paleokastritsa. Tá bola kedysi prístavom pre priľahlú horskú dedinu Lakones, ktorá sa vypína na hrebeni zalesneného kopcovitého pobrežia a&nbsp;žije si tu svoj život po stáročia. Paleokastritsa sa rozkladá pri pokojnej tyrkysovej zátoke, ktorá sa člení na množstvo menších zátok. Pláž je síce kamenistá, ale to jej z&nbsp;krásy nijako neuberá. Práve naopak, idylické prostredie dotvárajú skalné útesy siahajúce stovky metrov nahor s&nbsp;bujnou vegetáciou. V&nbsp;tejto nenápadnej osade sa skrýva mnoho menších hotelov, apartmánov, taverien a&nbsp;obchodíkov spravovaných miestnymi rodinami. Tie sú roztrúsené po celej Paleokastritsi, ktorá nemá žiadne centrálne námestie. Zato sa však celkom našliapeme do kopca a&nbsp;z&nbsp;kopca, nech sa chceme dostať kamkoľvek.

Naše zraky už od príchodu priťahuje kláštor (Panagia Theotoku Tis Paleokastritsas) vystavaný na úpätí skalného brala, ktoré strmo klesá do modrastých vôd Iónskeho mora. Stúpame k&nbsp;nemu zavčas ráno, aby sme si mohli užiť jeho neopakovateľnú atmosféru v&nbsp;čo najväčšom pokoji. Kláštor je zasvätený Najväčšej bohorodičke z&nbsp;Paleokastritse a&nbsp;patrí k&nbsp;najnavštevovanejším pamiatkam na Korfu. Založený bol v&nbsp;12. storočí, no budova s&nbsp;priľahlým kostolom pochádza z&nbsp;18. storočia. Pôvodné stavby zničil v&nbsp;17. storočí obrovský požiar. Najvzácnejšou ikonou kostola je dielo z&nbsp;roku 1653, ktoré zobrazuje troch cirkevných otcov kostola. Pod nimi je vyobrazená dramatická udalosť, ktorá sa odohrala v&nbsp;Kerkyre práve v&nbsp;deň, keď sa slávi sviatok týchto troch svätcov, teda 30. januára 1653.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Na počesť svätcov mal byť spravený ohňostroj, ktorý však vybuchol. Neďaleko explózie stála pestúnka s&nbsp;dieťaťom v&nbsp;náručí. To iba zázrakom vyviazlo bez akéhokoľvek zranenia, zatiaľ čo pestúnku silný výbuch zabil. Na ikone vidieť, ako jej z&nbsp;boku tečie krv a&nbsp;s&nbsp;dieťaťom v&nbsp;náručí klesá k&nbsp;zemi. Rodičia dieťaťa nechali namaľovať toto dielo na znak vďaky svätcom, ktorí uskutočnili tento zázrak a&nbsp;ich dieťa nešťastie prežilo. Prechádzame sa po slnkom zaliatom kláštore, kde v&nbsp;tieni arkád odpočívajú kňazi. Kvetinami zdobené nádvorie láka na krátky odpočinok nielen nás, ale i&nbsp;mačky, ktoré si tíško pradú v&nbsp;hrejivých ranných lúčoch. Ešte sa málinko pokocháme nezameniteľnými výhľadmi z&nbsp;kláštora a&nbsp;vyberieme sa na vyhliadku ku krížu, kde pozorujeme zátoku z&nbsp;opačnej strany. Posledné chvíľky na bralách si užívame v&nbsp;malej taverne s&nbsp;vychladeným pohárikom tradičnej gréckej Metaxy.

Kráčame hustým olivovníkovým lesom nahor z&nbsp;pobrežnej Paleokastritse. Obzeráme sa neustále za seba, pretože nás lákajú fascinujúce výhľady na pobrežie pod nami, ktoré sa nám stále vzďaľuje. Naše kroky vedú do horskej dedinky Lakones, ktorá je zasadená do hustej zelene. Približne po hodinovej ceste vystúpime z&nbsp;olivového hája na starovekú kamennú uličku, ktorá nás vedie touto starobylou osadou. Prechádzame sa jej uličkami a&nbsp;zdravíme miestnych obyvateľov, ktorí sa práve vracajú z&nbsp;nedeľnej omše a&nbsp;stretávajú sa v&nbsp;tavernách alebo sedia na priedomkoch a&nbsp;veselo debatujú.

Vstupujeme do jednej z&nbsp;miestnych kaviarní a&nbsp;objednávame si tradičnú grécku kávu frappé – instantnú napenenú studenú kávu podávanú s&nbsp;kockami ľadu. K&nbsp;tomu si naše chuťové poháriky pochutnávajú na hustom bielom jogurte preliatom sladkým medom a&nbsp;posypanom vlašskými orechmi. Nie nadarmo sa dedinka Lakones nazýva „balkónom Iónskeho mora“. Toto prirovnanie si užívame na vlastnej koži, keď vyjdeme na terasu kaviarne a&nbsp;cítime sa ako na lodi, z&nbsp;ktorej máme úchvatný výhľad na zátoku pod nami.

Z&nbsp;nenápadnej osady Lakones pokračujeme k&nbsp;ruinám hradu Angelokastro, ktorý sa týči na západnom pobreží. Pešo prejdeme vzdialenosť približne tri a pol kilometra po hlavnej ceste. Cez malú osadu Krini, ktorá sa nachádza v&nbsp;tesnej blízkosti hradu, sa dostávame na jeho vrchol. Angelokastro, v&nbsp;preklade Anjelský hrad, bol vystavaný v&nbsp;13. storočí. Až do posledného tureckého útoku na ostrov v&nbsp;18. storočí slúžil ako miesto úkrytu pre obyvateľov severnej časti Korfu pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Tento hrad na skalnom výbežku nedokázal v&nbsp;celej histórii ostrova nikto dobyť. Zo zrúcanín Angelokastra sa naskytajú panoramatické výhľady na západnú časť ostrova.

Sidari je veľmi rušné stredisko, hlavne počas letnej sezóny, ktorá tu trvá od mája do konca októbra. My našťastie cestujeme na prelome marca a&nbsp;apríla, keď po turistoch musíme skôr pátrať. To sa odráža aj na tomto inak preplnenom letovisku. Domáci svoje apartmány a&nbsp;hotely vynovujú a&nbsp;upravujú pred blížiacou sa sezónou. Množstvo obchodíkov, reštaurácií a&nbsp;barov ešte odpočíva pred vrcholom leta. O&nbsp;to vľúdnejšia a&nbsp;pokojnejšia atmosféra tu panuje, čo nám vyhovuje a&nbsp;užívame si tak pohodu prímorského strediska.

Najvýznamnejšou turistickou atrakciou v&nbsp;tejto lokalite je Canal d'Amour, teda takzvaný Kanál lásky. Malé zátoky, strmé, ale nízke útesy s&nbsp;piesočnatými plážami a&nbsp;podmletými skaliskami stoja za to, aby ich návštevník preskúmal. Prechádzame sa po útesoch a&nbsp;objavujeme krásne zákutia, ktoré v&nbsp;tomto období dýchajú svojou pokojnou energiou, a&nbsp;nechávame sa hladiť hrejivými lúčmi slnka.

Neďaleko Sidari, približne štyri kilometre pešo popri hlavnej ceste, sa nachádza Mys Drastis. Prechádzame dedinkou Perulades, odkiaľ sa začína i&nbsp;značenie trasy k&nbsp;útesom. Najskôr stúpame mierne nahor a&nbsp;vzápätí klesáme k&nbsp;moru po prašnej cestičke. Po chvíli sa pred nami otvára panoráma zátoky s&nbsp;pieskovcovými útvarmi. Útesy padajúce niekoľko desiatok metrov do mora patria azda k&nbsp;najkrajším častiam pobrežia tohto členitého ostrova. Vychutnávame dychberúce výhľady a&nbsp;započúvame sa do zvuku morských vĺn, ktoré šľahajú o&nbsp;mohutné útesy.

Keďže sme sa rozhodli pre pešiu chôdzu všade, kde to len bude možné, čaká nás vyše 11 kilometrov do pobrežného mesta Acharavi. To bolo kedysi vnútrozemskou osadou, no časom sa z&nbsp;neho stalo obľúbené turistické stredisko s&nbsp;nádhernými širokými plážami a&nbsp;pozvoľným vstupom do mora. Čo ma však upútalo väčšmi ako more a&nbsp;jemný piesok, je pohľad na protiľahlú pevninskú časť s&nbsp;pyšnými vrcholkami albánskych hôr. Táto panoráma je nezabudnuteľná. More nás svojím pokojným šumením neprestajne lákalo do svojich priezračných vôd. Mesiac marec však nie je ešte najvhodnejším obdobím na pohodové kúpanie v&nbsp;mori, tak sme to využili aspoň na prechádzku naboso po piesočnatom pobreží.

Návštevu hlavného mesta Korfu, po grécky Kerkyra, sme si nechali nakoniec ako zlatý klinec programu. Z&nbsp;ubytovania na kopci sme to mali do historického centra približne polhodinku cesty, ktorú sme pešo vychutnávali popri lodnom prístave. Kotví tu množstvo jácht, člnov, ale i&nbsp;veľkých luxusných výletných lodí. Okolie prístavu je teda skvelým miestom na prechádzky. Spleť romantických dláždených uličiek v&nbsp;Starom meste, ktoré bolo v&nbsp;roku 2007 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, nás vtiahlo do nezameniteľnej atmosféry. Pred spoznávaním históriou nabitého mesta sme si na terase jednej z&nbsp;bohémskych kaviarní vychutnali čerstvo namletú kávu so sladkým pečivom. V&nbsp;hrejivých lúčoch sme pozorovali pomaly sa prebúdzajúce mesto a&nbsp;jeho obyvateľov, ktorí pomaličky s&nbsp;úsmevom na tvári otvárali svoje obchodíky, kaviarne a&nbsp;reštaurácie. Čas tu plynie akoby o&nbsp;niečo pomalšie a&nbsp;my sa vžívame do pohodovej atmosféry, vychutnávame posledné dni na tomto okúzľujúcom ostrove.

Samotné mesto leží na malom výbežku na východnej strane pobrežia Korfu a&nbsp;bolo založené v&nbsp;8. storočí pred naším letopočtom. Je považované za najkrajšie hlavné mesto gréckych ostrovov a&nbsp;dnes tu žije viac ako 40-tisíc obyvateľov. Stará časť Kerkyry sa so svojím labyrintom uličiek a&nbsp;pamiatkami z&nbsp;priebehu ôsmich storočí rozkladá medzi Novou a&nbsp;Starou pevnosťou. Tie vybudovali Benátčania, ktorých vláda na ostrove trvala 500 rokov. Úzke dláždené uličky lákajú aj tovarom obchodíkov v&nbsp;domoch, ktoré sú zdobené mramorovými arkádami. Pred Starou pevnosťou je situované najväčšie námestie Esplanade. Charakteristické sú tu široké mramorové klzké ulice plné obchodov. V&nbsp;jednej z&nbsp;častí Starého mesta sa nachádza mestská štvrť Cambiello, ktorá je považovaná za najidylickejšiu štvrť. Je tu mnoho domov z&nbsp;čias benátskej nadvlády, ktoré obývajú miestni obyvatelia. Tu by sme však márne hľadali typické taverny či obchodíky so suvenírmi. Miestni obyvatelia žijú bežný život a&nbsp;sušia svoju bielizeň vysoko na šnúrach v&nbsp;uliciach medzi domami.

Stará pevnosť patrí k&nbsp;najnavštevovanejším pamätihodnostiam mesta. Týči sa na pahorkoch vysokých asi 60 metrov, a&nbsp;tak dohliada na mesto i&nbsp;na more. Pevnosť pochádza z&nbsp;éry Byzantíncov a&nbsp;Benátčanov a&nbsp;do 16. storočia sa v&nbsp;jej hradbách rozkladalo i&nbsp;mesto Kerkyra. Je chránená vodnou priekopou a&nbsp;so samotným mestom ju preto spája most. Výstavbu Novej pevnosti na kopci sv. Marka začali v&nbsp;roku 1572 Benátčania a&nbsp;nachádza sa medzi starým a&nbsp;novým prístavom. Výrazný vplyv na jej architektonickom vyhotovení zanechali Briti počas svojej vlády nad ostrovom v&nbsp;19. storočí. Traduje sa, že Nová pevnosť je prepojená so Starou systémom podzemných chodieb.

Smaragdový ostrov: Olivový raj uprostred Iónskeho mora poteší aj milovníkov histórie

Výber pre vás

Smaragdový ostrov: Olivový raj uprostred Iónskeho mora poteší aj milovníkov histórie

Súvisiace články

Chute Ameriky: Luxusnou zaoceánskou loďou za lákavou exotikou

Záhrada Atlantiku: Na čarovnej Madeire si užijete divoké vlny aj sneh

Aloha trochu inak: Z kedysi nehostinných Havajských ostrovov je dnes turistický raj

Výber pre vás