Jaroslav Slašťan

Pôvodní obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, poľnohospodárstvom či drevorubačstvom, ale hlavne výrobou skla. Pozostatky pecí sa dodnes nachádzajú v lokalite pri Bielom potoku. Práve sklárska výroba sa premietla do názvu obce, jej historické názvy boli Glaserhau, Szklennó, Szklenno, Gloserhey, Sklenno, Sklennó, Glaserhay, Glaserhütte, Skleno, Szklenó, Turócnémeti, Sklenô až po dnešný úradný názov Sklené.

Dominantou je rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie, ktorý sa nachádza na vyvýšenine uprostred obce v areáli starého cintorína, obohnaného múrom. Je postavený na základoch predošlej gotickej stavby a v jeho blízkosti sa nachádza niekoľko vzácnych drevín vysokého veku, medzi ktorými rozmermi vyčnieva aj 250-ročná lipa veľkolistá s úctyhodným obvodom kmeňa 628 centimetrov. Súčasťou obce je osada Fínske domčeky, ktorú dokončili v roku 1951. Pôvodne to boli dôstojnícke byty. Názov osady, ležiacej po ľavej strane vstupu do obce, je odvodený od škandinávskej architektúry, ktorú vzhľadom pripomínajú.

Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, orografický celok Veľká Fatra
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1360
&nbsp;
Počet obyvateľov: 676, z toho 351 mužov a 352 žien
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 162
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 92

Sklené

V 14. storočí sa na území obce usídlili nemeckí kolonisti – remeselníci a baníci. Vtedajšia husto zalesnená lokalita sa nazývala Čierna Hora a práve túto si panstvo vybralo na osídlenie. Bola to náročná úloha, pretože bolo treba vyrúbať časť pralesa, zúrodniť zem, vystavať obydlia a pece na výrobu skla. Turčiansky zemepán Ján Mútňanský tou to úlohou poveril Petra Glasera. Dňa 25. júla 1360 bola napísaná a podpísaná zakladacia listina obce Glaserhau – Sklené.

Odvtedy sa tu vyrábalo sklo, ktoré bolo na našom území, ale aj za jeho hranicami veľmi žiadané. Sklo sa vyrábalo aj v iných obciach v okolí Skleného: v Sklených Tepliciach a v Nitrianskom Pravne. V Sklenom sa vyrábalo až do 25. júna 1875. V ten deň sa cez Sklené prehnala dovtedy najväčšia búrka a prietrž mračien. Skláreň zasypala vysoká vrstva bahna a kamenia a sklársku výrobu zničila. Chudobní obyvatelia, ktorí sa živili hlavne poľnohospodárstvom, nemali prostriedky na obnovenie sklárskej výroby. Keďže sa financie nenašli, sklárska dielna v obci zanikla. Týmto nešťastím sa pomerne dlhá sklárska tradícia skončila a v súčasnosti ju pripomína len samotný názov obce.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Do regiónu Hauerland, čo je súhrnné nemecké označenie pre oblasť bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, patrili okrem Skleného aj okolité obce: Handlová, Nová Lehota, Janova Lehota, Kunešov, Kremnické Bane, Krahule, Turček a Horná Štubňa. Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200-tisíc osôb. Po násilných deportáciách obyvateľstva po roku 1945 ich počet klesol približne na 40-tisíc (1954) a v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov. Sklené malo pred druhou svetovou vojnou okolo 4 500 obyvateľov, z toho 2 600 nemeckej národnosti. Dnes v obci žije len 676 obyvateľov.

Druhá svetová vojna si aj v tomto kraji vyžiadala mnoho obetí a utrpenie sa neskončilo spolu s vojnou. V rokoch 1944 – 1948 prebiehalo neľudské prenasledovanie slovenských Nemcov v rôznych oblastiach Československa. Pošliapavanie ľudských práv, vysídľovanie, popravy civilistov – mužov, žien i detí. Dvadsiateho prvého septembra 1944, keď túto etnicky nemeckú obec obsadili partizáni, sa v Sklenom odohral plánovaný masaker. Na príkaz partizánov sa museli skoro ráno na námestí zhromaždiť všetci tu žijúci muži nemeckej národnosti vo veku šestnásť až 60 rokov aj s lopatami. Skupinu potom odviedli na stanicu a naložili do niekoľkých železničných vozňov. Vlakom ich previezli na slepú koľaj asi dva kilometre za obcou na miesto pred „Ebener Wald“, dnes známe ako Rovná hora. Asi 25 mužov muselo v neďalekom lese vykopať jamu osem metrov dlhú, jeden a pol metra širokú a hlbokú 60 centimetrov. Potom sa museli natlačiť do jamy a tam&nbsp; ich zastrelili. Aj väčšinu ostatných mužov zastrelili, len málokomu sa podarilo utiecť do lesa.

Mŕtvi zostali niekoľko dní ležať na poli a príbuzní ich pochovali v masovom hrobe na okraji lesa až po odchode partizánov. Išlo o najväčší masaker partizánskych oddielov na nemeckom obyvateľstve žijúcom na Slovensku, ktorý po sebe zanechal 189 obetí – civilistov, obyvateľov tejto obce. Partizáni patrili k 3. rote 8. (Leninského) oddielu 1. československej brigády J. V. Stalina, 20. septembra obsadili Sklené a konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného Leonida Nikolajeviča Slavkina. Ďalšie odsúdeniahodné hromadné vraždy karpatských Nemcov sa stali v Banskej Štiavnici a Nízkych Tatrách, krátko po vojne aj v Přerove.

Po roku 1945 v rámci vysídlenia Nemcov z Československa evakuovali a čiastočne násilne deportovali z územia Slovenska až 84 percent karpatských Nemcov. Tento osud stihol aj rodiny žijúce v Sklenom. Šiesty novembrový deň roku 1946 o pol siedmej ráno prišiel do obce prvý transport Slovákov, presídlencov z Maďarska. Išlo väčšinou o baníkov a ich rodiny. Väčšia časť tohto transportu nechcela z vlaku vystúpiť a domáhali sa prevezenia do Ostravy a Mosta. Nakoniec vystúpilo štrnásť rodín, ostatné odišli na vlastné náklady do Falknova nad Ohří. V priebehu roka 1947 sa do obce prisťahovali obyvatelia, ktorí prišli z Maďarska, Ukrajiny, ale aj z okolia Oravy, Horehronia a Revúcej.

„Sme krásna podhorská obec, zasadená v malebnom prostredí. Dedina Sklené kedysi ležala hlboko v horách. Patrila k nej i sklená huta. Išlo o typickú skláreň. V lokalite našli aj nejaké zostatky pece a sklíčka. Návštevníci Skleného a turisti často oceňujú a vyzdvihujú poriadok, čistotu a napredovanie, ktoré je hlavne v ostatných rokoch viditeľné. Pre prípadných záujemcov máme k dispozícii na odpredaj obecné pozemky, ktoré sú vhodné na výstavbu rodinných domov. Organizujeme rôzne podujatia, okrem tých bežne zaužívaných aj futbalový turnaj o pohár starostu obce, jánske ohne či súťaž v kosení trávy. Funguje tu aj karpatskonemecký spolok a spevokol Sklenianky, ktorý účinkoval a na rôznych podujatiach vystupoval viac ako dvadsať rokov,“ hovorí Erika Lahutová (63), ktorá obci šéfuje druhé volebné obdobie.

Predchádzajúca vláda odsúhlasila, že každý rok pôjde na rozvoj verejných kanalizácií a verejných vodovodov minimálne 50 miliónov eur z rozpočtu Environmentálneho fondu pre obce pod dvetisíc obyvateľov. A to práve preto, že mnoho obcí s menším počtom obyvateľov nemá vybudovanú kanalizáciu. Štatistiky hovoria, že v otázke verejnej kanalizácie má Slovensko čo dobiehať. V januári 2018 pripojenie do verejnej kanalizácie dosiahlo 68 percent obyvateľov, no len necelých 40 percent obcí má vybudovanú alebo iba čiastočne vybudovanú verejnú kanalizáciu. „Práve väčšina menších obcí, medzi ktoré patríme aj my, má ťažšiu situáciu pri hľadaní verejných zdrojov na vybudovanie kanalizácie, ktorá nám dodnes chýba,“ hodnotí situáciu starostka.

Katarína Ďurčová (60) žije v obci od narodenia. Absolventka Slovenskej technickej univerzity tu prežila detstvo i mladosť, vydala sa tu a spolu s manželom vychovali deti. „Videla som, ako vyzerala dedina v šesťdesiatych rokoch, a viem to porovnať s jej dnešnou podobou. Dejiny Skleného ma neustále zaujímali, často som sa rozprávala s rodičmi, priateľmi, so susedmi a známymi. Keďže som sa vždy dozvedela nové a zaujímavé informácie, začala som si ich zapisovať. Vtedy vznikla myšlienka zapísať ich do nejakej ucelenej podoby, aby sa tieto spomienky uchovali aj pre budúce generácie. Môj manžel rád fotografuje, máme množstvo záberov z rôznych kútov obce a počas všetkých ročných období,“ prestavuje myšlienku publikácie o obci jej autorka.

Okrem jej monografie nebola o Sklenom v slovenskom jazyku vydaná žiadna iná kniha. „Viete, veci sa menia. Keď som knihu písala, zháňala som si fotografie od starších ľudí, aj som sa s nimi rozprávala o ich zážitkoch a príbehoch,“ hovorí Katarína Ďurčová. „Prvý náklad bol len 150 kusov, pretože som naozaj nevedela, koľko ľudí o ňu prejaví záujem. Neskôr sme robili dotlač takisto 150 kníh a práve dnes mi prišlo ďalších sto výtlačkov,“ prezrádza. O ​monografiu obce prejavili záujem aj ľudia, ktorí už v dedine nežijú, alebo tí, ktorých predkovia v Sklenom kedysi vyrastali.

Koinonia Ján Krstiteľ je súkromné združenie veriacich v katolíckej cirkvi s kanonickým schválením. Dnes združuje tisíce členov – kňazov, zasvätených bratov a sestry, ale aj externých členov: rodiny s deťmi či tých slobodných. Koinonia sa nachádza na viacerých kontinentoch. „Meno Koinonia Ján Krstiteľ, určuje hlavné črty komunity, jej bytie a jej pôsobenie: ľud priateľov povolaný k evanjelizácii mocou Ducha Svätého. Nasledujeme príklad Jána Krstiteľa, ktorý svedčil a ukazoval na Ježiša,“ predstavuje nám Koinoniu Ján Krstiteľ zasvätená sestra Martina Vachová.

V Sklenom koinonia pôsobí od roku 1999, keď sem prišla na pozvanie vtedajšieho banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. „Požiadal nás, aby sme sa na tomto mieste modlili, evanjelizovali a žili život viery. Veľmi mu záležalo na tom, aby viera na Turci rástla,“ hovorí sestra. Charizmou Koinonie Ján Krstiteľ je podporiť novú evanjelizáciu rôznymi evanjelizačnými aktivitami, formáciou a zriaďovaním komunít. „Vyznačujeme sa prvotným ohlasovaním evanjelia, otvorenosťou na charizmatické znaky a intenzívnym komunitným životom. Podporujeme novú evanjelizáciu novou horlivosťou, novými metódami a novými prostriedkami, tak ako to uvádza učiteľský úrad cirkvi. Venujeme sa deťom, mladým, tínedžerom, ľuďom v rôznom veku, slobodným, hľadajúcim či manželským párom. Špeciálne pracujeme s rodinami v rámci festivalu Christiland fest, ktorý sa stal veľmi obľúbeným a navštevovaným.“

Zaujíma nás, či pandémia ovplyvnila pôsobenie komunity. „Áno, veľmi výrazne ovplyvnila naše stretávanie a budovanie osobných vzťahov. Našli sme však aspoň čiastočné riešenie v online aktivitách,“ hodnotí sestra Martina Valachová.

„Pochádzam z obce Sklené, kde som vyrastal na gazdovskom dvore. U nás sa stále chovalo. Potom som spoznal terajšiu manželku a po narodení našich detí vznikla myšlienka farmárčenia. Keďže som majiteľ stavebnej firmy, musel som sa rozhodnúť a začať s niečím nenáročným, aby som to časovo stíhal,“ predstavuje svoju farmu Peter Paukov. „Chvalabohu, mám úžasných rodičov, ktorí mi pomáhajú a podporujú ma. Aj preto nesie farma meno mojej mamky Katky.“ K dnešnému dňu majú v chove 250 nosníc, ale keďže majú mnoho spokojných zákazníkov, chov plánujú zväčšiť. „Dnes sa zaoberáme len chovom sliepok a predajom biovajec. V budúcnosti však plánujeme založiť chovnú stanicu s viacerými druhmi hrabavej a okrasnej hydiny a sprístupniť farmu rodinám s deťmi,“ hovorí zakladateľ a majiteľ farmy.

<h3>Ernestína Lahutová (69)</h3>
&nbsp;
Narodila som sa tu, chodila som tu do školy aj pracovala. Najskôr ako kuchárka v miestnej reštaurácii, neskôr v štátnych majetkoch tu v Sklenom, po ich zániku v štátnych majetkoch v Hornej Štubni. Život v obci sa mi páči, nič mi tu nechýba, je tu pekný a pokojný život. Príroda je nádherná, okolie našej dediny ponúka možnosti športu, ako aj skvelé miesta na hubárčenie.
&nbsp;
<h3>Zdenka Schniererová (52)</h3>
&nbsp;
Pochádzam zo Slovenského Pravna, ale tu som už doma. Páči sa mi tu, výhod má naša obec hneď niekoľko. Medzi tie najdôležitejšie patrí, že je tu pokoj a žijú tu ľudia, ktorí si dokážu pomáhať. Máme krásnu prírodu, obec organizuje mnohé podujatia. V blízkosti je kúpeľné mesto Turčianske Teplice i Gaderská dolina, neďaleká Remata zas okrem turistiky ponúka možnosť zimných športov. Na jednej strane sme dosť ďaleko od mestského ruchu, ale na druhej strane blízko k všetkým tým príjemným veciam.
&nbsp;
<h3>Romana Ďurčová (20)</h3>
&nbsp;
Život v obci má mnoho výhod, jednou z nich je priateľská atmosféra, žijeme tu ako jedna veľká rodina. Každý tu každého pozná a sú tu dobré vzťahy. Nechýba mi tu nič, počas pandémie sú síce športové a kultúrne podujatia v obci pozastavené, ale verím, že situácia sa čoskoro zlepší.
&nbsp;

Sklenô: Fungovala tu prvá sklárska dielňa na území Slovenska, zanikla po prírodnej katastrofe

Výber pre vás

Sklenô: Fungovala tu prvá sklárska dielňa na území Slovenska, zanikla po prírodnej katastrofe

Súvisiace články

Spoločnými silami: Nedožery-Brezany vznikli spojením dvoch samostatných obcí

Život v objatí hôr: V KOPERNICI sa narodil Jozef Pribilinec aj známa babka bylinkárka

Na Švábe dobre: V obci Dolná Ves poznajú recept na spokojný život

Vekový priemer obyvateľov HORNEJ VSI nie je ani 40 rokov. Čím obec láka mladých?

Výber pre vás