Pôvodne nemecká obec patrila do regiónu Hauerland, pred druhou svetovou vojnou tu žilo 2 600 obyvateľov nemeckej národnosti. SKLENÉ bolo v minulosti známe sklárskou hutou a výrobou skla.

Pôvodní obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, poľnohospodárstvom či drevorubačstvom, ale hlavne výrobou skla. Pozostatky pecí sa dodnes nachádzajú v lokalite pri Bielom potoku. Práve sklárska výroba sa premietla do názvu obce, jej historické názvy boli Glaserhau, Szklennó, Szklenno, Gloserhey, Sklenno, Sklennó, Glaserhay, Glaserhütte, Skleno, Szklenó, Turócnémeti, Sklenô až po dnešný úradný názov Sklené.

Dominantou je rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie, ktorý sa nachádza na vyvýšenine uprostred obce v areáli starého cintorína, obohnaného múrom. Je postavený na základoch predošlej gotickej stavby a v jeho blízkosti sa nachádza niekoľko vzácnych drevín vysokého veku, medzi ktorými rozmermi vyčnieva aj 250-ročná lipa veľkolistá s úctyhodným obvodom kmeňa 628 centimetrov. Súčasťou obce je osada Fínske domčeky, ktorú dokončili v roku 1951. Pôvodne to boli dôstojnícke byty. Názov osady, ležiacej po ľavej strane vstupu do obce, je odvodený od škandinávskej architektúry, ktorú vzhľadom pripomínajú.

Sklené

Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, orografický celok Veľká Fatra

 

Prvá písomná zmienka: 1360

 

Počet obyvateľov: 676, z toho 351 mužov a 352 žien

 

Obyvatelia nad 60 rokov: 162

 

Obyvatelia do 18 rokov: 92

Výroba skla

V 14. storočí sa na území obce usídlili nemeckí kolonisti – remeselníci a baníci. Vtedajšia husto zalesnená lokalita sa nazývala Čierna Hora a práve túto si panstvo vybralo na osídlenie. Bola to náročná úloha, pretože bolo treba vyrúbať časť pralesa, zúrodniť zem, vystavať obydlia a pece na výrobu skla. Turčiansky zemepán Ján Mútňanský tou to úlohou poveril Petra Glasera. Dňa 25. júla 1360 bola napísaná a podpísaná zakladacia listina obce Glaserhau – Sklené.

Odvtedy sa tu vyrábalo sklo, ktoré bolo na našom území, ale aj za jeho hranicami veľmi žiadané. Sklo sa vyrábalo aj v iných obciach v okolí Skleného: v Sklených Tepliciach a v Nitrianskom Pravne. V Sklenom sa vyrábalo až do 25. júna 1875. V ten deň sa cez Sklené prehnala dovtedy najväčšia búrka a prietrž mračien. Skláreň zasypala vysoká vrstva bahna a kamenia a sklársku výrobu zničila. Chudobní obyvatelia, ktorí sa živili hlavne poľnohospodárstvom, nemali prostriedky na obnovenie sklárskej výroby. Keďže sa financie nenašli, sklárska dielna v obci zanikla. Týmto nešťastím sa pomerne dlhá sklárska tradícia skončila a v súčasnosti ju pripomína len samotný názov obce.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia