Bola a zostala slovenská, hoci sa rozvíjala v prostredí rôznych kolonizačných vplyvov. Horná Ves je dnes jedna z našich najmladších obcí, vekový priemer obyvateľov je 39,5 roka.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1429 z listiny, v ktorej sa píše, že ju dal zadlžený kráľ Žigmund Luxemburský mestu Kremnica do zálohy za „istú sumu peňazí“. Hovorí sa tu o nej ako o „dedine Slovákov“ – Windischdorf alias Villa Sclavorum. Spolu s okolitými obcami patrila kráľovskej komore. História obce Horná Ves však siaha oveľa hlbšie do minulosti, o čom svedčí aj nález dvoch bronzových mečov z mladšej doby bronzovej, ktorý je datovaný do obdobia 10. až 9. storočia pred naším letopočtom. Najstarší údaj o počte obyvateľov je z roku 1450, keď tu žilo 160 obyvateľov, z toho bolo 50 baníkov. V rokoch 1841 – 1931 sa razila popod obec Hlavná dedičná štôlňa, ktorá má dĺžku 15 821 metrov a slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice. V období úpadku baníctva sa obyvateľstvo muselo preorientovať na prácu v lesoch, remeslá, povozníctvo alebo odchádzalo na sezónne práce do zahraničia.

Horná Ves

Banskobystrický kraj, okres Žiar nad Hronom, orografický celok Kremnické vrchy

 

Prvá písomná zmienka: rok 1429

 

Počet obyvateľov: 676, z toho 336 mužov a 340 žien

 

Obyvatelia nad 60 rokov: 117

 

Obyvatelia do 18 rokov: 108

 

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):

  • 2013 – 14,61 %
  • 2014 – 13,34 %
  • 2015 – 10,86 %
  • 2016 – 8,6 %
  • 2017 – 5,66 %
  • 2018 – 4,24 %
  • 2019 – 4,58 %
  • 2020 (september) – 6,34 %

Ťažké začiatky

Obec Horná Ves počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát patrila pod mesto Kremnica. Do roku 1957 bola osadou Kremnice. Po roku 1957 sa osamostatnila pod názvom Horná Ves pri Kremnici. Od roku 1980 sa Horná Ves opätovne stala administratívnou súčasťou Kremnice. Po roku 1985 sa na jej zastavanom území začala realizovať vysokopodlažná sídlisková bytová výstavba, ktorou sa zmenila historická urbanistická i sociálna štruktúra obce. Po roku 1990, po zmene politických a spoločensko-ekonomických pomerov bola ďalšia plánovaná asanačná prestavba obce zastavená. Z plánovaného rozsiahleho sídliska sa tak dokončil a zobytnil iba menší celok troch osempodlažných sekciových bytových domov so 168 bytmi. Obec Horná Ves bola 1. júla 1997 nariadením vlády odčlenená od mesta Kremnica a začala žiť vlastný život.

„V roku 1997 som odišla na starobný dôchodok a hneď v tom roku prišla za mnou skupina miestnych občanov, členov petičného výboru, s tým, aby som im pomohla zriadiť obecný úrad. Občania si ma zvolili za starostku a začínali sme od nuly, nemali sme peniaze, priestory, písací stroj, kancelársky papier, proste nič. Nemali sme financie na zabezpečenie administratívy a bežného chodu obce ani na moju mzdu. Robila som starostku, ako sa hovorí, za vatikánsku menu, za ďakujem pekne. Pripadala som si ako žobrák.

Nikdy som sa netvárila, že všetko viem. Práveže naopak, povedala som pravdu, že neviem. A vždy sa našli takí dobrí ľudia, ktorí mi poradili. Museli sme zriadiť obecný úrad a zariadiť budovu a kancelárie, zabezpečiť rekonštrukcie a na to všetko treba peniaze, ktoré sme my nemali. Po dvoch týždňoch starostovania som sa rozhodla ísť osobne autobusom do Bratislavy a tam žiadať o finančnú pomoc. Mojou prvou zastávkou bolo ministerstvo vnútra, keďže pod obce patrili pod tento rezort. Odtiaľ ma poslali do Národnej rady SR, že poslanci práve majú zasadnutie, že tam mi pomôžu. Odtiaľ ma navigovali na ministerstvo financií. Tam mi jedna úradníčka povedala, že ak jej v pondelok donesiem rozpočet na posledný štvrťrok, pomôže mi.

Podotýkam, že to bolo v piatok a mala som na to víkend, dva dni. Celý život som robila v školstve, rozpočtové pravidlá a ekonomika mi nehovorili nič. Už cestou domov som rozmýšľala, kto mi pomôže. Jedna obecná poslankyňa bola ekonómka, druhá bola administratívna pracovníčka v neďalekej obci, tak som im večer telefonovala, že sa musíme v sobotu stretnúť a urobiť rozpočet na posledný štvrťrok. Nakoniec nám rozpočet na ministerstve uznali a dostali sme financie,“ hovorí prvá starostka obce po jej odčlenení od Kremnice Valéria Salayová (81).

FOTOGRAFIE Z HORNEJ VSI NÁJDETE V GALÉRII

Na čele obce stála v najťažších rokoch – v začiatkoch obecná pokladnica zívala prázdnotou. A že to neboli ľahké roky, sme pochopili z množstva jej spomienok, ktoré jej na tieto neľahké časy ostali v pamäti. Dnes bývala pani starostka vedie miestny klub dôchodcov Horničan, ktorý je aktívny už trinásť rokov. Za tento čas stihli navštíviť v činohre a operete desiatky predstavení, absolvovali niekoľko trojdňových zájazdov v zahraničí a mnoho jednodňových poznávacích zájazdov po Slovensku. Každoročne sa podieľajú na organizovaní fašiangov, MDŽ, stretnutí s cestovateľmi a so spisovateľmi, s oslávencami i jubilujúcimi občanmi obce. Zdravotnícku osvetu členom klubu zabezpečujú MUDr. Helga Niklesová a MUDr. Košťanová.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Populárne články
Turbulentné obdobie prekonali. Vzťah herečky Hany Gregorovej a jej partnera funguje.

Útek z Prahy aj s milencom: Gregorová predáva luxusnú vilu po Brzobohatom. Kde našla útočisko?

Alexander Daško s husľami, ktoré mu otvorili cestu do veľkého sveta.

Ohnivé husle: Z rómskej osady to Alexander Daško dotiahol až medzi umelecké celebrity

Ilustračná snímka

Nebudeš šťastná! Kamarátkina babka ma varovala, no ja som ju vysmiala. Teraz plačem

Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu

VOJVODKYNI CAMILLE sa na sociálnej sieti ušli urážky: Čo jej ľudia nevedia odpustiť?

Agáta Prachařová a Jakub Prachař

HANYCHOVÁ A PRACHAŘ sú oficiálne rozvedení: Reakcia Agáty hovorí za všetko

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia