Jaroslav Slašťan

V 16. storočí po obsadení južných území monarchie tureckými vojskami bola na rozkaz Ferdinanda I. vybudovaná Magna via, cisársko-kráľovská poštová cesta, ktorá viedla obcou Nedožery. V tom čase to bola jedna z najdôležitejších obchodných a poštových ciest v monarchii. Po dobudovaní v roku 1558 patrila k najdlhším poštovým a dopravným spojeniam, mala 56 poštových staníc a merala viac ako 1 000 kilometrov, pričom približne 520 kilometrov sa nachádzalo na území terajšieho Slovenska. Jej trasa prechádzala piatimi štátmi (Rakúsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko) a spájala Viedeň s rumunským mestom Sibiu.

Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené iba dve poštové míle (asi 15 km). Patrili k nim i stravovacie, ubytovacie objekty a hospodárske budovy na ustajnenie ťažných a jazdeckých koní. A práve prepriahacia stanica vznikla v roku 1558 aj v Nedožeroch. Poštovú stanicu spravoval magister postae, ktorému podliehali postilióni. Boli to dopravcovia, jazdili pôvodne na koňoch a neskôr na poštových vozoch – diligenciách. Svoj príchod oznamovali trúbkou, ktorá ostala dodnes symbolom pošty.

Prvá písomná zmienka: rok 1429
&nbsp;
 Lokalizácia: Trenčiansky kraj, okres Prievidza, región horná Nitra
&nbsp;
Počet obyvateľov: 2 115 (1 054 mužov, 1 061 žien)
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 536 (232 mužov a 304 žien)
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 366
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti – okres Prievidza (vždy ku koncu roka):
<ul>
<li>2012 – 12,97 %;</li>
<li>2013 – 13,90 %;</li>
<li>2014 – 12,47 %;</li>
<li>2015 – 10,37 %;</li>
<li>2016 – 8,13 %;</li>
<li>2017 – 5,14 %;</li>
<li>2018 – 4,46 %;</li>
<li>2019 – 4,7 %,</li>
<li>2020 (jún) – 6,99 %</li>
</ul>

Nedožery-Brezany

Obec začala písať svoju novodobú históriu v&nbsp;roku 1964 písomným aktom spojenia dvoch obcí Nedožery a&nbsp;Brezany do obce s&nbsp;názvom Nedožery-Brezany. Ľudia žijúci v&nbsp;obci žijú najmä futbalom a&nbsp;rôznymi kultúrno-spoločenskými akciami, ktoré organizujú spoločenstvá slúžiace ľuďom ako klub dôchodcov, Matica slovenská, občianske združenie tenisového klubu Raketa, telovýchovná jednota Družstevník, klub záhradkárov, urbárske spoločenstvá a&nbsp;podobne. Zásluhu na živote v&nbsp;obci majú tiež poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí pripravujú viacero kultúrno-spoločenských podujatí počas roka, najmä v&nbsp;priestoroch prírodného amfiteátra, ktorý sa rozprestiera pri rieke Nitra. Známy je aj 24-hodinový nonstop basketbal, ktorý tento rok písal 39. ročník, snaha je i&nbsp;o&nbsp;zápis do Guinnessovej knihy rekordov.

Jaroslav Pekár (39) v&nbsp;minulosti podnikal v&nbsp;oblasti informačných technológií, dnes je prvé volebné obdobie vo funkcii starostu. Hovorí, že hlavným cieľom jeho pôsobenia je vytvorenie dobrých podmienok na život tunajších obyvateľov a&nbsp;snaha poskytnúť im pomocnú ruku pri riešení ťažkých životných situácií. „Chcem, aby obec vytvorila rodinu a&nbsp;bola domovom pre všetkých občanov aj pri zveľaďovaní, aj z&nbsp;ľudskej stránky. Rád by som bol, keby si ľudia viac pomáhali a&nbsp;vytvorili takú komunitu, ktorá by spojila celú obec. Okrem iného treba riešiť veľa sociálnych otázok. Obec zriadila sociálny podnik, ktorý je v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;začiatkoch, ale cieľom je pomôcť občanom so zdravotným znevýhodnením alebo zraniteľným a&nbsp;prispieť tiež k&nbsp;spoločensky prospešnej službe.“

Prednedávnom začala obec riešiť projekt revitalizácie centrálnej zóny. Cieľom je vytvorenie takého verejného priestranstva, ktoré bude slúžiť na oddych, vzájomné stretávanie, spoločenské, kultúrne akcie a&nbsp;ako miesto, kde sa budú môcť deti bezpečne hrať. V&nbsp;súčasnosti je projekt vo fáze stavebného povolenia. Rozbehnuté sú práce na rozšírení športového areálu s&nbsp;tromi futbalovými ihriskami, ktorý bude využívať celý región hornej Nitry a bude&nbsp;vytvárať podmienky na poskytovanie komplexných služieb futbalovým družstvám, čo sa týka majstrovských zápasov, prípravných zápasov, sústredení, kempov a&nbsp;celého radu tréningových postupov.

Od roku 2019 zriadila samospráva zberný dvor, budova hasičskej zbrojnice prešla rozsiahlymi stavebnými úpravami, školský areál rozšírila o&nbsp;viacúčelové športové ihrisko s&nbsp;umelým trávnikom, zrealizovala bezplatné internetové pripojenie na verejných priestranstvách, kompletne zrekonštruovala fyzikálnu učebňu v&nbsp;miestnej ZŠ a&nbsp;na rade je vybudovanie optickej siete. „V&nbsp;týchto dňoch dokončujeme kompletnú obnovu zdravotného strediska slúžiaceho našim občanom a&nbsp;blízkemu okoliu. Snažíme sa postupne vytvoriť dôstojné podmienky pre pacientov. Pravdupovediac, mojich ambícií a&nbsp;potrieb v&nbsp;obci je viac a&nbsp;verím, že postupne spoločnými silami všetko zvládneme,“ hovorí sympatický starosta.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Najvýznamnejšou osobnosťou v&nbsp;obci je jej rodák Benedikt Vavrinec Nedožerský (1555 – 1614). Najskôr študoval v&nbsp;Prievidzi, neskôr v&nbsp;Jihlave a&nbsp;na Karlovej univerzite v&nbsp;Prahe. Po skončení univerzity bol učiteľom v&nbsp;Uherskom Brode, po získaní hodnosti bakalára sa stal rektorom partikulárnej školy v&nbsp;Žatci a&nbsp;v&nbsp;Nemeckom (Havlíčkovom) Brode. Začiatkom sedemnásteho storočia získal titul magister filozofie a&nbsp;od roku 1603 prednášal na Karlovej univerzite rétoriku, poetiku, klasickú filológiu, fyziku i&nbsp;aritmetiku. Benedikt bol popri svojej pedagogickej práci prvým priekopníkom myšlienky slovanského povedomia a&nbsp;veľkú úlohu pritom pripisoval práve jazyku. Okrem slávnej prvej českej systematickej gramatiky je autorom ďalších významných pedagogických spisov, ktorými sa natrvalo zapísal do českej a&nbsp;slovenskej pedagogiky.

Jeho dielo má aj európsky význam. Napriek tomu, že veľkú časť života prežil v&nbsp;Česku, nikdy nezabúdal, že je Slovák. Dôkazom toho je prídomok k&nbsp;svojmu menu Nedožerský, ktorý oficiálne používal. Svoje meno si Vavrinec Benedikt Nedožerský písal v&nbsp;latinčine ako Laurentius Benedictus Nudozerinus. V&nbsp;roku 1611 sa stal dekanom, neskôr prorektorom a&nbsp;rektorom Karlovej univerzity, ktorej po smrti odkázal celý svoj majetok. Od roku 1968 stojí jeho socha pred budovou miestnej základnej školy. Jej autorom je sochár František Gibala a&nbsp;architekt Ernest Krampl. Od 1. septembra 2005 nesie Benediktovo meno aj základná škola s&nbsp;materskou školou v&nbsp;Nedožeroch-Brezanoch.

Ďalšou osobnosťou obce je rodák z&nbsp;Brezian katolícky kňaz, osvetár a&nbsp;národovec Tomáš Hromada (1793 – 1870). Po skončení štúdia teológie a&nbsp;kňazskej vysviacke v&nbsp;roku 1834 ho ustanovili za správcu fary v&nbsp;Hronci, kde pôsobil 33 rokov. Bol osobne prítomný pri založení Matice slovenskej v&nbsp;roku 1863 v&nbsp;Martine. Miestny odbor Matice slovenskej v&nbsp;spolupráci s&nbsp;obcou mu v&nbsp;roku 1996 odhalil pamätnú tabuľu, ktorá je umiestnená na návrší pred vchodom do Kostola svätej Heleny. Od roku 2008 nesie jeho meno jedna z&nbsp;ulíc v&nbsp;časti obce Brezany.

Rímskokatolícky Kostol svätej Heleny patrí k&nbsp;výnimočným sakrálnym pamiatkam hornej Nitry. V&nbsp;roku 2019 sa v&nbsp;ňom uskutočnil komplexný pamiatkový výskum, ktorý priniesol cenné poznatky o&nbsp;objekte, a&nbsp;významné nálezy historických omietok, malieb a&nbsp;kamenných článkov. Počas reštaurátorského výskumu sa vo vrstve figurálnych nástenných malieb našli nápisy výnimočnej historickej a&nbsp;výtvarnej kvality. Ide o&nbsp;texty čiernou a&nbsp;červenou farbou písané neskorogotickou minuskulou používanou koncom 15. storočia. Podľa predbežného rozboru historika doc. PhDr. Juraja Šedivého, MAS, PhD., v&nbsp;dvojriadkovom texte je pamätný zápis dátumu úmrtia Mateja Korvína (6. apríl 1490).

Fragmenty nápisu červenými písmenami majú črty chválospevu o&nbsp;Panne Márii od svätého Augustína. „Zachované nápisy, hoci neúplné a&nbsp;poškodené trasovaním elektrického vedenia, sú výnimočnou epigrafickou pamiatkou a&nbsp;ich nálezy mimoriadnou reštaurátorskou a&nbsp;pamiatkarskou udalosťou,“ hovorí Barbora Matáková z&nbsp;Krajského pamiatkového úradu Trenčín, pracovisko Prievidza. Kostol postavili v&nbsp;prvej tretine 15. storočia. Nástennými maľbami bol interiér vyzdobený po roku 1490. Na východnej stene lode je už od roku 1938 odkrytá freska ukrižovania Krista.

V&nbsp;Policajnom zbore začínal Peter Chudý (52) ako radový policajt. Neskôr riadil okresnú kriminálku a&nbsp;značnú časť kariéry pôsobil v&nbsp;riadiacich funkciách na štyroch špecializovaných útvaroch s&nbsp;celorepublikovou pôsobnosťou so zameraním na boj proti organizovanému zločinu. Mafiánska poprava je jeho knižná prvotina, ktorú napísal pod pseudonymom Peter Šloser. Príbeh, ktorý vychádza z&nbsp;reálnych udalostí, sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine Híd a&nbsp;opisuje v&nbsp;ňom (ne)fungujúci a&nbsp;prehnitý systém. „V&nbsp;práci som trávil denne často viac ako 12 hodín bez nároku na mzdu. Práca ma celkom pohlcovala a&nbsp;čas na nič iné mi takmer nezostával. Preto som nikdy nemyslel ani na to, že by som niekedy mohol napísať knihu,“ hovorí bývalý policajný funkcionár. Ale stalo sa.

Knihu začal písať ešte ako policajt začiatkom roka 2017. Bolo to v&nbsp;období, keď skončil v&nbsp;NAKA a&nbsp;zastával post riaditeľa Úradu kriminálnej polície na Prezídiu Policajného zboru SR, pod ktorý metodicky patria všetky oddelenia kriminálnej polície na okresných a&nbsp;krajských riaditeľstvách. „Viacero súčasných policajtov vie, že som začal písať vďaka osobám, ktoré sa ma snažili niekoľko rokov odstrániť z&nbsp;funkcie, ktorú som zastával. Keď sa im to nepodarilo žiadnym spôsobom, tak využili lesť. Vtedy som sa dostal do situácie, že som mal odrazu viac času, tak som si povedal, že skúsim napísať knihu. Ak by ma nechali robiť svoju prácu, knihu by som nikdy nenapísal. Teraz im môžem byť len vďačný,“ hovorí Peter Chudý a&nbsp;dodáva, že onedlho sa na knižných pultoch objaví jeho druhá kniha. V&nbsp;roku 2019 získal ocenenie Panta Rhei Awards v&nbsp;kategórii slovenský knižný debutant roka 2019. Toto ocenenie môže získať spisovateľ len raz za život, a&nbsp;to pri vydaní svojej prvej knihy.

Katarína Greschnerová (43) dlhé roky pracovala v&nbsp;cukrárenských prevádzkach, dva roky dokonca pôsobila v&nbsp;drevárskej firme, a&nbsp;keď sa znižovali stavy zamestnancov, prišla o&nbsp;prácu. Neďaleko od bytovky, kde žije s&nbsp;manželom a&nbsp;deťmi, sa nachádzal opustený stánok, ktorý v&nbsp;minulosti slúžil na predaj ovocia a&nbsp;zeleniny. Po krátkej rodinnej porade sa rozhodla stánok kúpiť a&nbsp;prerobiť. Keďže jej prevádzka susedí so základnou školou, rozhodla sa ponúkať deťom desiate, ktoré mali a&nbsp;majú veľký úspech.

„Neskôr som sa rozhodla aj pre cukrárenskú výrobu, aj tak som neustále pre susedov a&nbsp;známych piekla torty. Tak sa mi splnil môj veľký sen. S&nbsp;desiatami pokračujem dodnes. Cez veľkú prestávku im teplé a&nbsp;čerstvé desiate nosím do školy. Mamičky sú spokojné a&nbsp;vravia, že je to jediná desiata, ktorú deti nedonesú domov a&nbsp;celú ju zjedia. Osvedčili sa minipizze, ale v&nbsp;ponukovom liste na nachádzajú aj iné slané či sladké dobroty.“ Jej výrobky majú úspech aj v&nbsp;okolitých dedinách a&nbsp;mestách. Zákazníci oceňujú poctivé potraviny, ktoré používa na výrobu zákuskov a&nbsp;tort, ako aj ich dokonalý vzhľad. „Veď sú predsa napečené s&nbsp;láskou,“ dodala s&nbsp;úsmevom.

Hasičský zbor v&nbsp;obci vznikol v&nbsp;roku 1923 a&nbsp;počas svojej existencie prešiel viacerými zmenami. Na začiatku 20. storočia fungovali v&nbsp;obciach a&nbsp;mestách len dobrovoľné hasičské zbory. „Najväčšiu zmenu tunajší dobrovoľní hasiči zažili v&nbsp;roku 2010, keď sa s&nbsp;veľkou podporou štátu podarilo zmodernizovať techniku a&nbsp;obnoviť budovu zbrojnice. V&nbsp;predchádzajúcom období sme mali k&nbsp;dispozícii len jednu dosluhujúcu Aviu. Dnes tu máme Tatru, Iveco a&nbsp;Nissan Navara,“ ukazuje nám garáž plnú vyleštenej techniky Martin Vavro (31). Pracuje ako profesionálny hasič záchranár v&nbsp;Prievidzi a&nbsp;zároveň šéfuje 55-člennému zboru hasičských dobrovoľníkov, z&nbsp;ktorých 17 hasičov tvorí zásahové družstvo.

„Zasahujeme v&nbsp;rámci celého kraja, najčastejšie v&nbsp;Prievidzskom okrese, a&nbsp;to nielen pri požiaroch, ale aj pri rôznych technických zásahoch, ako je znášanie pacientov s&nbsp;väčšou hmotnosťou či sprejazdnenie komunikácií po búrkach. Často zasahujeme pri dopravných nehodách, pretože medzi Prievidzou a&nbsp;našou obcou je pomerne nehodový úsek cestnej komunikácie. Ročne máme okolo 50 zásahov, pričom 80 percent výjazdov smeruje do Prievidze. Takže spolu so susedným Nitrianskym Pravnom patríme medzi vyťaženejšie zbory,“ hodnotí štatisticky situáciu Martin Vavro.

<h3>Tatiana Bahulová (32)</h3>
&nbsp;
Obec je nádherná v lete aj v zime. Máme tu materskú i základnú školu, detské ihriská a mnoho možností na prechádzky v prírode. Konajú sa tu športové a kultúrne podujatia, je tu mnoho mladých a rodín s malými deťmi.
&nbsp;
<h3>Zuzana Slošiarová (36)</h3>
&nbsp;
V obci Nedožery-Brezany som prežila svoje detstvo a študentské časy. Hoci som sa vydala a odsťahovala, vždy, keď poviem doma, myslím tým obec Nedožery-Brezany, kde žijú moji rodičia. Rada sledujem dianie v obci a môžem povedať, že za tých pár rokov, čo nebývam v Nedožeroch, sa obyvateľom zlepšil kultúrny život v obci a veľmi radi s rodinou chodievame na kultúrne podujatia organizované obcou. Negatívum vidím hlavne v hlavnej ceste, ktorá vedie obcou a v jej neustálych rekonštrukciách a stavebných prácach na nej.
&nbsp;
<h3>Lenka Klopanová (30)</h3>
&nbsp;
Pozitívom je prostredie, ktoré sa v okolí našej obce nachádza. Ďalšou výhodou je blízkosť okresného mesta, kam dochádzajú študenti do škôl a dospelí za prácou. Ako veľké negatívum vnímame cestu vedúcu z Prievidze cez Fačkovské sedlo do Žiliny.

Anketa

„Rybárčiť som začal vo svojich 16 rokoch. V&nbsp;začiatkoch som lovil klasicky na ťažko s&nbsp;kŕmidlom. Mojou ďalšou obľúbenou metódou bol lov na plavák. Časom som však objavil aj zaujímavejšiu a&nbsp;o&nbsp;niečo úspešnejšiu techniku,“ hovorí Martin Klopan (35), rybár, ktorý je presvedčený, že väčším zážitkom je rybu po čestnom boji nechať žiť, ako si na nej pochutiť. Pri spôsobe lovu chyť a&nbsp;pusť sa ulovená ryba čo najšetrnejšie vráti do pôvodného prostredia. Kým kedysi sa chytalo na zemiak, dnes môžu rybári používať návnady od výmyslu sveta, prezrádza nám Martin a&nbsp;zároveň ukazuje farebné guľôčky zvané boilies.

„Toto je najlepšia návnada na lov kaprov. Majú mnohoraké príchute. Rybaciu, slivkovú, kokosovú, akú chceš,“ ovoniavame so záujmom guľôčky pripomínajúce malé Raffaello. Rozlišujú sa dokonca aj podľa ročných období. K&nbsp;tomu kŕmne pelety, dip, partikel, čo je uvarená kukurica, pšenica, repka, hrach. „Taký základ krmiva, aby rybár nalákal ryby. Veľké kapry chodia samy. Po tej istej trase, v&nbsp;tom istom čase, akoby mali hodinky,“ naznačuje náš sprievodca, čo všetko treba o&nbsp;vodných obyvateľoch vedieť.

Čo ho mrzí, je neporiadok, ktorý pri vode nachádza. Preto nedávno zorganizoval brigádu a&nbsp;spoločne so svojimi kolegami z&nbsp;práce vyzbierali na brehu Košovských prepadlísk niekoľko vriec odpadkov. A&nbsp;o&nbsp;čom sníva človek, ktorý má rybárske DNA v&nbsp;krvi? Na prekvapenie to nie je kapitálny úlovok, ktorý by ostatní rybári závideli. „Bol by som rád, keby si ľudia vážili prírodu a&nbsp;jej bohatstvo a&nbsp;starali sa o&nbsp;ňu. My ľudia všetko nenávratne poškodzujeme, znečisťujeme, a&nbsp;ak včas neurobíme príslušné kroky, nebudeme mať o&nbsp;nejaký čas kde ani čo loviť,“ hovorí Martin a&nbsp;my mu prajeme, aby sa mu tento sen splnil.

Spoločnými silami: Nedožery-Brezany vznikli spojením dvoch samostatných obcí

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás

Spoločnými silami: Nedožery-Brezany vznikli spojením dvoch samostatných obcí

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Na nezamestnanosť sa vo Varíne nesťažujú: Ako sa žije v obci, v ktorej je možné aj nemožné?

Rytier kultúry, richtár, gróf a energetický génius: Ako žijú ľudia od mŕtveho ramena?

Cez okno času: Ako sa žije v obci, o ktorej básnil Samo Chalupka?

Plus TV

Speváčka Leona Machálková otvorene o láske: Má pri sebe partnera?

Leona MACHÁLKOVÁ o milovanom synovi: Sme prepojení! Ako zvládla odlúčenie?

Leona Machálková si splnila veľký sen: A tesne pred Vianocami! VIDEO

Výber pre vás