Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Človek, kôň a býk. Odveký trojuholník, ktorý v močiaroch Camargue funguje hádam od úsvitu civilizácie. Camargueský biely kôň patrí k najstarším známym plemenám na svete a je zaujímavé, že niektoré rysy má spoločné s českým starokladrubským koňom. Rovnako ako pri starokladrubákoch sa žriebätá camargueských koní rodia tmavé a povestnú bielu farbu získavajú postupne, s vekom. Úplne zbelejú okolo piatich rokov. Kedy sa v&nbsp;Camargue objavili tunajšie čierne býky, nikto presne nevie. Podľa niektorých legiend ich sem priviedol sám vodca bojovných Hunov Atila počas výbojov do rímskej Galie.

Či už tak, alebo onak, otužilé býky, zvyknuté prežívať na presolených pláňach, si našli pevné miesto v&nbsp;tunajšej kultúre. Niekedy na vlastnú škodu, inokedy na slávu. Prehriaty vzduch sa chveje nad šestnástimi tisíckami miest oválnej arény, ktorá si pamätá vrchol rímskeho cisárstva na počiatku letopočtu. Priestranstvo uprostred, vysypané pieskom, pripomína vajce gigantického dinosaura, ktoré niekto predhodil rozvášnenému davu, očakávajúcemu krvavé predstavenie. Namiesto zárodku plaza sa však vnútri zišli všetci členovia „svätej“ camargueskej trojice.

Čierny býk si hľadá najvýhodnejšiu pozíciu na nadchádzajúci súboj, biely kôň má okolo tela čalúnené brnenie proti býčím rohom a človek s červenou muletou v ruke je odetý do pestrého šatu matadorov. Vďaka hojnosti antických pamiatok sa Nîmes prezýva Francúzsky Rím, v krvi mesta na pomedzí Camargue však koluje poriadna dávka španielskej krvi. Tunajší ľudia zbožňujú predkrmy tapas, sangriu, flamenco a býčie zápasy. Dvakrát do roka, v septembri a počas svätodušných sviatkov, tu dokonca prebiehajú veľké býčie slávnosti. Tauromachia alebo býčia kultúra vtedy ovládne všetky uličky aj okružné bulváre historického mesta.

Má to jedinú chybičku krásy: počas býčích zápasov v španielskom štýle je dopredu jasné, kto nakoniec prehrá. Býk vždy opúšťa arénu „nohami napred“, uviazaný na lane za špeciálne vycvičeným koňom, a v piesku za ním zostávajú surovo naturalistické červené krvavé šmuhy. Neboli by to však Francúzi, keby z&nbsp;tohto faux pas nevymysleli nejakú elegantnú cestu von. Ich riešenie sa volá course camarguaise a&nbsp;netečie pri ňom krv, ale pot. A&nbsp;to predovšetkým ľudský.

Zápasníci, nazývaní raseteurs, oblečení v&nbsp;bielom tancujú okolo býka ako zohratý baletný súbor a&nbsp;ich jediným cieľom je strhnúť mu z&nbsp;hlavy či rohov strapce a&nbsp;ďalšie ozdoby. Ak si ich býk obháji štvrť hodiny, zápas vyhral. Aj ako porazený sa však vráti živý a&nbsp;zdravý na camargueské pláne. Najlepšie býky môžu zápasiť hoci desať rokov a&nbsp;stávajú sa hlavnými hviezdami celej šou. Na plagátoch lákajúcich na akciu sú ich mená napísané omnoho väčším písmom než mená ich ľudských protivníkov.

• Jardins de la Fontaine: barokový park s nádržkami a jazierkami na mieste pôvodnej keltskej svätyne. Stoja tu aj rímske ruiny vrátane Dianinho chrámu. Pôvodný účel stavby síce nie je známy, na stenách sa však zachovali „grafity“ staré dvesto rokov – podpisy tovarišov, ktorí boli v Nîmes na skusoch.
&nbsp;
• Tour Magne: osemboká veža na kopci nad záhradami s&nbsp;keltskými základmi a rímskou dostavbou. Zvrchu je nádherný výhľad na mesto. V blízkosti leží koncová nádrž rímskeho akvaduktu castellum divisotium, odkiaľ tiekla voda olovenými rúrkami do celého mesta.
&nbsp;
• Pont du Gard: v rímskych časoch malo Nîmes asi 30-tisíc obyvateľov, ktorým privádzal vodu od prameňov blízko Uzès 50-kilometrový akvadukt. Jeho najmonumentálnejšou časťou je Pont du Gard (asi 20 km od Nîmes), most vysoký skoro 50 metrov a&nbsp;dlhý 275 metrov. Má tri poschodia kamenných oblúkov a je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Čo ešte neminúť v Nîmes

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Americká legenda s&nbsp;camargueským pôvodom

V&nbsp;diaľke nad vysušenou planinou sa dvíha oblak prachu. Ako sa približuje, začínajú v&nbsp;ňom byť viditeľné siluety kovbojov na koňoch, ženúcich stádo rožného dobytka do ohrady z&nbsp;drevených kolov. Nie, toto nie je scéna z&nbsp;amerického divokého západu. Jazdci sa volajú gardiani a&nbsp;na bielych koňoch zháňali camargueské býky už vtedy, keď nemal o&nbsp;americkom západe nikto z&nbsp;Európy ani tušenia. Jednu vec však majú so svojimi americkými kolegami spoločnú: mnohí z&nbsp;nich nosia modré pracovné nohavice, ktoré poznáme pod názvom texasky, rifle alebo skrátka džínsy.

Hoci slávu džínsových nohavíc odštartoval americký obchodník Levi Strauss, látka na ich výrobu pochádza práve z&nbsp;oblasti Camargue. L.&nbsp;Strauss ju do Nového sveta dovážal pod názvom serge de Nîmes(nîmeský serž), z&nbsp;čoho vzniklo aj celosvetovo používané slovo denim. Ešte v&nbsp;19. storočí pretekala stredom historického centra Nîmes rieka, pri ktorej farbiari pomocou prírodného indiga farbili džínsovinu namodro. Dnes prúdi pod dlažbou jednej z&nbsp;ulíc, z&nbsp;bývalých textilných tovární nefunguje ani jediná a&nbsp;remeslo tkáčov, ktoré kedysi robilo z Nîmes tretie najpriemyselnejšie mesto Francúzska, je dávno zabudnuté.

Vlastne – bolo by, nebyť malého obchodíka na rohu jednej z&nbsp;historických ulíc. Jeho majiteľ Guillaume Sagot sa do oživovania modrej tradície pustil pekne od podlahy – alebo skôr od starých drevených krosien, ktoré sám opravil. Počas sledovania práce Guillaumových šikovných prstov začíname chápať jedno z&nbsp;malých tajomstiev džínsov – teda prečo sú z&nbsp;lícovej strany modré, zatiaľ čo na rube biele. Pri tkaní sú namodro ofarbené len tie nite, ktoré tvoria osnovu látky. Útok natiahnutý v&nbsp;krosnách, ktorého nite vidieť najmä na rube, je biely.

Kusy ručne tkanej látky zatiaľ slúžia skôr na vytváranie ozdobných doplnkov pre džínsovú kolekciu štúdia Ateliers de Nîmes, ktoré Guillaume Sagot založil. Väčšinu látok nakupuje v&nbsp;Benátkach, a&nbsp;keď ich vo svojej dielni ručne nastrihá, diely posiela na zošitie krajčírskemu partnerovi do Marseille. Jeho snom však je, aby ikonické nohavice vznikali od začiatku do konca v&nbsp;meste, ktoré dalo denimovej látke meno.

• Levi Strauss si nikdy neobliekol ani jedny zo svojich ikonických džínsov. Pre bohatého obchodníka sa nehodilo, aby nosil nohavice určené pre chudobných robotníkov.
&nbsp;
• Z jedného balíka bavlny sa dá vyrobiť 225 kusov priemerných džínsových nohavíc.
&nbsp;
• Slovo denim má síce pôvod v Nîmes, názov džínsy má však svoje korene v Taliansku – konkrétne vo francúzskom pomenovaní Janova (Gênes). Tamojší námorníci nosili podobné nohavice už v 17. storočí.
&nbsp;
• Len v Spojených štátoch sa každý rok predá 450 miliónov džínsov a každý Američan vlastní priemerne sedem.
&nbsp;
• Najstaršie známe džínsy sa našli v roku 1998 v starej bani. Podľa dátumu výroby uvedeného na nohaviciach boli staré 136 rokov.
&nbsp;
• Po druhej svetovej vojne sa džínsy stali symbolom odporu proti autoritám. Slávnemu americkému spevákovi Bingovi Crosbymu odmietli dať v&nbsp;hoteli izbu len preto, že ich mal na sebe. Značka Levi’s zareagovala tak, že mu špeciálne na mieru ušila džínsové sako.
&nbsp;
• Malé vrecko vnútri veľkého predného vrecka džínsov pôvodne slúžilo na odkladanie vreckových hodiniek (takzvaných cibúľ).
&nbsp;
• Deväť desatín všetkých zipsov na džínsy vyrába japonská spoločnosť Yoshida Kōgyō Kabushikigaisha, čo vysvetľuje iniciálky YKK na mnohých zipsoch.

Džínsové kuriozity

Na bočnú stenu budovy, ktorá nesie lakonický názov Maison Carrée, teda v preklade Štvorcový dom, sa škriabu dvaja mladíci s gitarou a so saxofónom, aby predviedli improvizované hudobné predstavenie pre okoloidúcich. Po štyroch či piatich skladbách, ktoré prilákali hŕstku ľudí, zase zoskakujú a mieria do útrob starého mesta. Zamilovaný pár sediaci v objatí medzi korintskými stĺpmi, podopierajúcimi rímsky portikus, sa ich autorskými pokusmi nedá rušiť a zostáva na mieste o poznanie dlhšie. Jeden z najzachovanejších rímskych chrámov na svete je aj po dvoch tisícročiach od svojho vzniku centrom každodenného života.

Tak to napokon bolo od počiatku. Stával totiž uprostred rímskeho fóra, kde sa schádzali občania kedysi najmocnejšej ríše. Za to, že chrámu zostali všetky steny, strecha aj kryté stĺporadie pred vchodom, vďačí predovšetkým svojim prapodivným funkciám. Počas storočí v ňom bol napríklad kostol, radnica, súkromný dom, vojenské veliteľstvo, ale aj stajne pre kone a dnes v ňom pre zmenu sídli múzeum. Ľuďom sa v žiadnom prípade nevyplatilo rozobrať ho na stavebný materiál ako pri toľkých iných rímskych pamiatkach po celom svete. Poriadne živo bolo aj v rímskej aréne, kde sa konajú býčie zápasy.

Do priestoru s dlhším priemerom 130 metrov, ktorý ohraničujú dvojposchodové a dvadsať metrov vysoké arkády, sa v stredoveku vošlo celé napoly nezávislé mesto s dvoma stovkami domov, dvoma kostolmi aj so správcovským palácom. Všetky stredoveké prístavby zmizli až pred 150 rokmi a celá aréna začala slúžiť rovnakému účelu ako kedysi, keď sa v nej konali zápasy gladiátorov a zvierat. V&nbsp;Nîmes na človeka vyskakujú rímske pamiatky zovšadiaľ – v&nbsp;parkoch, uliciach, na suveníroch a&nbsp;dokonca v&nbsp;mestskom znaku. Keď sa pred päťsto rokmi v&nbsp;meste našla rímska minca s&nbsp;krokodílom priviazaným k&nbsp;palme, spustilo to doslova krokodílomániu. Dnes sú v&nbsp;Nîmes zubaté plazy na každom rohu.

Zdobia mestské vlajky, poklopy kanalizácie, socha v životnej veľkosti osídlila mestskú fontánu a štyri skutočné vypchaté krokodíly visia dokonca zo stropu miestnej radnice. Ako by to všetko nestačilo, krokodílov sú aj plné chodníky. Medzi dlažbovými kockami sa skvejú kovové plakety, ktoré navrhol známy dizajnér Philippe Starck. Emblém krokodíla s palmou je symbolom dávneho víťazstva v bitke pri Actiu, v ktorej rímsky cisár Augustus porazil Antonia s Kleopatrou. Fasáda v štýle chrómu a skla zrkadlí budovu rímskeho chrámu Maison Carrée, zatiaľ čo štyri skutočné stĺpy vnútri modernej stavby Carrée d’Art, stojacej hneď cez ulicu, majú nadväzovať na tridsiatku korintských v odraze.

Sedemtisíc opalizujúcich kachličiek na exteriéri úplne novej expozície venovanej starovekému Rímu s názvom Musée de la romanité vytvára vlnitý vzor, ktorý pripomína starovekú tógu. Vďaka tomu vôbec neprekáža, že budova stojí v&nbsp;tesnom susedstve arény. Architekti, umelci, milovníci býkov a&nbsp;vlastne všetci ostatní v&nbsp;Nîmes sú majstri v&nbsp;miesení zdanlivo nesúrodých ingrediencií. Celkom nenásilne spojili rímske pamiatky s&nbsp;modernými stavbami, španielske zvyky s&nbsp;francúzskym šarmom aj sangriu s&nbsp;miestnym vynikajúcim vínom Costières de Nîmes. Rovnako samozrejme mesto vtiahne kohokoľvek, kto príde tento gigantický mix na brehu Stredozemného mora spoznať osobne.

Text a foto: Michael a Gigi Fouquetovci

Rímske pamiatky, kovboji na bielych koňoch a býčie zápasy: Čo ponúka rušné Južné Francúsko?

Výber pre vás

Rímske pamiatky, kovboji na bielych koňoch a býčie zápasy: Čo ponúka rušné Južné Francúsko?

Súvisiace články

V štýle country: Polohou a prostredím láka malebná obec Podzámčok veľa turistov

Daň za luxus: Z korún paliem znie spev vtákov... z malých reproduktorov

Aktívni lenivci, cimbalovka a drevení herci: Jedny aj druhé OREŠANY sú strediskom kultúry

Výber pre vás