Väčšine z nás sa pri vyslovení názvu tohto územia na severovýchode Španielska vybaví metropola tejto autonómnej oblasti – Barcelona. Bezpochyby má čo ponúknuť a stojí za viacdňovú návštevu.

Ikonická, dodnes nedostavaná katedrála La Sagrada Familia a mnoho ďalších stavieb Antonia Gaudího patrí k unikátom a v takej veľkej miere ich nenájdete nikde inde na svete. Pre futbalových fanúšikov je zas zážitkom štadión Camp Nou, ktorý si môžete pozrieť zvonka aj zvnútra spolu s múzeom klubu FC Barcelona.

Nie každý však vie, že Katalánsko ponúka oveľa viac. Pokiaľ plánujete dlhší výlet a okrem Barcelony chcete spoznať aj iné kúty krajiny, existuje viacero tipov, kam sa vybrať.

Najpohodlnejším a zároveň najefektívnejším spôsobom prepravy, pri ktorom ušetríte množstvo času stráveného čakaním, plánovaním a hľadaním spojov, je jednoznačne auto. Ceny požičovní nie sú až také vysoké, ako by sme v krajine s drahšími službami predpokladali. Všetko závisí od dĺžky pobytu a luxusu, ktorý si chcete dopriať.

Orientačná cena pre malé auto strednej triedy na tri dni je asi 130 eur plus benzín. Takúto možnosť cestovania som uvítal najmä na niektorých miestach v Pyrenejach, kam nie je možné dostať sa spojmi. Pokiaľ navyše chcete stihnúť viacero miest za kratší čas, práve auto je ideálnym pomocníkom.

Dovolenkári a milovníci plážového leňošenia ocenia široké možnosti pobrežia Costa Brava tiahnuceho sa od letoviska Blanes až k severným hraniciam s Francúzskom. Nachádza sa tu množstvo väčších i menších miest a dediniek s pieskovými plážami a skalnatými bralami tvoriacimi unikátnu scenériu.

Od Blanes pokračuje pobrežie ďalej južným smerom k Barcelone a i tu možno nájsť ideálne miesto na dovolenku. S rodinou som sa rozhodol stráviť pár dní v mestečku Sant Pol de Mar vzdialenom len dva kilometre od známejšej dovolenkovej destinácie Calella.

Možností ubytovania je tu síce menej ako v Calelle, no môžete zažiť o to autentickejšiu atmosféru malého mesta bez množstva turistov. Každé leto sa tu koná Festa Major de Sant Jaume – bohaté oslavy mesta ponúkajúce najrôznejší program, trvajúce asi týždeň.

Otvorenie osláv bolo na námestíčku pred radnicou a po príhovore primátora nasledovalo divadlo a rozdávali sa koláče a šampanské zadarmo. Španieli sú známi svojím južanským temperamentom, otvorenosťou a chuťou oslavovať a ani Katalánsko nie je výnimkou.

Mali sme možnosť zažiť sprievod satana a ďalších diabolských postavičiek s petardami, ohňom a svetlicami, pochodujúci za zvukov divokého bubnovania uličkami centra mesta. Sprievod bol obklopený burácajúcim davom nadšených ľudí a akcia trvala asi hodinu.

Ďalší deň bol na programe Ball dels Gegants – karneval obrov v kráľovskom oblečení, ktorí tancujú tradičné tance a prechádzajú ulicami mesta. Okrem týchto akcií sa v rámci celej týždňovej fiesty konajú koncerty, detské zábavné aktivity či večierky nielen pre mládež.

Spojenie Barcelony a bližšieho okolia je možné aj vďaka sieti vlakových liniek Cercanías, ktorými sa pohodlne dostanete napríklad z letiska po pobreží do Sant Pol de Mar či Blanes.

Tie sú prepojené s ďalšími linkami a vlakom sa dá dostať napríklad do Girony – mesta, ktorého história siaha až do obdobia starovekého Ríma.

Počas svojho dlhého formovania Girona prešla mnohými vplyvmi a nájdeme tu príklady najrôznejších architektonických štýlov. Medzi najvzácnejšie patria mestské hradby postavené v 1. storočí pred naším letopočtom, ktoré chránia mesto stovky rokov. Časť z nich je stále zachovaná a sú výborným miestom na prechádzku s výhľadom na panorámu mesta a jeho okolia.

Srdcom mesta je Plaça de la Independència (Námestie nezávislosti) s množstvom kaviarní a reštaurácií. Vydať sa odtiaľto môžete malebnými uličkami či nábrežím rieky Ter pretekajúcej priamo centrom mesta.

Dominantu Girony tvorí veľká gotická katedrála, navštíviť sa oplatí aj benediktínske opátstvo Sant Pere de Galligants v románskom štýle či viaceré múzeá histórie. Ako útočisko pred letným slnkom poslúžia rozsiahle záhrady Jardins de la Devesa – všetko v pešom dosahu od úplného centra.

Asi 40 kilometrov severne od Girony navštevujem mesto Figueres – rodisko známeho maliara Salvadora Dalího. V meste sa nachádza jeho múzeum a divadlo, bizarná budova, ktorá už svojím vonkajším vzhľadom napovedá niečo o štýle jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia.

On sám sa počas svojho života vyjadril, že chce, aby jeho múzeum bolo surrealistickým labyrintom a objektom pôsobiacim na ľudí teatrálnym dojmom.

Disponuje najväčšou a najrozmanitejšou kolekciou Dalího diel, od malieb cez sochy a hologramy až po objekty a komplexné inštalácie – napríklad miestnosť Mae  West, v ktorej pri pohľade z jedného bodu tvoria objekty portrét americkej osobnosti.

Pod budovou s gigantickými vajcami na streche je Dalího krypta. Nachádzam sa na severe krajiny, blízko Pyrenejí, horského masívu tvoriaceho prírodnú hranicu medzi Španielskom a Francúzskom.

Na ceste do hôr sa ešte zastavujem v historickom mestečku Besalú, ktoré podobne ako Girona prešlo viacerými vplyvmi. Od Rímskej ríše, cez moslimov až po románsku architektúru zachovanú dodnes je Besalú pozostatkom bohatej histórie.

Na prehliadku malého mesta však stačí chvíľka, prechádzam po románskom moste z 11. storočia, ďalej úzkymi uličkami bývalej židovskej štvrte, prezerám si námestie s radnicou, múzeom miniatúr a kostolom Sant Pere.

Prechádzam cez mesto Berga a otvárajú sa mi výhľady na prvé horské masívy a štíty katalánskych Pyrenejí s ich najvyšším vrcholom Pica d‘Estats (3 143 m n. m.).

Tunajšia krajina s množstvom turistických trás, divokých riek, vodopádov a kamenných dediniek je vyhľadávaným miestom horskej turistiky, ale aj adrenalínových športov, cyklistiky či lyžovania.

Dnes sa vyberám na menší vrchol – Gallina Pelada (v preklade Holá sliepka, vrchol je známy aj ako Cap Llitzet, 2 307 m n. m.). Svoj charakteristický názov dostal kopec pravdepodobne vďaka svojmu vzhľadu. Pod vrcholom sa rozprestiera veľká lúka bez lesa či kosodreviny slúžiaca ako pastviny pre stáda oviec z neďalekých salašov.

Začiatočný bod trasy (Font Freda) sa nachádza za odbočkou medzi dedinami Saldes a Gósol. Na začiatku je stúpanie údolím rieky pomerne strmé, no keď sa dostávam na pastviny, je to už iba príjemná prechádzka. Prechádzam popri horskej chate Refugi serra d’Ensija, míňam stádo oviec a vystupujem na vrchol.

Panoráma okolitých hôr východnej časti katalánskych Pyrenejí naozaj stojí za to. Na vrchol Gallina Pelada sa dá dostať aj z južnej strany – za Bergou odbočíte doľava smerom na Fígols a prídete až na koniec asfaltky na miesto zvané Peguera.

Odtiaľ vedie viacero chodníkov popri strmých skalných stenách či horským kanálom, môžete sa prejsť aj na susedný vrchol Creu de Ferro (2 294 m n. m.). Pozor však na menej časté značenie – schopnosť orientácie v teréne a mapa sú užitočnými pomocníkmi.

Gallina Pelada a okolie sú ideálnou voľbou strednej náročnosti, pokiaľ nemáte čas na celodennú turistiku. Túra tiež slúži ako dobrá rozcvička a aklimatizácia pred absolvovaním ďalších náročnejších vrcholov.

Medzi dedinami Saldes a&nbsp;Gósol sa nachádza odbočka na jeden zo začiatočných bodov trasy na už z&nbsp;diaľky sa vynímajúcu Pedraforcu (Mirador Gresolet).

Túto horu tvoria dva štíty (Pollegó Inferior, 2&nbsp;444&nbsp;m n. m. a&nbsp;Pollegó Superior, 2&nbsp;506 m n. m.) a&nbsp;svojím charakteristickým tvarom je nezameniteľná. Patrí určite k&nbsp;tým viac navštevovaným a&nbsp;na trase stretávam viacero ľudí.

Prechádzam lesom a&nbsp;po ľavej strane sa už o&nbsp;chvíľu vypínajú vysoké skalné steny, ktoré obchádzam a&nbsp;oblúkom sa dostávam hore. Posledný výstup na Pollegó Superior je trochu náročný – v&nbsp;niektorých miestach treba prejsť úzkou skalnou štrbinou a&nbsp;na istenie používať ruky.

Skalný hrebeň má na chvíľami šírku len pár metrov a&nbsp;musíte dávať pozor na každý krok, aby ste nezleteli dole. Z&nbsp;vrcholu si užívam 360-stupňovú panorámu a&nbsp;zostupujem obrovským kanálom medzi dvoma štítmi.

Cesta dolu po skalnom mori dá po náročnom výstupe ešte viac zabrať a&nbsp;celá túra je vyčerpávajúca. Na Pedraforcu sa možno dostať aj dlhšou trasou z&nbsp;dedinky Gósol. Na výstupy sa oplatí chodiť vždy čo najskôr ráno, pretože je väčšinou jasno a&nbsp;oblačnosť so zrážkami prichádza v&nbsp;horách až poobede.

Pyreneje ponúkajú viacero možností ubytovania – kempy, hotely či horské chaty. Po náročnej túre určite dobre padne hotel s posteľou, sprchou a večerou.

Dnes sa však vyberám ďalej východným smerom cez kamennú dedinku Gósol, rozhľadňu Coll de Josa a pri malebnej dedinke Josa de Cadí postavenej na skale odbočujem na neupravenú cestu a smerujem na sedlo Coll de Jovell (1 790 m n. m.). V kútiku duše dúfam, že nedostanem defekt na mojom požičanom tátošovi, šesťkilometrová štrková cesta plná serpentín sa zdá nekonečná.

Sedlo uprostred hôr je zatiaľ najvyšším kempom, kam som sa dostal autom. Parkujem na lúke a nocujem v hamaku v neďalekom lese. Vôkol nie je nikto, iba zvieratá.

Ráno sa zobúdzam spolu so srnkami a vydávam sa strmým stúpaním smerom na Puig de Tres Canaletes (2 618 m n. m.) a Puig de les Gralleres (2 612 m n. m.).

Sledujem značenie – kamenné vežičky – a po chvíli sa dostávam na pastviny, odkiaľ vedie už iba mierne stúpanie k vrcholom. V diaľke vidno stádo vysokej zveri, ktoré si odo mňa udržiava bezpečnú vzdialenosť a posúva sa rovnakým tempom ako ja.

Prichádzam k prvému vrcholu a podo mnou sa objavujú strmé zrázy severnej strany hory, ktorá je odtiaľ turisticky neprístupná. Na druhom vrchole ma dobieha turista so psom – okrem neho, sŕn a svišťa som na dnešnej túre nestretol nikoho.

Cesta dolu vedie rovnakou trasou, no strácam značenie a schádzam z chodníka. Na strmine porastenej kosodrevinou je to dosť nebezpečné.

Posúvam sa slimačím tempom, každú chvíľu zastavujem a rozhliadam sa. Dolu na lúke na Coll de Jovell sa už pasie stádo kráv a pomaly sa približujúci zvuk zvoncov ma upokojuje. Chodník nachádzam až tesne pred koncom a na pastvinách si dávam zaslúžený obed.

Pokiaľ sa udržíte na turistickej trase, výstup na Puig de Tres Canaletes a Puig de les Gralleres nie je technicky náročný, no pre nenápadné značenie si vyžaduje dobrú orientáciu. Rozhodne sú to však jedny z menej známych hôr, kde zažijete slobodu, dotyk divokej prírody a nemalé dobrodružstvo.

Posledný deň pyrenejského pobytu je oddychový – leňoším na chate Vents del Cadí a užívam si malé vodopády na ľadovom horskom potoku Torrent de la Font del Faig.

Debatujem s domácim, ktorý kedysi býval na pobreží, no rozhodol sa pre pokojný horský život a otvoril si ubytovacie zariadenie. Hovorí, že ľudia sa tu v Pyrenejach živia prevažne turizmom a hospodárstvom. V drobných zapadnutých kamenných dedinkách nie je veľa iných možností a najbližšie väčšie mesto je často vzdialené niekoľko desiatok kilometrov.

Pyreneje sú krásne a zároveň nehostinné. Moja posledná zastávka je Gisclareny – najmenšia dedina v Katalánsku s počtom obyvateľov 26.

Len pár kilometrov od Barcelony sa nachádza miesto, ktoré by ste počas svojho pobytu v&nbsp;Katalánsku určite nemali vynechať. Montserrat (v&nbsp;preklade Zubatá hora) – benediktínsky kláštor z&nbsp;11. storočia postavený vo vápencových horách neuveriteľných tvarov – je ideálnym programom na celodenný výlet.

Kláštor patrí k&nbsp;najvýznamnejším náboženským pamiatkam Katalánska a&nbsp;vďaka nálezu sošky čiernej madony v&nbsp;12. storočí sa stal dôležitým pútnickým miestom. Každý deň majú návštevníci možnosť vypočuť si vystúpenie chlapčenského speváckeho zboru založeného začiatkom 14. storočia.

Okrem nádychu histórie môžete načerpať aj niečo z&nbsp;kultúry v&nbsp;múzeu, ktoré je súčasťou opátstva a&nbsp;hostí diela umelcov, ako sú napríklad Picasso, Dalí, Monet či Degas. Najvyšší vrchol pohoria Montserrat je Sant Jeroni (1&nbsp;236 m n. m.) a&nbsp;vydať sa naň môžete pešo alebo sa vyviezť zubačkou tesne pod vrchol.

Pyrenejské dobrodružstvo: Z víru divokých osláv a karnevalov na potulky divokými horami

Výber pre vás

Pyrenejské dobrodružstvo: Z víru divokých osláv a karnevalov na potulky divokými horami

Súvisiace články

Na najludňatejšom ostrove sveta nebudete ľutovať, že pláž nenavštívite ani raz

Karibský turistický fenomén: Bary, ktoré si na ostrove slobody zamiloval aj Hemingway

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Strávili sme víkend na Rockefellerovej farme: Rodinný obed vás môže vyjsť aj 1000 dolárov!

Kraj slovenských vinárov: Je jedno, v ktorom dome či pivnici vám nalejú, o kvalite niet pochýb

Výber pre vás