Na dolnom Zemplíne tečie víno doslova potokom. V regióne Tokaj totiž žije najviac slovenských vinárov. Lahodný mok má špecifickú chuť aj vďaka tomu, že ho uskladňujú v tufových pivniciach.

Vlastniť pivničný priestor v jednom z vyše tridsiatky kamenných portálov vo Veľkej Tŕni je pre každého miestneho vinára najväčšie bohatstvo. Fajnšmekri dokonca tvrdia, že tokajský mok by sa mal piť iba v tufových pivniciach, ktorých vnútorné steny sú zdobené ušľachtilou plesňou.

S pľuzgiermi do vinohradu

Tokajčania vyhĺbili prvé pivnice do vulkanického kameňa tuf v pätnástom storočí. Slúžili im ako skrýša pred tatárskymi nájazdmi. Až postupne prišli miestni na to, že stabilná desaťstupňová teplota a deväťdesiatpercentná vlhkosť sú ideálne podmienky na dozrievanie kvalitného vína.

Podzemné bohatstvo vlastnia aj Kapráľovci. Tomáš je treťou generáciou vinárov v rodine. Dnes si hrdo hovorí, že je vášnivý výrobca vína. Tento stav však trvá len posledných desať rokov, kedysi ho práca vo vinici skôr otravovala. Robil všetko možné, aby do nej nemusel chodiť a pomáhať dedovi alebo otcovi.

Kapráľovci z rušných Košíc ušli do Veľkej Tŕne.
Kapráľovci z rušných Košíc ušli do Veľkej Tŕne.
Zdroj: Lucia Lukušová

„Okrem nedele som bol vo vinohrade takmer každý deň. Otec mi dal do ruky motyku a mal som okopávať. Schválne som ju silno stláčal, aby sa mi spravili pľuzgiere a na ďalší deň som mal výhovorku, prečo ostať doma. Nič však nezabralo. Oco ma vôbec nešetril a povedal mi, aby som s nástrojom jemnejšie manipuloval a zas ma zapriahol do roboty,“ smeje sa vinár.

Biele hrozno pestuje v údolí Sándor na ploche 0,3 hektára, jeho pôda je však raz taká veľká. Preto chce na jar vysádzať nové korene viniča. Kým však bude zbierať prvú úrodu, pár rokov to potrvá.

„Môj štyridsaťročný vinohrad je zatiaľ stále v dobrej kondícii. Minulý rok sme urobili 2 500 litrov vína,“ vysvetľuje. Výrobcovia, ktorí vyprodukujú menej ako 8 000 litrov ročne, sa považujú za malých producentov kráľovského nápoja.

Tokaj
Je geograficky uzatvorená vinohradnícka oblasť v povodí rieky Bodrog, ohraničená zo severu slovenskými Zemplínskymi vrchmi a z maďarského juhu sútokom riek Tisa a Bodrog. Kým u našich južných susedov zaberá táto oblasť 5 000 hektárov, na Slovensku je zákonom limitovaných 907 hektárov. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú do obdobia nadvlády Rimanov, neskôr v tejto činnosti pokračovali starí Slovania. Prvá písomná zmienka o tokajskej oblasti pochádza z roku 1248, keď kráľ Belo IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku levočskému prepoštstvu.

Svadba v pivnici

Tomáš má dnes na vinohrad čas buď po príchode domov zo zamestnania, alebo cez víkendy. Keď hrozno dozrieva a následne prichádza oberačka, lisovanie i fľašovanie, pomáhajú v rodine Kapráľovcov všetci vrátane manželky Nade a dvoch synov.

Mimochodom – rodená Košičanka si takýto život v Tokaji doslova privolala. A to svojou diplomovou prácou. Téma znela: Rozvoj vinohradníckej oblasti Tokaj na báze vinárskych a vinohradníckych tradícií.

„Keď Tomáš domov priniesol prvú fľašu vína, ani som len netušila, koľko je za tým práce. Prvýkrát ma zobral do vinice v roku 2001. Priznám sa, že keď sme schádzali dlhou chodbou do pivnice, nemala som z toho najlepší pocit. Následne ma však vinohradníctvo oslovilo. A to nielen preto, že víno nemusíme kupovať, ale že pijeme také, aké si vyrobíme,“ dopĺňa manžela.

Aby jej vysokoškolská práca neostala len v teoretickej rovine, spolu so svojou polovičkou pred deviatimi rokmi kúpili storočnú chalupu, v ktorej ponúkajú ubytovanie. V útulnom domčeku, ktorý už na prvý pohľad vyzerá ako vystrihnutý z rozprávky, už prenocovali Američania, Rakúšania, Nemci či Angličania. Najčastejšie im však na dvere klopú Slováci a Česi.

„Medzi prvými hosťami bol zamilovaný pár z Bánoviec nad Bebravou. Tak sa im u nás páčilo, že na ďalší rok priviedli aj svojich priateľov a vlani nás požiadali, aby sme im vystrojili svadbu. Sobáš mali v tufovej pivnici a veselicu na dvore,“ hovorí pani domáca.

Podľa niektorých vinárov by sa mal tokajský mok piť len v tufových pivniciach.
Podľa niektorých vinárov by sa mal tokajský mok piť len v tufových pivniciach.
Zdroj: Lucia Lukušová

Ochraňuj
nás, svätý Urban

Keďže zanietení producenti vína bývajú takmer v každom druhom dome, spojili svoje sily. Nechcú konkurovať šiestim veľkým výrobcom, ktorí v Tokaji pôsobia. Ich snom je dostať sa len viac do povedomia tým, ktorí radi ochutnajú niečo nové. Darí sa im to vďaka vínnym podujatiam, ktoré niekoľkokrát ročne organizujú.

Základné zákonné podmienky, aby ich tekuté diela mohli niesť prívlastok tokajské, musí splniť každý člen. Treba pochádzať z jednej z obcí Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Bara, Viničky, Čerhov, Černochov alebo Slovenské Nové Mesto a taktiež musí víno pochádzať len z odrôd Furmint, Muškát žltý alebo Lipovina.

Kým domáci chodia do viníc s náradím a za prácou, návštevníci zas na prechádzky a fotiť sa v úhľadne upravených riadkoch viniča. Nikdy v nich však nie sú sami. V celej oblasti, ktorej územie je v slovenskej legislatíve zakotvené na rozlohe 908 hektárov, sa páči aj divej zveri. Srnky, jelene či zajace sú na ľudí také zvyknuté, že im doslova behajú pod nosom.

Pestovatelia hrozna z nich však až takú radosť nemajú. Prichádzajú totiž o úrodu. Preto sa mnohí chodia modliť k svätému Urbanovi, patrónovi vinárov. Vyslovujú svoje priania, aby im dožičil plodný rok a vinice ochránil pred mrazom, škodcami a hladnými zvieratami. Jeho najväčšia podobizeň stojí v Malej Tŕni, majestátnych drevených ozdôb je však v obci viac.

Kto vlastní aspoň kúsok vinohradníckeho honu a nevyužíva ho ako vinicu, musí ho prenajať alebo predať.
Kto vlastní aspoň kúsok vinohradníckeho honu a nevyužíva ho ako vinicu, musí ho prenajať alebo predať.
Zdroj: Lucia Lukušová

Loďou k maďarskej konkurencii

Okrasou rieky Bodrog, ktorá tečie v týchto končinách východného Slovenska a severovýchodným Maďarskom, je zas loď Artur. Za vyše osemdesiat rokov svojej existencie si pamätá desaťtisíce turistov. Medzi nimi tiež významné, najmä maďarské osobnosti. Keďže kedysi patrila maďarskej vláde, neraz sa na nej plavili admiráli Miklós Horti aj János Kádár. Kotví v prístave vo Viničkách a za hodinu a pol svoju výletnú púť končí u južných susedov v prístave Sárospatak.

Medzi Slovákmi je riečny výlet v obľube. Im totiž nerobí problém nazrieť do maďarského Tokaja. Slovenčinu v maďarských viniciach teda počuť pomerne bežne. Horšie je to už s maďarčinou na slovenskom území tokajskej oblasti.

Aj napriek tomu, že pred piatimi rokmi Súdny dvor Európskej únie definitívne vyriekol ortieľ nad chráneným označením pôvodu a aj Slováci môžu oficiálne používať „Vinohradnícku oblasť Tokaj“, maďarskí vinári sa na svojich slovenských kolegov stále pozerajú cez prsty.

Naši si však na to za tie roky zvykli. Nezanevreli na susedov, práve naopak. Keďže vedia o ich vinárskych kvalitách, mnohí k nim chodia na skusy, a čo sa im hodí, praktizujú na našom území.

Obec Malá Tŕňa je zdobená drevenými sochami. Lokálni rezbári sa pohrali aj so stromami.
Obec Malá Tŕňa je zdobená drevenými sochami. Lokálni rezbári sa pohrali aj so stromami.
Zdroj: Lucia Lukušová

Víno s niťami

Je v podstate jedno, v ktorom dome či v pivnici vám nalejú, o kvalite netreba mať pochýb. Tokajčania si dávajú záležať nielen na tom, čo pijú, ale aj čo jedia. Preto k vínu ponúkajú domáci syr. Na dolnom Zemplíne v juhovýchodnej časti Slovenska ich vyrábajú len na dvoch miestach.

Jedno z nich je v obci Hraň. Bývalé družstvo kúpili pred štrnástimi rokmi Vargaeštokovci. Hoci k poľnohospodárstvu mali vždy blízko, pani domu by si nikdy nebola pomyslela, že bude vyrábať syry. Učiť sa bola u profesionálov na Orave.

„Teraz sa mi už výroba nezdá náročná, keďže aspoň jeden druh syra robím každý deň. No prvú zimu som vyrábala iba pre rodinu, kým sa konzistencia i tvar vydarili. Keď už som si myslela, že všetko ovládam, dala som syry do udiarne, poriadne im zakúrila, aby sa vyúdili, a keď som ich po dvoch dňoch išla skontrolovať, boli kompletne roztopené,“ hovorí s úsmevom a spomína na začiatky v podnikaní.

Najviac idú nite, z horúcej vody ich ťahá každý deň. Okrem toho sa k vínu hodí kravská hrudka s bylinkami či bez, ale taktiež parenica.

Mnohé zariadenia kúpila
 Naďa Kapráľová na burzách.
Mnohé zariadenia kúpila
 Naďa Kapráľová na burzách.
Zdroj: Lucia Lukušová

Arabom chutia syry aj jahňacina

Do sveta sa dostalo nielen víno z tejto oblasti, ale aj syry z Tokaja. Zachutili najmä Arabom v Dubaji, kam ich rodáčka z Kapušian pravidelne posiela. Hoci sa na jej pozemku pasie dvesto kusov hovädzieho dobytka a sedemsto oviec, mlieko dojí len z kráv. Denne až dvesto litrov. O jahňacie mäso majú záujem Arabi, ktorí žijú na východnom Slovensku. Aj Dagmar má niekedy väčšiu chuť na mäsové jedlá ako na syr.

„Priznám sa, že pri výrobe sa najem očami. Okrem toho, že každý ochutnám, už ich nejem. Doma však stále máme v chladničke aspoň jeden druh,“ vraví syrárka, ktorú už neraz volali predávať aj na jarmoky.

No kto chce jej dobroty ochutnať, musí si do navigácie zadať obec Hraň. Keďže ich v rodine vyrába sama, časové možnosti jej nedovoľujú vzdialiť sa zo salaša.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia