Kuba je malá ostrovná krajina južne od Spojených štátov amerických a v porovnaní so Slovenskom má asi tretinové HDP. Jej ekonomika je závislá hlavne od vývozu a predaja poľnohospodárskych produktov, cukru, cukrovej trstiny, tabaku, rumu a cigár. Najmä posledné dve menované komodity preslávili krajinu vo svete a pritiahli na návštevu obrovské množstvo známych osobností.

Jednou z nich bol aj svetoznámy spisovateľ a novinár, laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 1954 Ernest Hemingway. Tú dostal za kratučké dielo Starec a more, ktoré rozpráva príbeh starého kubánskeho rybára Santiaga, ktorému sa dlho nedarí nič chytiť. Nakoniec uloví obrovského mečúňa, ktorého sa snaží dopraviť do prístavu.

Kým sa tam dostane, celý úlovok zožerú žraloky a on prichádza na pevninu už len s obrovskou kostrou. Príbeh hovorí o sile a vytrvalosti človeka, jeho nezlomnosti a sile bojovať ďalej aj v zlých podmienkach. Mohol by pokojne slúžiť ako metafora osudu väčšiny kubánskeho národa na ďalších šesť desaťročí.

O&nbsp;tom však Hemingway určite nevedel v&nbsp;čase písania tejto novely. Čo však vedel veľmi dobre, bolo pohybovať sa po známych baroch starej Havany a&nbsp;tým ich presláviť. Každý návštevník Kuby musí navštíviť ikonické bary, ktoré frekventovane obchádzal aj Hemingway počas pobytu na ostrove slobody.

Medzi najznámejšie z&nbsp;nich patria La Bodeguita del medio, El Floridita a&nbsp;Sloppy Joe’s&nbsp;Bar. Minimálne prvé dva tvoria gro každej prehliadky „starej Havany“. Ľudia v&nbsp;nich môžu ochutnať miešané nápoje tak, ako ich mal rád „papa Hemingway“, ktorý často nevládal prejsť pár desiatok metrov z&nbsp;týchto barov do hotela Ambos Mundos, kde býval.

V&nbsp;bare La Bodeguita del Medio sa dokonca priamo nad barom nachádza zarámovaný papier, na ktorom je údajne napísané samotným Hemingwayom: „Mi mojito en La Bodeguita, mi daiquiri en El Floridita“, čo v&nbsp;preklade znamená „Moje mojito v&nbsp;La Bodeguita, moje daiquiri v&nbsp;El Floridita“.

„Hemingway dokázal takýchto nápojov údajne vypiť až dvanásť. Alebo sedem. Záleží, koho sa na to spýtate.“

Oba nápoje vám v&nbsp;týchto baroch pripravia spôsobom, akým ich pil samotný autor. Keďže bol ťažký cukrovkár, hnedý nerafinovaný cukor radšej vynechal a&nbsp;nahradil ho dvojitou dávkou rumu. Pre istotu.

Čašník Elias v bare El Floridita mi hovorí: „Hemingway dokázal takýchto nápojov údajne vypiť až dvanásť. Alebo sedem. Záleží, koho sa na to spýtate.“ A široko sa pritom usmeje.

Na tom, koľko ich naozaj bolo, až tak nezáleží, dôležité je, že Hemingwayovo meno dokáže dotiahnuť zákazníkov do barov aj takmer 60 rokov po jeho tragickej smrti.

Môžete tak ochutnať kúsok predrevolučnej Havany a v El Floridite sa odfotiť s bronzovou sochou spisovateľa umiestnenou na jeho obľúbenom mieste – v rohu vkusne zariadeného baru.

Ak by ste náhodou boli skalným fanúšikom Hemingwaya, môžete nakuknúť aj do jeho izby, ktorú stále udržiavajú v hoteli Ambos Mundos neďaleko hlavného námestia Plaza de Armas, na ktorom je časť podlahy vytvorená z drevených mačacích hláv. Údajne preto, aby pochodujúci vojaci nerušili guvernéra, ktorého palác je dominantou námestia.

Dnes v ňom sídli múzeum, v ktorom si môžete pozrieť artefakty z obdobia, keď bola Havana šperkom na španielskej kráľovskej korune. Pozostatky tých čias môžete v starej Havane vidieť všade okolo seba.

<p>Kubu objavil Krištof Kolumbus v&nbsp;roku 1492 a&nbsp;údajne prvé slová, ktoré povedal, boli: „Toto je najkrajšia krajina, akú kedy kto videl.“ Krásny ostrov má výborne rozvinutú námornú infraštruktúru. Prístavy poskytujú jachtám kvalitné služby. Jediné, čoho sa vyvarujte, je lovenie rýb harpúnou a&nbsp;lovenie homárov. Je to zakázané a&nbsp;za porušenie hrozí pokuta. Najteplejším mesiacom je júl s&nbsp;priemernou teplotou 27&nbsp;°C a najchladnejším január, keď sa teploty pohybujú okolo 23 °C. Obdobia dažďov pretrvávajú od júna do októbra. Ideálny čas na plavbu loďou je v&nbsp;období od konca novembra do konca mája. S&nbsp;výberom lode, destinácie či&nbsp;s prípravou itineráru na mieru vám pomôžu napríklad na www.bookingthesea.com.</p>

Kuba

Mesto kedysi bezpochyby patrilo medzi architektonicky najkrajšie mestá planéty. Dnes je už len tieňom svojej niekdajšej slávy a pomaličky sa rozpadáva, ale jeho neskutočný potenciál vidno všade naokolo.

Hlavným dôvodom dávno strateného lesku Havany je strategická poloha Kuby v Karibiku. Po objavení amerického kontinentu sa začali európske výpravy do nového sveta s cieľom objaviť bájne Eldorádo – krajinu zlata. Najznámejšie z nich viedli Hernando Cortés – do oblasti dnešného Mexika – a Francisco Pizzaro – do oblasti súčasného Peru. Našli tu okrem iných, menších, dve rozvinuté a prosperujúce indiánske ríše Inkov a Aztékov, ktoré si podrobili.

Obrovské bohatstvo týchto krajín muselo putovať námornými cestami, ktoré objavili Európania, a cez nimi založené mestá. Najstrategickejšiu polohu z nich mala práve Havana, ktorá sa nachádza na najväčšom a najzápadnejšom ostrove Karibiku – na Kube. A to ani nespomíname obrovský a hlboký prírodný morský prístav priamo v centre mesta, ktorého vstup je vynikajúco strážený vojenskými pevnosťami z každej strany úzkeho vstupu.

Zastavovali sa tu všetky lode smerujúce z Ameriky do Európy, aby načerpali čerstvú pitnú vodu, naložili nové zásoby, najali zvyšných mužov posádky. Keď bolo všetko pripravené, vydávali sa na nebezpečnú cestu cez Karibik, kde ich očakávali známi piráti, do nemenej nebezpečných vôd rozbúreného Atlantiku.

Havana tak bola často posledným bezpečným prístavom pred príchodom do Európy a veľmi dobre z toho ťažila. Postupne sa stala najbohatším a najvýznamnejším prístavom celej oblasti a možno aj kontinentu.

Postavili tu široké bulváre, prímorskú promenádu Malecon dlhú niekoľko kilometrov, sústavy pevností chrániace prírodný prístav, paláce a haciendy bohatých obyvateľov mesta a španielskej šľachty a v neposlednom rade fabriky, ktoré len podporovali rast a bohatstvo Havany.

Možno nie je žiadnym prekvapením, že Havana mala vybudovanú železnicu, zavedenú elektrinu a aj telefón skôr ako kráľovský Madrid, pod ktorý spadala. Dôvod je jednoduchý. Bohatstvo, ktoré cez ňu prúdilo, financovalo z veľkej časti chod španielskeho kráľovstva.

Dnes už to je trochu inak. Havana je stále prekrásna, ale 60 rokov socializmu jej dalo veľmi zabrať. Dá sa jej to však vyčítať? Havana je dnes možno jedno z najfotogenickejších miest našej planéty. Spojte dokopy ošarpanosť Ríma, architektúru Madridu, špinu Neapola, bezpečnosť Zürichu a živelnosť Ria de Janeiro do jedného mesta a dostanete Havanu.

Jej niekdajšiu slávu a bohatstvo vidíte na každom kroku a nemôžete sa mu vyhnúť. Historické centrum je obrovské a megalomanské paláce na vás číhajú na každom rohu. No najlepšie roky majú už dávno za sebou a rozpadávajú sa. Mnohé z nich už nemožno zachrániť.

Prekrásne haciendy bohatých rodín z prelomu minulých storočí boli po revolúcii v 59. roku znárodnené a rozdelené medzi mnohé nemajetné rodiny. Bohatí z Kuby utiekli väčšinou do USA a tí chudobnejší nemali peniaze na to, aby tieto nákladné vily udržiavali. Preto chátrajú a sú len smutnou, ale neskutočne fotogenickou pripomienkou bývalej slávy a pompy Havany.

Keďže mala prísť historická návšteva amerického prezidenta, rozvaliny boli rýchlo odpratané a miesto premenené na malý park. V Havane takých parkov nájdete veľké množstvo. Rovnako ako historických áut, pre ktoré je tento ostrov raj.

Práve staré americké klasiky každoročne priťahujú na ostrov státisíce turistov, ktorí sa chcú povoziť v krikľavých historických autách, ktoré sa stali symbolom Kuby. Nie preto, že by ich domáci mali veľmi radi alebo k nim mali špeciálny vzťah. Skôr je to ako s mnohými inými vecami na Kube – z núdze cnosť.

Po americkom hospodárskom embargu v roku 1961 sa zastavil dovoz zahraničných áut, okrem tých sovietskych. Preto tu zostali len staručké automobily spred roku 1961, ktorým bol niekoľkonásobne umelo predĺžený život. Ale aj tak sú prekrásne, udržiavajú si svoje čaro a je zážitok previesť sa v nich.

Dnes sú už máloktoré v pôvodnom stave. Ich vnútro prerobili rôznymi súčiastkami z iných modelov. No fungujú, potešia srdce turistov a prinášajú domácim potrebné zdroje. Každý sa radšej odvezie historickým krikľavým chevroletom, buickom, cadillacom alebo fordom ako hrdzavým moskvičom, ladou alebo volgou, ktoré prišli ako výpomoc zo ZSSR.

Samozrejme, v posledných rokoch sa začali dovážať aj novšie ojazdené citroeny, renaulty a peugeoty z Francúzska a čínske MG alebo geely.

Jorge, šofér veterána a vyštudovaný gastroenterológ, ktorého služby využívam už roky, sa sťažuje: „V nemocnici zarobím ako špecialista necelých 25 dolárov mesačne. Za šoférovanie auta beriem 30 až 50 dolárov za hodinu a som celý deň na čerstvom vzduchu. Auto, aj keď staré, je pre nás majetkom. Tie nové si však nemôžeme dovoliť, sú príliš drahé, veď už cena starej sovietskej lady sa môže vyšplhať na 15-tisíc eur.“

Vlastniť auto na Kube sa považuje za luxus a nadštandard a výrazne to pomáha rodinnému príjmu.  

Ak však chcete zažiť tú reálnu, autentickú Kubu, vydajte sa na horúci a dusný východ ostrova, ktorý je pre horšiu dostupnosť zatiaľ menej navštevovaný. Cestou sa určite zastavte v metropole východu – v Santiagu de Cuba. Mesto je späté so začiatkami revolucionárskej kariéry Fidela a Raúla Castrovcov.

Nie je také krásne ako Havana alebo Trinidad, ale má neskutočný afrokaribský nádych. Vydajte sa večer do ulíc a zatancujte si salsu na jednej z terás spoločne s domácimi. Poseďte si s mládežou na niektorom z námestí, kam chodievajú využívať internet. Ten je tu už aj mobilný, ale námestia sú stále miestami na stretávanie a spoločenský život. Dávno sú preč časy, keď bol až neuveriteľne pomalý internet platený a k dispozícii len vo vybraných hoteloch.

Oplatí sa zastaviť na jednom z námestí, posedieť a sledovať okolie. Určite to bude zaujímavé. V Santiagu de Cuba si pozrite aj prekrásnu katedrálu priamo na hlavnom námestí, Námestie revolúcie s monumentálnou sochou jedného z osloboditeľov Antonia Macea, pevnosť Castillo del Morro, ktorá bránila Santiago pred obávanými pirátmi, alebo neďalekú baziliku v dedinke Cobre, ktorá je najvýznamnejším pútnickým miestom na Kube.

Jej plný názov znie Basílica Santuario Nacional de Nuestra Señora de la Caridad del Cobre a práve tu je uložená Panna Mária z Cobre. K nej sa viaže príbeh dvoch chlapcov, ktorí ju počas búrky vylovili z mora a zachránili po stroskotaní lode.

Kubánci do tejto baziliky dodnes prinášajú predmety pre šťastie ako bejzbalové dresy a kartičky, školské diplomy, už nepotrebné zdravotnícke pomôcky (lebo chorý vyzdravel) alebo fotografie. Zaujímavosťou je, že tu je uložený aj originál Nobelovej ceny za literatúru Ernesta Hemingwaya.

Dostávate sa na populárnejšiu a&nbsp;známejšiu severnú stranu ostrova, kde nájdete tie najznámejšie ikonické pláže Kuby, ktoré často ani nepotrebujú predstaviť. Miesta ako Varadero, Guardalavaca, Cayo Coco, Cayo Guillermo alebo Cayo Santa María patria medzi tie najkrajšie letoviská, aké Kuba ponúka.

Varadero a&nbsp;Guardalavaca sa nachádzajú priamo na hlavnom severnom pobreží ostrova a&nbsp;z&nbsp;každej strany ohraničujú oblasť v&nbsp;Atlantickom oceáne, v&nbsp;ktorej sa nachádza sústava malých ostrovčekov nazývaných cayos. Sú preslávené plážami s&nbsp;oslňujúco bielym pieskom a&nbsp;dovolenkovou pohodou. Veď si dajte do Googlu napríklad Playa Pilar.

Varadero, ktoré sa nachádza viac na západe a&nbsp;len pár hodín cesty od Havany, je výkladnou skriňou kubánskeho turizmu. Ak však nehľadáte len krásne pláže a&nbsp;hotelový rezort, ale aj kubánsku autenticitu, odporúčame vám ísť viac na východ alebo na západ do provincie Pinar del Rio, kde taktiež nájdete prekrásne a&nbsp;takmer neobjavené pláže.

Varadero je totiž bezpochyby najpopulárnejšou plážovou destináciou Kuby, ktorá má aj vlastné letisko, kam priamo lietajú nízkonákladové spoločnosti z&nbsp;Kanady a&nbsp;Európy. Pláž má takmer 21 kilometrov a&nbsp;lemujú ju desiatky,&nbsp;možno až stovky hotelových rezortov.

Nikde inde na Kube nenájdete takú vybudovanú infraštruktúru ako práve tu. V ponuke je ubytovanie u&nbsp;domácich v&nbsp;takzvaných casa particular, ako aj hotely všetkých cenových kategórií a&nbsp;úrovní od najlacnejších až po najdrahšie.

No na Kube ani najdrahší hotel nemusí nutne znamenať najvyšší štandard služieb. Šesťdesiat rokov „socialismo o&nbsp;muerte“ (socializmus alebo smrť) totiž zanechalo stopy. Celkové štandardy sú podstatne nižšie, ako by ste očakávali, a&nbsp;ceny sú o&nbsp;niečo vyššie.

To je nepríjemná daň za popularitu a&nbsp;obrovskú marketingovú silu Kuby. Veď Fidela, revolúciu, Che Guevaru, cuba libre alebo daiquiri pozná asi každý.

<ul>
<li>Na Kube v provincii Pinar del Rio sa pestuje údajne najlepší tabak na planéte. Z toho následne vyrábajú cigary, ktoré podľa povery šúľajú černošky priamo na stehnách. Je to však len historka. Pravda je, že domov si oficiálne môžete odniesť 50 cigár na osobu.</li>
<li>Rum na Kube je takmer lacnejší ako voda. Domov si podľa pravidiel EÚ môžete zobrať len jeden liter tvrdého alkoholu na osobu. Ak zoberiete dve fľašky, určite s tým nikto nebude mať problém. Najznámejšie a najpopulárnejšie sú značky Havana Club a Santiago de Cuba.</li>
<li>Výbery a platby kartou sú možné. Vo veľkých mestách sú k dispozícii bankomaty. Ako hotovosť si zoberte eurá, na dolár ako imperialistickú menu je sankcia 10 %. Odporúčame zameniť väčšinu peňazí na letisku.</li>
<li>Na vstup potrebujete vízovú kartičku, ktorú zoženiete na kubánskej ambasáde v Bratislave alebo v niektorých cestovných kanceláriách. Nutný je doklad o platnom cestovnom poistení.</li>
<li>Mobilný signál a aj internet na Kube fungujú bez problémov. Prístup na internet sa platí (1 až 3 eurá na hodinu) a potrebujete na to kartičku s prístupovým kódom od štátnej spoločnosti ETECSA. Dajú sa zakúpiť aj SIM karty s dobíjateľným mobilným internetom.</li>
</ul>

Karibský turistický fenomén: Bary, ktoré si na ostrove slobody zamiloval aj Hemingway

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás