Peter Ličák

Ale na rozdiel od našich poľnohospodárov majú tí americkí predsa len jednu veľkú výhodu: aby dostali od vlády dotácie, nemusia patriť do žiadnej vyvolenej skupiny „našich“ ľudí. Bez protekcie, bez úplatkov, bez sponzorovania Demokratickej či Republikánskej strany dostanú podľa litery zákona to, čo im patrí. Naši farmári o takom niečom iba snívajú.
<h3>Víkendy na farmách</h3>
Rodiny z najväčších amerických miest, najmä tie s deťmi, objavili v poslednom čase čaro tichých, neuponáhľaných víkendov na tradičných rodinných farmách. A farmári ich vítajú s otvorenou náručou a so širokým úsmevom. Lebo s nimi prichádzajú doláre.
Tohtoročná jeseň ukázala Newyorčanom naozaj prívetivú tvár. Aj koncom septembra teploty atakovali 30 stupňov a vyše 90-percentná vlhkosť vzduchu nepríjemne lepila tričká na telá.
„Kým sme nemali dvojičky Saru a Alistera, chodievali sme na víkendy na ostrovy v Karibiku alebo do Mexika. Ale tento rok sme začali chodievať v sobotu na farmu DuBoisovcov v štáte New Jersey alebo na bývalú farmu Rockefellerovcov Stone Barnes (Kamenné stodoly). Za jeden a pol hodiny sa dostaneme z New Yorku do sveta, o ktorom mnoho našich priateľov a známych ani netuší,“ pochvaľujú si novoobjavený cieľ víkendových výletov manželia Brandonovci z Brooklynu.
Obaja pracujú vo finančníctve, jeden deň na farme im vyčistí hlavy od indexov rastu akcií, úrokových sadzieb, percent hypotekárnych úverov...

<h3>Životné poslanie</h3>
V poslednú septembrovú sobotu prišlo na farmu manželov Jolee a Davida DuBoisovcov v Highlande možno aj tisíc ľudí. Do kartónových košíkov si prišli nazbierať čerstvú zeleninu a ovocie.
Nízkokmenné ovocné stromy s nektárinkami, so slivkami, s niekoľkými odrodami jabĺk i s broskyňami, záhony so šťavnatými paradajkami, s paprikou, baklažánmi a tekvicami, ale aj s kvetmi a hroznom obhospodarovali v ten deň amatérski zberači, ktorí si počas niekoľkých príjemných hodín skúsili, ako chutí farmársky chlebík.
„Prišli sme si nazbierať broskyne a nektárinky, mohli sme si ich v nedeľu kúpiť aj na farmárskom trhu pri brooklynskom Carroll Parku, ale toto je väčšia zábava, hlavne pre naše deti. Berú to ako také malé dobrodružstvo, aké v New Yorku zažiť nemôžu,“ povedal nám realitný maklér Arthur Conrad (38).
Ak si 300 rodín kúpi formou samozberu ovocie, zeleninu či kvety za 20 dolárov, do farmárskej pokladnice manželov DuBoisovcov pribudne každý víkend celkom slušná suma.
,,Každý dolár sa ráta. Našu rodinnú farmu otvárame pre verejnosť v dvoch termínoch. Prví návštevníci prichádzajú na zber jahôd od 8. do 23. júna, potom je farma prístupná verejnosti od 20. júla až do 10. novembra,“ vravia majitelia.

Ľudia z miest možno ani netušia, ako svojou návštevou pomáhajú prežiť zlé časy malým rodinným farmám. Lebo tie práve zažívajú najhoršie časy za posledných 40 rokov. Dlhy amerických farmárov prevýšili tento rok závratnú sumu 409 miliárd dolárov.
Minister poľnohospodárstva Sonny Perdue, veterinárny lekár zo štátu Georgia, varovne dvíha prst i hlas, lebo len tento rok sa majitelia amerických fariem zadlžili o ďalších 24 miliárd dolárov.
Na pôdu, domy, stajne, traktory, kombajny siahajú zadlženým malým farmárom exekútori. Pre farmárov tretej-štvrtej generácie je to obrovská rodinná tragédia. V nejednom prípade sa končí samovraždou hlavy farmárskej rodiny.
Nesplatiteľné dlhy sú aj pre amerických poľnohospodárov cesta, ktorá vedie do pekla. Preto sa dnes na malých farmách úprimne radujú z každého návštevníka, ktorý u nich minie pár dolárov.
Manželia Jolee a David DuBoisovci o svojej farme hovoria ako o životnom poslaní: „Patríme k malej skupinke prvej generácie poľnohospodárov v údolí rieky Hudson. Túto farmu s rozlohou 54 hektárov sme kúpili pred sedemnástimi rokmi so zámerom udržať ju pri živote, lebo jej osud bol veľmi neistý. Podarilo sa nám ju oživiť, vysadili sme nové sady aj vinohrady, farmu pripomínajúcu staré koloniálne časy sme za tie roky premenili na modernú poľnohospodársku firmu. Nedávno sme ju rozšírili o ďalších pätnásť hektárov, vysadili sme na nich nielen ovocné stromy a jahody, ale aj vianočné stromčeky. Už sme začali s prípravami veľkého tekvicového festivalu, ktorý sa uskutoční v druhej polovici októbra, i tradičného halloweenskeho zábavného festivalu na konci tohto mesiaca, veľmi sa na tieto akcie tešíme, lebo na farme bude opäť veľmi veselo.“

<h3>Zlý rok</h3>
Najkrušnejšie chvíle zažívajú tento rok farmári na americkom Stredozápade. Povodňové vody im zaplavili v lete najmenej 40 percent sľubne vyzerajúcej úrody obilia, kukurice a sóje. Keď si to po opadnutí vody z polí zrátali, s hrôzou konštatovali, že prišli o tri miliardy dolárov.
Aj v iných končinách USA zápasia mnohí farmári o prežitie. A pritom celá tretina toho, čo vypestujú, končí v odpade, lebo veľké americké reťazce uprednostňujú obchodovanie s veľkými poľnohospodárskymi spoločnosťami, hoci tie dnes predstavujú len tri percentá z dvoch miliónov amerických fariem.
Na pomoc farmárom prišiel v roku 2013 web Cropmobster.com, prostredníctvom ktorého ponúkajú to, čo dopestovali či dochovali. Jedni vravia, že ich zachránil, iní sa spoliehajú na vlastný marketing a návštevníkov, ktorí si prídu po produkty rovno na farmu.
Farmárčenie sa začalo na americkom kontinente vo veľkom rozvíjať po získaní nezávislosti v roku 1783, keď sa pôda anglickej šľachty dostala do vlastníctva trinástich štátov USA.
Vlády mladých štátov, ktoré vznikli z bývalých anglických kolónií, rozdávali pôdu záujemcom o farmárčenie zadarmo alebo za symbolický poplatok. Minimálna výmera pôdy na založenie farmy bola 265 hektárov.

„Keď v osemdesiatych rokoch minulého storočia zasiahla amerických poľnohospodárov veľká kríza, vláda sa neprizerala nečinne. Aby mali farmy šancu prežiť, zvýšila federálna vláda dotácie farmárom z dovtedajších šiestich miliárd na 23 miliárd dolárov ročne. Vláda stále podporuje farmárov, priama platba je dnes 40-tisíc dolárov na rok, marketingové pôžičky sa poskytujú zo štátnej pokladnice vo výške 70-tisíc dolárov. Na tie však majú nárok len výrobcovia vlny, arašidov, medu, hrachu a šošovice. Okrem toho farmári dostávajú ročnú dotáciu 65-tisíc amerických dolárov ako príspevok na vyrovnanie rôznych podmienok v jednotlivých štátoch USA,“ zasvätil nás do prideľovania štátnych dotácií farmárom Nick McLean z Hudson Valley.
Aj jeho rodičia farmárčia v štáte New Jersey na farme, ktorú zdedili na prelome tisícročí po otcových rodičoch. Ale Nick vraví, že on na také rizikové podnikanie nemá náturu ani nervy, radšej sa dal na učiteľstvo na súkromnej strednej škole, to je podľa neho oveľa istejšie živobytie.
Viac ako 60 percent poľnohospodárskej pôdy dnes vlastnia v USA práve farmári,  28 percent je vo vlastníctve federálnej vlády a len symbolické  dve percentá pôdy patria pôvodným obyvateľom amerického kontinentu – Indiánom.
Najrozšírenejšou komoditou amerických poľnohospodárov je kukurica, ktorá sa pestuje ako hlavná energetická zložka potravy hospodárskych zvierat. Absolútna dominancia patrí v poľnohospodárstve USA rodinným farmám, tie tvoria až 97 percent zo všetkých firiem venujúcich sa poľnohospodárstvu.
 Sú to zväčša malé farmy, ktorých ročné tržby neprevyšujú štvrť milióna dolárov. Orientujú sa na chov hovädzieho dobytka, oviec a kôz, dobre im vynáša aj pestovanie tabaku, arašidov, bavlny, cukrovej repy, kukurice na siláž, sena a repky.

<h3>Pozor na ceny!</h3>
Obyvatelia New Yorku to nemajú ďaleko ani do Pocantico Hills – na legendárnu farmu Kamenné stodoly, ktorá kedysi patrila do majetku milionárskej rodiny Rockefellerovcov.
Farmu z&nbsp;kameňa dal postaviť John David Rockefeller, aby sa špecializovala na produkciu mlieka a&nbsp;mliečnych výrobkov. Farma však v&nbsp;polovici minulého storočia prestala fungovať, až o&nbsp;20 rokov neskôr sa preorientovala na chov dobytka.
Jej brány sa pre verejnosť otvorili pred pätnástimi rokmi, dnes sa toto uznávané vzdelávacie centrum pre výživu a&nbsp;poľnohospodárstvo orientuje na ploche dva a pol hektára na pestovanie 200 druhov zeleniny.
Na farme nepoužívajú žiadne umelé hnojivá, pesticídy ani herbicídy, pôdu obohacujú výlučne kompostom. Popri pestovaní zeleniny chovajú prísne ekologickým spôsobom kurčatá, morky, ovce, ošípané i&nbsp;včely.
Rodina Barberovcov, ktorá dnes bývalú Rockefellerovu farmu vlastní, celú produkciu dodáva do reštaurácie Blue Hill, zriadenej v&nbsp;roku 2004 v&nbsp;jednej z&nbsp;kamenných stodôl. V&nbsp;reštaurácii si však treba dať pozor na ceny, aby človek pri platení nezaplakal: denné menu zostavené výlučne z&nbsp;produktov farmy stojí 276 dolárov.

Strávili sme víkend na Rockefellerovej farme: Rodinný obed vás môže vyjsť aj 1000 dolárov!

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Strávili sme víkend na Rockefellerovej farme: Rodinný obed vás môže vyjsť aj 1000 dolárov!

Peter Ličák

Súvisiace články

Majú 38 eur na mesiac. Navštívili sme najchudobnejší región v Európe

Farár vedľa zbojníka: Najstarší poľský cintorín je slávnou turistickou atrakciou

Rodák z Košíc dobyl Ameriku: Spovedal Jennifer Lopez aj Kylie Jenner!

Najdrahší, najslávnejší i najdesivejší: Najzaujímavejšie cintoríny na Slovensku i vo svete

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás