Aj keď je najľudnatejším ostrovom sveta, môžete si tu celkom osamotevychutnávať priam mýtické prírodné úkazy či ticho unikátnych chrámov. Takých rozmanitých miest, ako je indonézsky ostrov Jáva, na našej planéte veľa nenájdete.

Aj z tohto dôvodu je Jáva destináciou, ktorej krásy môžete obdivovať trebárs na niekoľko etáp počas viacerých turistických výprav.

Mimoriadne početná populácia ostrova môže pôsobiť odstrašujúco, zato je však do výraznej miery „zodpovedné“ hlavné mesto Jakarta. Preto radšej ani nevyťahujem päty z letiskovej haly. Prestupujem na ďalší okrídlený stroj a s úsmevom na tvári opúšťam brány terminálu až v o necelé dve hodiny vzdialenej Jogjakarte.

Väčšina z nás si exotiku Indonézie spája predovšetkým s dovolenkovým rajom na ostrove Bali, čo bola aj často odporúčaná adresa či už zo strany mojich priateľov na Slovensku, alebo domácich obyvateľov.

Nepochybne má tiež svoje čaro, po intenzívnom skúmaní možností však prišlo skalopevné presvedčenie, že tým najlepším miestom na moje potulky bude práve susedná Jáva. Kým niektoré z jej unikátnych miest sú celkom ľahko dosiahnuteľné, k iným vedie o poznanie zložitejšia cesta.

Mám však dosť času a ešte viac energie a odhodlania, aby som plán svojej výpravy naplnil do poslednej bodky. Po niekoľkých aklimatizačných dňoch v Jogjakarte moja netrpezlivosť stúpa ako ortuť teplomera, preto vyrážam k prvému cieľu.

Budha sledujúci aktívny vulkán Merapo.
Budha sledujúci aktívny vulkán Merapo.
Zdroj: Aleš Tvrdý

Sklamanie na Prambanane

Pohybovať sa po ostrove bude omnoho jednoduchšie na nejakom dvojkolesovom tátošovi. Určite je to pre mňa lepšia voľba ako auto. Šoféruje sa totiž vľavo a keďže s tým nemám žiadne skúsenosti, nechcem spôsobiť paniku na cestách. Keď tak sledujem miestnych vodičov, zisťujem, že zaradiť sa do organizovaného chaosu na cestách by nemal byť žiadny problém.

Prvou zastávkou je Prambanan. Najväčší hinduistický chrám v celej krajine chcem vidieť počas západu slnka. Na miesto prichádzam v predstihu. Treba sa poobzerať po okolí a nájsť ideálne miesto na fotografovanie, keď sa bude slnečný kotúč lúčiť s ostrovom. Čo dokážem ovplyvniť, si dôkladne naplánujem, a čo je v rukách vyššej moci, nechávam na prirodzený vývoj.

Tu, v Prambanane, to však počas mojej návštevy nedopadlo ideálne. Oblaky zatiahli celú oblohu do jednoliatej farby. To nie je práve scéna, ktorú by som na svojich fotografiách rád videl. Aj vďaka tomu sa rýchlo zotmelo a nervózne prešľapujúci strážnik čakal pri bráne len na mňa, kedy odídem. Nechcel som ho znervózňovať ešte viac a pomaličky som sa teda pobral preč.

Chrám zasypaný popolom

K impozantnému budhistickému chrámu Borobudur plánujem prísť ešte pred tým, ako sa vráti slnko do Indonézie po „cestách“ v Amerike. Veľa času nemám, a preto vyrážam uprostred noci počas hlbokej tmy.

Napriek menším problémom prichádzam pomocou navigácie k vstupnej bráne vo viac ako ideálnom čase. To ma celkom upokojilo, lebo som sa trochu obával, či tých 40 nočných kilometrov v neznámom prostredí bez mapy stihnem prejsť.

Aj napriek radosti z toho, že sa to podarilo, prichádza „studená sprcha“ od zamestnanca, ktorý strážil vstupnú bránu. Pred pár dňami mala neďaleká sopka Merapi erupciu a do vzduchu chrlila popolček. Vietor bol pre mňa nepriaznivý, lebo ho nasmeroval práve na Borobudur.

Borobudur je miesto, pred ktorého návštevou sa oplatí si privstať.
Borobudur je miesto, pred ktorého návštevou sa oplatí si privstať.
Zdroj: Aleš Tvrdý

Zamestnanci síce popolček z chrámu intenzívne vysávali, no už vopred bolo jasné, že to do východu slnka nestihnú. S pripraveným fotoaparátom som teda mohol akurát tak nervózne prekračovať z miesta na miesto a na priľahlom parkovisku čakať ako lev v klietke, kým ma pustia dnu.

Keď už bolo slnko celkom vysoko, mohol som po viac ako tisíc rokov starých schodoch konečne vystúpiť aj ja. Na samom vrchole tohto úžasného miesta som síce nenašiel nirvánu, ale zato dostatok božského pokoja a relaxu. Hrialo ma na srdci, že môžem byť na jednom z najimpozantnejších miest našej planéty.

More z oblakov

Okrem iného sa na Jáve nachádza aj pomerne veľké množstvo vulkánov, niektoré z nich sú dokonca stále aktívne. Nie na všetky sa však možno dostať bez špeciálneho povolenia alebo bez profesionálneho sprievodcu.

To našťastie neplatí pre kráter vulkánu Bromo. Je jediným v krajine, kam sa môže kedykoľvek vybrať hociktorý turista. Využívam teda túto jedinečnú príležitosť aj ja a mierim k vytúženému cieľu. Už len samotná cesta k nemu bola úžasná.

Znenazdajky som sa ocitol v malých horských dedinkách, ktoré sa ťahali po strmých horských svahoch. Že už mám za sebou prvý kilometer nadmorskej výšky, mi prezradili čajové políčka. Po niekoľkohodinovej jazde zbadám more z piesku a viem, že som blízko.

Krajina ako vystrihnutá zo sci-fi filmu sa predo mnou rozpínala všetkými smermi. Tu vyzerá život celkom inak. Poobede tu už nie je takmer nikto. Drvivá väčšina turistov, ak nie všetci, boli v teple hotelových izieb. Som tam sám a chystám sa na nočné „rande“ s Mt. Bromo.

Prvé ranné lúče dopadajúce na vulkán Bromo.
Prvé ranné lúče dopadajúce na vulkán Bromo.
Zdroj: Aleš Tvrdý

Podarilo sa mi nejako vyškriabať na úpätie jedného z priľahlých kopcov a tam plánujem prečkať celú noc až do východu slnka. Ak bude v noci jasná obloha, tak si pozriem, ako dymí vulkán pod hviezdami posiatou oblohou. Ak sa podarí aj ráno, tak tam dole pod kopcom budem sledovať aj to, čomu sa hovorí more z oblakov.

Internetom kolujú nádherné snímky práve z tohto miesta. Okolo vulkánu sa ťahajú oblaky a vytvárajú tak úžasný prírodný výtvor. Spočiatku to však nevyzeralo nádejne ani v noci, opäť sa zatiahlo. Navyše mi bola zima, lebo tunajšie teploty zďaleka nie sú také exotické ako dole pri mori.

Nakoniec sa počasie predsa len trocha umúdrilo a doprialo mi aspoň niečo z prírodného divadla, na ktoré som sa tak veľmi tešil.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia