Talofa – samojský pozdrav „ahoj“, sprevádza návštevníka tejto malej ostrovnej krajiny v&nbsp;srdci Tichého oceánu spolu s&nbsp;úsmevom domácich po celý čas. Ostrovný štát rozlohou len 2 831 štvorcových kilometrov ponúka pravý polynézsky zážitok v&nbsp;podobe nekončiacej zelene, krásnych hôr, vodopádov, skvelého jedla i&nbsp;najkrajších pláží našej planéty.

Keďže Samoa patrí medzi menej navštevované krajiny, množstvo praktických informácií pre turistov sa hľadá ťažko. Nájdete tu len jedno medzinárodné letisko Faleolo na ostrove Upolu, vzdialené asi 40 kilometrov od hlavného mesta Apia. Pohodlne sa tam dostanete taxíkom, tí odvážnejší môžu skúsiť aj jazdu lokálnym autobusom, ktorý však premáva, kedy sa mu zachce. Menou v krajine je tala a ako znak meny je symbol dolára, čo môže vyzerať zmätočne. Meniť cudziu menu na domácu možno aj priamo na letisku, no treba počítať s nevýhodným kurzom. Platby kartou sú tu skôr výnimočné. Výber z bankomatu je možný, ale treba mať na pamäti, že ten je dostupný len v hlavnom meste. Nie je problém kúpiť lokálnu telefónnu SIM kartu a mať tak nonstop internet v mobile pri sebe. Ubytovanie sa rieši vždy na mieste a všade je ho dostatok. Na odľahlých miestach sú to fale, v hlavnom meste je množstvo zariadení rôznej cenovej kategórie. Na preskúmanie ostrovov je najlepšia vlastná preprava, či už autom z požičovne, alebo pre zdatnejších na motocykli. Bicykel veľmi odporúčaný nie je vzhľadom na hornatý charakter ostrovov. Netreba zabúdať na to, že na Samoe každý kus zeme niekomu patrí. Ak teda zastanete popri ceste pri peknej pláži a chcete sa okúpať, vždy môžete očakávať, že po chvíľke za vami niekto príde a bude pýtať peniaze. Ide však o symbolickú sumu, niekedy na rozhraní jedného až dvoch eur. Je to preto, že Samojčania sú veľmi komunitne založení a každá komunita si buduje svoje vlastné fale pri pláži alebo sa o pláž stará (čistí ju) a tieto poplatky sú práve na tieto účely. Platia si aj domáci navzájom, pokiaľ sú z iných komunít. Ďalším dôležitým fenoménom sú nedele. Keďže Samoa je silno kresťansky založená krajina, je tento deň vyhradený Bohu a rodine. Domáci sú vtedy oblečení v bielom (ako symbol čistoty) a navštevujú kostoly. Každá dedina má svoj kostol, niektoré aj dva. V nedeľu je všetko zatvorené vrátane obchodov aj čerpacích staníc. Prepravu medzi ostrovmi zabezpečujú malé lietadlá alebo lodné trajekty. Keďže krajina je len kúsok od rovníka, vyznačuje sa absolútnou tropickou klímou. Teplota je tu pomerne stála, a to v rozpätí 28 až 30 stupňov. Na počasie vplýva najviac monzúnová sezóna, ktorá trvá od novembra do apríla. V tomto období je väčší predpoklad zrážok, ako aj vyššia vlhkosť. Oficiálnym jazykom krajiny je samojčina, okrem rúk a nôh je možné dohovoriť sa aj po anglicky. Dobrou správou je, že občania Slovenska na návštevu nepotrebujú víza.

Praktické rady cestovateľom

Samojské ostrovy boli obývané takmer tritisíc rokov pred tým, ako na ne vstúpila noha prvých Európanov. Začiatkom tridsiatych rokov 18. storočia to boli práve Briti, ktorí sem prichádzali ako misionári a&nbsp;obchodníci. Následkom ich prítomnosti bolo konvertovanie pôvodného obyvateľstva na kresťanskú vieru. Neskôr sa tieto ostrovy dostali do hľadáčika nemeckej ríše a&nbsp;Spojených štátov amerických. Tieto mocnosti sa medzi sebou dohodli, že si ostrovy rozdelia pozdĺž 171 poludníka, a&nbsp;to natakzvanú Západnú Samou patriacu Nemcom a&nbsp;Americkú Samou pod správou USA.

Sled udalostí dejín sa však na ostrovoch prepisoval zanedlho opäť, a&nbsp;to už počas prvej svetovej vojny, keď Nemcov zo Západnej Samoy vytlačil Nový Zéland, ktorý krajinu ovládal až do roku 1962. Vtedy Západná Samoa získala nezávislosť a&nbsp;vznikol tak štát s&nbsp;rovnomenným názvom, ktorý krajina používala až do roku 1997, keď si skrátili názov na Samoa. Americká Samoa ostala v&nbsp;držaní Spojených štátov dodnes, pričom ide o&nbsp;nezačlenené územie USA. Znamená to, že krajina spadá pod jurisdikciu Spojených štátov, ale vzťahuje sa na ňu len malá časť americkej ústavy. Napríklad človek narodený na tomto území sa automaticky nestáva občanom Spojených štátov amerických.

Čo návštevníkovi udrie do očí ihneď po príchode na Samojské ostrovy, je všadeprítomná zeleň. Je to doslova pastva pre oči. Všade, kde sa človek pozrie, vidí niečo zelené. Okrem divokej džungle krajina ponúka zopár prírodných skvostov, ako sú vodopády, rôzne prírodné úkazy, panenské pláže a&nbsp;to všetko za asistencie pestrofarebnej fauny a&nbsp;flóry. Za najlepší dopravný prostriedok je na ostrove považovaný motocykel, na ktorom sa človek dostane všade a&nbsp;z&nbsp;ktorého sa tieto prírodné krásy najlepšie objavujú. Niet azda človeka, ktorého by nefascinoval pohľad na vysoký vodopád uprostred zelenej džungle. Presne taký zážitok ponúka Fuipisia! Tento 55 metrov vysoký „dvojvodopád“ patrí na území Samoy vôbec k&nbsp;najkrajším. Jeho okolie je nezasiahnuté ľudskou činnosťou a&nbsp;komu by sa pohľad na padajúce masy vody zunoval, môže navôkol pozorovať ohromné množstvo pestrofarebných vtákov a&nbsp;motýľov.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Jednou z&nbsp;top atrakcií hlavného ostrova Upolu je prírodná rezervácia To-Sua, ktorej názov v&nbsp;preklade znamená doslova „gigantická plávajúca diera“. Ide v podstate o&nbsp;kráter formovaný sopečnou činnosťou s&nbsp;hĺbkou vyše tridsať metrov, ktorý je naplnený morskou vodou. S&nbsp;morom ho spája podzemná jaskyňa a&nbsp;dá sa v&nbsp;ňom i&nbsp;kúpať. K&nbsp;morskej hladine vedú prudké strmé schody, čo nie je pre slabé žalúdky. Odmenou za ich zvládnutie je však neopísateľný pocit z&nbsp;plávania v&nbsp;tomto jedinečnom prírodnom bazéne.

Môže to však byť aj nebezpečná záležitosť. Dodnes sú známe dva prípady, keď sa v&nbsp;tejto priehlbine ľudia jednoducho stratili. Prvým zdokumentovaným nešťastníkom bol novozélandský námorník a&nbsp;len tri týždne po ňom „pohltil“ kráter aj 20-ročného čínskeho mladíka. Predpokladá sa, že prúd vody obidvoch stiahol do podzemných jaskýň, kde sa utopili. Ich telá sa ani po dlhej pátracej akcii nikdy nenašli.

Pobyt vo fale dokonale reprezentuje samojský spôsob života, ktorý miestni obyvatelia praktizujú už po tisíce rokov. Ide o&nbsp;jednoduchú, otvorenú chatku postavenú prevažne na pláži. Pozostáva z&nbsp;dvoch pevných bočných stien (alebo je použitá stĺpová nosná konštrukcia), pevnej podlahy a&nbsp;pevnej strechy. Vnútorný priestor je vybavený spravidla len kobercom, na ktorom sa leží a&nbsp;spí. Je to ideálne miesto na odpočinok po dlhom dni. Do fale si človek ľahne a&nbsp;nechá sa unášať zvukom mora, pričom ľahko zabudne na všetky starosti. Dodnes si domáci stavajú fale aj pri svojich domoch. Plní úlohu miesta, kde sa všetci stretávajú. V&nbsp;samojskom jazyku sa fale vyslovuje ako „fah-lay“ a&nbsp;v&nbsp;doslovnom preklade znamená „dom“. Oba ostrovy Samoy sú týmito príbytkami doslova posiate. Nie je problém si ich na plážach od domácich za malý poplatok prenajať, či už na hodinový spánok, alebo pre tých akčnejších aj na celú noc.

Je možné cestovať v&nbsp;čase a&nbsp;zažiť silvestrovské oslavy dvakrát po sebe? Odpoveď znie áno! Samoa je totiž miesto, ktoré oslavuje príchod Nového roka ako prvé. Naopak, Americká Samoa, vzdialená len 164 kilometrov, je v&nbsp;tomto smere poslednou krajinou. Je teda veľmi jednoduché túto oslavu zažiť dvakrát v&nbsp;priebehu 24&nbsp;hodín. Môže za to dátumová hranica, čo je v&nbsp;podstate pomyselná čiara rozdeľujúca našu zem (vzhľadom na&nbsp;jej guľatý tvar a&nbsp;množstvo časových pásiem), kde pri jej prekročení východným smerom sa z&nbsp;dátumu odpočíta jeden deň a&nbsp;pri prechode na západ sa dátum posúva o&nbsp;jeden deň dopredu. Pri prechode dátumovou hranicou sa mení len dátum, ale miestny čas sa mení nezávisle od prechodutouto hranicou.

Mnoho svetových rebríčkov obezity zaraďuje Samojčanov do desiatky najobéznejších národov sveta, Forbes ich dokonca radí na šiestu priečku. Podľa CNN je deväť z&nbsp;desiatich Samojčanov obéznych. Ako je však možné, že je národ žijúci v&nbsp;obklopení mora a&nbsp;nikdy nekončiaceho leta, čo znamená prísun zdravých surovín ako ryby či ovocie, taký obézny? Z&nbsp;tohto pohľadu nemá problém len Samoa, ale celý Pacifik. Kedysi dávno boli obyvatelia týchto ostrovov prevažne rybári a&nbsp;poľnohospodári. Možno tvrdiť, že sa stravovali tou najlepšou stravou na svete, ktorá pozostávala z&nbsp;tara (hľuznatá tropická plodina), kokosov, banánov či darov mora.

Zlom však nastal v&nbsp;posledných tridsiatich rokoch následkom globalizácie. Tieto ostrovné štáty boli doslova zaplavené množstvom lacných a&nbsp;nezdravých potravín, ktoré sem importovali ekonomické veľmoci ako USA alebo Austrália. Stravovacie návyky domácich sa nadobro zmenili s&nbsp;fatálnym následkom pre celú spoločnosť. Keďže ide o&nbsp;malé ostrovy, predispozície na&nbsp;pohybové aktivity domácich sú nízke. Väčšinu času trávia posedávaním, ktoré sa v&nbsp;kombinácii so zlou stravou prudko podpisuje na ich zlom zdravotnom stave. Preto sa lokálne vlády rozhodli konať a&nbsp;rozbehla sa osvetová kampaň o&nbsp;zdravom stravovaní, od ktorej si tieto vlády sľubujú zlepšenie hrozivej štatistiky obezity domáceho obyvateľstva.

Na severnom pobreží ostrova Upolu sa nachádza hlavné, jediné a&nbsp;najľudnatejšie mesto celej Samoy s&nbsp;názvom Apia. S&nbsp;počtom obyvateľov okolo 35-tisíc nejde o&nbsp;žiadne veľkomesto, no ešte pred storočím to bola len malá dedinka. O&nbsp;jej rozmach sa zaslúžili nemeckí okupanti, ktorí si Apiu zvolili ako hlavné mesto vtedajšej Západnej Samoy. Ako oficiálne hlavné mesto krajiny bola Apia zapísaná až za okupácie Novým Zélandom v&nbsp;roku 1959.

Za stred mesta je považovaná hodinová veža, ktorá je zároveň aj symbolom Apie. Mesto ponúka množstvo reštaurácií a&nbsp;barov, dominuje mu centrálne trhovisko a&nbsp;nájsť tu môžeme aj mini nákupnú zónu. Žiadne luxusné značky tu však nehľadajte, väčšina tovaru je praktického charakteru. Kúpiť kvalitné hodinky alebo diamantový prsteň tu nemožno. Za najkrajšiu stavbu v&nbsp;meste sa považuje majestátna katedrála, ktorá prešla kompletnou rekonštrukciou pôvodnej stavby z&nbsp;roku 1857. Za raritu tu možno pokladať prevádzku regulárnej mestskej dopravy (jedinej v&nbsp;rámci krajiny) v&nbsp;podobe starých drevených autobusov. Tie sa tešia veľkej obľube najmä u&nbsp;turistov, hoci posedenie na tvrdej drevenej lavici komfortným cestovaním rozhodne nie je.

I&nbsp;napriek dnešnej modernej dobe, kde v&nbsp;strave Samojčanov prevládajú mastné, olejnaté a&nbsp;nezdravé jedlá, má táto krajina hlboko zakorenenú tradíciu vo varení tradičných pokrmov. Medzi najbežnejšie patrí „oka“, čo je surová ryba marinovaná v&nbsp;kokosovom kréme, šťave z&nbsp;limetky, čili a&nbsp;cibuľke alebo „palusami“, pečená kokosová dužina v&nbsp;banánovom liste. Nemenej lákavo znie aj tradičný spôsob prípravy jedál, zvaný „umu“, keď sa dané jedlo pripravuje výlučne na zemi. Varí sa priamo na rozpálených lávových kameňoch, len v obale z banánových listov pre zachovanie vnútornej teploty. Týmto spôsobom trvá príprava jedla aj niekoľko hodín, preto nie div, že toto tradičné varenie je už dlhodobo na ústupe a&nbsp;domáci dávajú prednosť jednoduchšej technike prípravy jedla. Čo je však zaujímavé, podľa tradície sa kuchárskym štýlom umu zaoberajú iba muži.

Polynézsky stroj času: Na Samojských ostrovoch zažijete dve oslavy Silvestra za 24 hodín

Výber pre vás

Polynézsky stroj času: Na Samojských ostrovoch zažijete dve oslavy Silvestra za 24 hodín

Súvisiace články

Chute Ameriky: Luxusnou zaoceánskou loďou za lákavou exotikou

Záhrada Atlantiku: Na čarovnej Madeire si užijete divoké vlny aj sneh

Aloha trochu inak: Z kedysi nehostinných Havajských ostrovov je dnes turistický raj

Výber pre vás