Od narodenia objaviteľa ropy a&nbsp;zemného plynu na území bývalého Československa uplynulo 150 rokov. Kto bol Ján Medlen? Aký bol jeho život a&nbsp;doba? Zbohatol ako naftári v&nbsp;Texase alebo zomrel opustený a&nbsp;bez peňazí?

Po úspešných čerpacích skúškach začalo Rakúsko-Uhorsko 13.&nbsp;januára 1914 po prvý raz priemyselne ťažiť ropu, pričom tento dátum sa všeobecne považuje za začiatok ropného priemyslu na území Slovenska. V&nbsp;nasledujúcich štyroch rokoch navŕtali v&nbsp;Gbeloch 56 pozitívnych sond s&nbsp;cieľom zvyšovať ťažbu. Vďaka úspešnému prieskumu sa podarilo zvýšiť množstvo vyťaženej ropy z&nbsp;1&nbsp;631&nbsp;ton v&nbsp;roku 1914 až na 9&nbsp;146&nbsp;ton v&nbsp;roku 1927. Úspech prieskumnej činnosti a&nbsp;zvýšenie intenzity otvárky nových ložísk v&nbsp;priebehu 50.&nbsp;rokov minulého storočia zvýšili ťažbu až na 60-tisíc ton ropy ročne.
&nbsp;
Od začiatku 50.&nbsp;rokov sa začal zužitkovávať aj zemný plyn, ktorý sa dovtedy považoval skôr za vedľajší produkt získaný ťažbou ropy. Ťažba zemného plynu dosiahla vrchol v&nbsp;rokoch 1958 až 1962, keď sa ťažilo 1,1 – 1,3 miliardy m3 ročne, až do začiatku 70.&nbsp;rokov, keď sa ročne ťažilo 900 – 700 miliónov m3 zemného plynu. Za vyše sto rokov boli na území Slovenska objavené ložiská s&nbsp;objemom viac ako 26 miliárd m3 geologických zásob zemného plynu, 3,8 milióna ton ropy a&nbsp;takmer 0,4 milióna ton gazolínu.
&nbsp;
Zdroj: Nafta, a. s.

História ťažby ropy a plynu na Slovensku

Rovina ako prestretý stôl, piesok, ktorý bol morským dnom, voňavé ihličnany. Takto krajinu vnímal v&nbsp;prvej polovici minulého storočia roľník Ján Medlen. Po návrate z&nbsp;vojenčiny však rozpredal pozemky zdedené po rodičoch, roztrúsené po chotári. Zo získaných peňazí kúpil močariny v&nbsp;Dúbrave pri železničnej trati smerom na Kúty, približne dva a&nbsp;pol kilometra za obcou. Podľa portálu Dejiny Záhoria za ne krčmárovi zaplatil 1&nbsp;500 zlatých. Na tých miestach si postavil chyžu, v&nbsp;ktorej prespával, aby nemusel dochádzať z&nbsp;Gbiel. Aj keď takáto kúpa nemala na prvý pohľad nič spoločné so zdravým rozumom, Medlen možno vedel, čo robí. V&nbsp;súčasnom ukrajinskom Haliči, ktorý bol provinciou Rakúsko-Uhorska, v&nbsp;roku 1894 vyhĺbili vrt na ropu. Správy o&nbsp;ňom sa rýchlo šírili po Európe.

„Stareček nemal rád ľudí. Hneď po svadbe sa aj s&nbsp;manželkou, mojou babkou, presťahoval za Gbely. V&nbsp;Dúbrave si na samotárskom mieste postavil príbytok s&nbsp;kruhovým pôdorysom a&nbsp;so slamenou strechou, lebo mal strach z&nbsp;rohov,“ prezradila mi po Nežnej revolúcii Medlenova vnučka Mária Šteflíková, ktorá zomrela v&nbsp;roku 2006.

Hoci jej dedko bol zručný a&nbsp;pracovitý, neschopnosť komunikovať s&nbsp;ľuďmi poznačila celú rodinu. Ale nielen to. Trpel chorobnými predstavami. Videl zlých duchov a&nbsp;čertov, pred ktorými sa ukrýval v&nbsp;kostole. Život na opustenom mieste a&nbsp;s&nbsp;potkanmi bol pre rodinu neznesiteľný. „Keď sme sa ráno budili, preháňali sa nám aj po perine,“ spresnila vnučka. Medlenova žena sa čoskoro aj so synom Jánom a&nbsp;s&nbsp;dcérou Annou z&nbsp;nevľúdnej samoty presťahovali do Gbiel. Jej vzdorovitý muž zostal v&nbsp;chatrči sám, len so svojimi myšlienkami, zvláštnymi nápadmi a&nbsp;s&nbsp;jednou kravou.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ján Medlen neveril nikomu. Zjedol len to, čo si uvaril alebo naoberal. Upiekol lokše, kravu podojil, napil sa čerstvého mlieka. Aj keď mu domáce zviera zdochlo, nezakopal ho, ale naložil do soli. Upravoval kožu zvierat a&nbsp;šil z&nbsp;nej šaty. Na močaristých pozemkoch chcel hospodáriť, preto kopal hlboké kanály, aby ich prebytočnej vody zbavil.

Lokalita: Gbely, Farské
&nbsp;
Začiatok vrtných prác: 23. 10. 1913 (ťažba z&nbsp;hĺbky 163,8 m)
&nbsp;
Začiatok ťažby: 13. 1. 1914

Miesto prvého vrtu v Československu 

V&nbsp;osudné poludnie, pravdepodobne v&nbsp;roku 1912, pred chatrčou oberal bazu zo stromu, ktorú na Záhorí volajú hural. Keď sa ako-tak zasýtil, pokračoval v&nbsp;kopaní odvodňovacieho kanála. Zapálil si cigaretu a&nbsp;dohárajúcu zápalku odhodil vedľa seba. Nezhasla, ale začala horieť! Spozornel. Bolo mu jasné, že sa deje niečo zvláštne, čo sa vymyká všednosti. Okamžite vyskočil z&nbsp;jamy, ktorej dno horelo modrým plameňom.

Podľa spomienok profesora Konštantína Čárskeho, rodáka z&nbsp;Gbiel, ako bez duše utekal do dediny. Svojmu ujovi tvrdil, že našiel bránu do pekla. Dôkazom vraj boli oškvarené topánky. „Oheň šlahá ze zemi. Ledvaj sem utékeu. Byu bych tam zhorau,“ kričal na smrť vystrašený Ján. Na dne vykopanej jamy skutočne horel modrý plameň, ale brána pekelná ani čerti v&nbsp;nej neboli. Bystrý roľník čoskoro prišiel na to, ako plyn zužitkuje. Vykopal hlboké ryhy k&nbsp;domu, zakryl ich doskami a&nbsp;utesnil blatom a&nbsp;hlinou. Vývod jednoduchého potrubia vyústil v&nbsp;ohnisku domu.

Plynom kúril a&nbsp;naftou&nbsp;liečil svine

„Boli to také základy z&nbsp;tehál a&nbsp;na nich pec. Silný tlak z&nbsp;plynu a&nbsp;nafty využíval na kúrenie, varenie a&nbsp;kutie železa. Naftou liečil svine – keď mali vyrážky, do druhého dňa im zmizli,“ spomenula Medlenova vnučka. Objav si spočiatku nechal pre seba. Využíval ho v&nbsp;rokoch 1912 – 1913, až do osudného dňa, keď mu nahromadený plyn v&nbsp;dome vybuchol. Medlen mal šťastie, prežil. Explózia bola však taká silná, že rozmetala strechu. Trámy z&nbsp;nej dopadli až na železnicu.

Prednosta stanice v&nbsp;Gbeloch výbuch nahlásil železničnej správe a&nbsp;odtiaľ sa dostala na&nbsp;ministerstvo financií uhorského kráľovstva (oddelenie pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný olej a&nbsp;draselnú soľ). Na Záhorie vyslali dvoch geológov, ktorí neskôr určili miesto pre prvé vrty. Pojazdná vrtná súprava v&nbsp;hĺbke 163 až 167 metrov narazila na ložisko vzácnej ťažkej ropy. Rakúsko-Uhorsko začalo prvýkrát priemyselne ťažiť ropu 13.&nbsp;januára 1914.

Medlenovi vyplatili nejaké peniaze, ale tie ho nezaujímali. Poschovával ich na rôzne miesta v&nbsp;dome a&nbsp;viac sa o&nbsp;ne nestaral. Potešili sa z&nbsp;nich jedine myši. „Ako si stareček na obdobie pred ťažbou spomínal? Chodili za ním rôzni páni, vyzvedali sa po dobrom aj po zlom. Neraz sa proti nim postavil so sekerou. Nikomu nechcel dovoliť, aby siahol na jeho pozemok. Aj keď tam naftárska spoločnosť postavila prvé veže, stále odtiaľ nechcel odísť. Napokon ho predsa len dostali.“ Po vypuknutí prvej svetovej vojny v&nbsp;roku 1914 Ján Medlen odmietol narukovať. Žandári ho zbili a&nbsp;predviedli na odvod. Po návrate domov sa márne pokúšal získať späť pozemky a&nbsp;s&nbsp;nimi aj zisky z&nbsp;ropy.

Ján Medlen sa nenarodil pod šťastnou hviezdou. V&nbsp;jednom kuse robil, snažil sa, často aj nad svoje sily. Všetko chcel dokázať bez cudzej pomoci a&nbsp;to sa mu stalo osudným. „Napokon zostal v&nbsp;chatrči sám, často nám deťom ani dvere neotvoril. Povedal, že je chorý a&nbsp;leží. Po nejakom čase sa zase ako-tak dal dokopy a&nbsp;začal stavať niečo ako perpetuum mobile,“ priblížila vnučka. Stroj s&nbsp;veľkými železnými kolesami však už dokončiť nestihol. V&nbsp;jedno ráno vojnového roku 1944 ho zať našiel mŕtveho.

Podľa Slavomíra Brutovského zo Správy mestského majetku Gbely je aktuálne ťažba ropy v&nbsp;Gbeloch prerušená z&nbsp;ekonomických dôvodov. „Zásobníky plynu slúžia na uskladnenie plynu, keď je ho prebytok, a&nbsp;jeho spätné vyťaženie a&nbsp;dodanie do distribučnej siete, buď keď je ho nedostatok, alebo v&nbsp;prípade krízového stavu,“ priblížil S.&nbsp;Brutovský.
&nbsp;
Podľa verejného portálu katastra nehnuteľností bývalú administratívnu budovu spoločnosti Nafta odkúpila na prelome rokov 2015 a&nbsp;2016 Stavební firma plus so sídlom v&nbsp;českom Hodoníne. Aj keď podľa S.&nbsp;Brutovského po meste kolovali rôzne konšpirácie o tom, aké využitie bude mať, dodnes sa nič z&nbsp;toho nepotvrdilo a&nbsp;budova na svoje využitie čaká.

Ťažba ropy v Gbeloch je prerušená

„Po jeho smrti sme na povale objavili plno uskladneného mäsa. Stareček nebýval chorý, ale bol podivín,“ spomínala Mária Šteflíková na svojho deda, ktorý preslávil Gbely. V&nbsp;centre mesta s&nbsp;viac ako päťtisíc obyvateľmi má pamätník a&nbsp;pomenovali po ňom ulicu. Príčinou smrti pracovitého roľníka a&nbsp;objaviteľa ropy mohol byť silný astmatický záchvat. V&nbsp;rámci reštitúcií dostala Medlenova vnučka podľa vlastných slov po Nežnej revolúcii do konca roku 1993 dvetisícpäťsto korún.

Nafta, ktorá sa v&nbsp;Gbeloch ťažila, patrila svojou kvalitou k&nbsp;najlepším. Využívala sa na lekárske a&nbsp;kozmetické účely. Testy preukázali, že je vhodná na kožné choroby. Z&nbsp;hľadiska medicíny boli podľa odborníkov použiteľné len malé zostatkové kapsy najstarších ložísk, ktoré sa vzhľadom na vysokú kvalitu ťažili ako prvé.

Objaviteľ ropy a zemného plynu: Ako sa z čudáka Jána Medlena stala v Gbeloch legenda

Výber pre vás

Objaviteľ ropy a zemného plynu: Ako sa z čudáka Jána Medlena stala v Gbeloch legenda

Súvisiace články

Dedina plná prekvapení: V Lišove sa s atrakciami akoby vrece roztrhlo

Zachránená krása: V okolí Sniny stálo viac ako 40 kostolíkov, zostalo ich 11

Ako sa hrali naši: Nazrite do výstavy, na ktorej sa veľkí cítia malí

Výber pre vás