Od narodenia objaviteľa ropy a zemného plynu na území bývalého Československa uplynulo 150 rokov. Kto bol Ján Medlen? Aký bol jeho život a doba? Zbohatol ako naftári v Texase alebo zomrel opustený a bez peňazí?

História ťažby ropy a plynu na Slovensku

Po úspešných čerpacích skúškach začalo Rakúsko-Uhorsko 13. januára 1914 po prvý raz priemyselne ťažiť ropu, pričom tento dátum sa všeobecne považuje za začiatok ropného priemyslu na území Slovenska. V nasledujúcich štyroch rokoch navŕtali v Gbeloch 56 pozitívnych sond s cieľom zvyšovať ťažbu. Vďaka úspešnému prieskumu sa podarilo zvýšiť množstvo vyťaženej ropy z 1 631 ton v roku 1914 až na 9 146 ton v roku 1927. Úspech prieskumnej činnosti a zvýšenie intenzity otvárky nových ložísk v priebehu 50. rokov minulého storočia zvýšili ťažbu až na 60-tisíc ton ropy ročne.

 

Od začiatku 50. rokov sa začal zužitkovávať aj zemný plyn, ktorý sa dovtedy považoval skôr za vedľajší produkt získaný ťažbou ropy. Ťažba zemného plynu dosiahla vrchol v rokoch 1958 až 1962, keď sa ťažilo 1,1 – 1,3 miliardy m3 ročne, až do začiatku 70. rokov, keď sa ročne ťažilo 900 – 700 miliónov m3 zemného plynu. Za vyše sto rokov boli na území Slovenska objavené ložiská s objemom viac ako 26 miliárd m3 geologických zásob zemného plynu, 3,8 milióna ton ropy a takmer 0,4 milióna ton gazolínu.

 

Zdroj: Nafta, a. s.

Rovina ako prestretý stôl, piesok, ktorý bol morským dnom, voňavé ihličnany. Takto krajinu vnímal v prvej polovici minulého storočia roľník Ján Medlen. Po návrate z vojenčiny však rozpredal pozemky zdedené po rodičoch, roztrúsené po chotári. Zo získaných peňazí kúpil močariny v Dúbrave pri železničnej trati smerom na Kúty, približne dva a pol kilometra za obcou. Podľa portálu Dejiny Záhoria za ne krčmárovi zaplatil 1 500 zlatých. Na tých miestach si postavil chyžu, v ktorej prespával, aby nemusel dochádzať z Gbiel. Aj keď takáto kúpa nemala na prvý pohľad nič spoločné so zdravým rozumom, Medlen možno vedel, čo robí. V súčasnom ukrajinskom Haliči, ktorý bol provinciou Rakúsko-Uhorska, v roku 1894 vyhĺbili vrt na ropu. Správy o ňom sa rýchlo šírili po Európe.

„Stareček nemal rád ľudí. Hneď po svadbe sa aj s manželkou, mojou babkou, presťahoval za Gbely. V Dúbrave si na samotárskom mieste postavil príbytok s kruhovým pôdorysom a so slamenou strechou, lebo mal strach z rohov,“ prezradila mi po Nežnej revolúcii Medlenova vnučka Mária Šteflíková, ktorá zomrela v roku 2006.

Hoci jej dedko bol zručný a pracovitý, neschopnosť komunikovať s ľuďmi poznačila celú rodinu. Ale nielen to. Trpel chorobnými predstavami. Videl zlých duchov a čertov, pred ktorými sa ukrýval v kostole. Život na opustenom mieste a s potkanmi bol pre rodinu neznesiteľný. „Keď sme sa ráno budili, preháňali sa nám aj po perine,“ spresnila vnučka. Medlenova žena sa čoskoro aj so synom Jánom a s dcérou Annou z nevľúdnej samoty presťahovali do Gbiel. Jej vzdorovitý muž zostal v chatrči sám, len so svojimi myšlienkami, zvláštnymi nápadmi a s jednou kravou.

Pokračovanie na ďalšej strane...