V najlepších časoch mala obec 800 obyvateľov, kopu remeselníkov a dokázala byť sebestačná. Lišov má asi najhoršie obdobie vymierania za sebou. Do domov sa vracajú vnúčatá niekdajších obyvateľov a oživujú ich aj chalupári.

Keby minulý rok neprišla korona a keby bolo možné organizovať podujatia, tak v malej dedinke na Honte je ešte rušnejšie. Vraj je to ľuďmi, ktorí tu držia spolu. Stačí dobrý nápad, trochu organizačného talentu a ostatné tu ide samo. To je dôvod, prečo sa v Lišove podarilo uspieť aj cezpoľným. Dobrosrdečný prístup domácich je neoceniteľný. Akoby tu ešte nikto neprišiel na to, že na Slovensku je zvykom škriepiť sa a dokazovať si vlastnú jedinečnosť. Majú tu niekoľko múzeí, galériu v stodole, kultúrny priestor v šope vedľa nej a jedinečné skalné obydlia.

Ľudia za prácou cestujú do kúpeľov v Dudinciach, do Zvolena, do priemyselného parku v Krupine, do Levíc. V dedine žije početná menšina Rómov. Aj tí sú súčasťou Lišova a menšina-nemenšina, majú medzi sebou dobrý vzťah. Traduje sa, že prvým rezidenčným obyvateľom Lišova bol výtvarník Braňo Jánoš. S rodinou sa ubytovali na evanjelickej fare. Po týždni tvorivého pôsobenia vznikli dielka, ktoré o niekoľko rokov neskôr vystavoval v miestnej galérii v stodole. Na to musel prísť ďalší výtvarník, ktorý objavil neopakovateľnú atmosféru tejto dedinky a zriadil v nej galériu.

Lišov

Prvá písomná zmienka: 1235. V listinách je osada uvedená ako zemiansky majetok. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálfiovcom, v 18. storočí Esterháziovcom, v 16. až 20. storočí tu mali majetky Schoellerovci. V roku 1554 Lišov prepadli Turci. Za I. ČSR ľudia odchádzali pre nedostatok pracovných príležitostí. Družstvo založili v roku 1952, v niektorých jeho prevádzkarniach vyrábali košíky.

 

Lokalizácia: Malá obec v okrese Krupina leží na najjužnejších výbežkoch Štiavnických vrchov. Je to typická hontianska dedina, v ktorej si potrpia na pestovanie viniča a výrobu vína.

 

Počet prihlásených obyvateľov: 217 (k 31. 12. 2019)

 

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Krupina za november 2020: 7,53 %

Doma je doma

Poďme najprv na čaj. Bylinkárka Tatiana Púčeková odporúča počas korony variť si šípkový čaj s bobkovým listom a škoricou. „Touto zmesou sa preventívne snažíme chrániť. Keď má choroba prísť, tak príde, ale veríme, že trvá kratšie a nemá taký nepríjemný priebeh s vysokými teplotami a bolesťami hlavy,“ vysvetľuje rodená Lišovčanka. Bylinky zbiera vo svojej záhradke a po okolí. Má dve deti a vyzerá ako ich staršia sestra. Možno to je bylinkami... Táňa nám prezradila tajomstvo. Neodolala ani muchotrávkam červeným. Mastička z nich funguje napríklad pri bolestiach hlavy a pôsobí upokojujúco. Fakt to funguje.

Na svoju rodnú dedinku nedá dopustiť. „Aj som sa pokúsila odtiaľto odísť, ale dlho som nevydržala. Bývali sme v susednej dedine v bytovke. Keď sa nám narodili deti, naložila som ich ráno do kočíka a pešo som prišla do Lišova. Večer som ich zasa naložila a šli sme sa do bytovky vyspať. Vydržala som šesť rokov. Nakoniec sme byt predali a kúpili sme starý dom, do ktorého vrážame peniaze. Narodila som sa v znamení Raka, milujem rodinné zázemie a kontakt s blízkymi. Okrem toho som bola zvyknutá stále niečo robiť. Mali sme vinice kade-tade po kopcoch. Robota bola stále. V byte som nemala čo robiť,“ vysvetľuje. Táňa bola aj ďalej ako za humnami – v Anglicku, v Škótsku. „Ale to iba na pár mesiacov. Tiež mi to nevoňalo a dlho som tam nevydržala. Hneď po škole som si našťastie našla zamestnanie na obecnom úrade,“ smeje sa.

FOTOGRAFIE Z MALEBNÉHO LIŠOVA NÁJDETE V GALÉRII

V súčasnosti si zarába bylinkami. Manžela má stolára. „Mám poľnohospodársku školu, odbor podnikanie. Z vysokej školy záhradníckej som zdupkala. Možno, keby som dochádzala každý deň domov, tak by som to zvládla. Internátny život ma ubíjal.“ K bylinkám má vzťah odmala. „Vždy sme mali nejaké v záhrade. Keď sme sedeli pod altánkom, hocičo sme si odtrhli, dali do šálky s horúcou vodou a pili sme. Išlo to samo. Vo väčšom som sa do nich pustila po tom, ako sme si začali opravovať dom. Ani deťom, keď boli malé, som nechcela dávať kupované lieky, ale vyrábala som im domáce liečivé sirupy a čajové zmesi. Samozrejme, všetko skúšam najprv na sebe a funguje to. Možno to tak mám iba ja nastavené v hlave,“ zapochybuje.

Okrem byliniek chodieva Táňa pomáhať na rodinnú farmu, pletie košíky a venuje sa ručným prácam. Že sa bude venovať záhrade, vedela, už keď bola malá. Po inom ani netúžila. Pridala sa ku každému, kto šiel do záhrady, presádzala kvety, krížila ruže a keď dostala vlastný priestor, neváhala, sadila a sadila. „Keď sa túlam po okolí, pozerám na bylinky. Podľa toho, ktoré nám príroda nadelí, môžeme odhadnúť, aké choroby nás čakajú. Tento rok je naozaj veľa šípok a rozrástol sa bobkový list. Je jasné, že ich budeme potrebovať. Pred pár rokmi som objavila čistec proti urieknutiu, ktorý naše babky chodievali predávať až do Zvolena na trh. Bývala to vzácna bylinka.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Albert Einstein

Géniovia, ktorí sa narodili predčasne. IQ mali aj 160

Populárne články
OĽGA APOLENÍKOVÁ sa teší zo svojej farmy. Keď začínala, prorokovali jej, že vydrží sotva pár mesiacov.

Salašu v Pružine bačuje žena: Predpovedali jej neúspech, s ovečkami pracuje už sedemnásť rokov

Ilustračná snímka

Vždy sa bál lietať, kým neprišla veľká láska. Stala sa mu osudnou?

Posielame pohľadnice z čarokrásnej Levoče...

PSČ 054 01. Srdečný pozdrav z Levoče

Navštívili sme ju v úrade krátko po tom, ako sa opäť stala ministerkou.

Kolíková si zaspomínala na veľkú ministerskú traumu: Ako som sa cítila po smrti Lučanského?

Boli manželmi 73 rokov. Boli si oporou, no na manželskom nebi sa z času na čas aj blýskalo.

Rebel aj oddaný princ: 73 rokov stál v dobrom aj v zlom po boku milovanej kráľovnej

Dlhé vlasy posilňujú korienky. Je to pravda?

Dlhé vlasy posilňujú korienky. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia