Aleš Tvrdý

Som v&nbsp;Hongkongu a&nbsp;premýšľam, ako si vyplniť voľné dni. Páči sa mi tu, no žiada si to nejakú zmenu. Predsa len som tu bol už viackrát a&nbsp;je veľmi pravdepodobné, že sa sem vrátim. O&nbsp;Macau som počul veľa, ale veľmi ma neohúrilo. Pravdupovediac, toľko peňazí, aby som ich mohol premárniť v&nbsp;kasíne, nemám. Priatelia, ktorí mi túto destináciu odporúčajú, ma však lákajú práve na takéto vyhodenie z&nbsp;kopýtka. Nejako mi to nedá a&nbsp;už sedím v&nbsp;prístave, odkiaľ vyrazí moja loď na prekonanie Perlovej zátoky. Práve tá rozdeľuje tieto tri územia, ktoré boli kedysi jednou krajinou. Moreplavci zo západu si však postupne poodkrajovali svoje kúsky z&nbsp;tejto pomyselnej čínskej torty.

Najnovšie je otvorený najdlhší morský most na svete. Aj ten by mal odľahčiť lodnú dopravu, pre ktorú trpia najmä jej vzácne ružové delfíny. Neviem, či im to pomohlo, no mňa rozhodne fascinoval pohľad na tento architektonický skvost, ktorý nemá obdobu. Nielen vďaka nemu sa Macao stalo krajinou, ktorá má hneď viacero svetových unikátov. Poďme sa s&nbsp;nimi zoznámiť.

Je osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky a zároveň prvá a posledná európska kolónia v Ázii, ktorá patrila takmer 500 rokov Portugalsku. Pred príchodom tamojších kolonizátorov sa mesto volalo Chao-ťing (ustricové zrkadlo). Dnešné Macao sa rozprestiera v južnej časti Číny pri ústí Perlovej rieky do Juhočínskeho mora asi 60 kilometrov západne od Hongkongu a 145 kilometrov južne od Kantonu. Tvorí ho polostrov Macao a ostrovčeky Taipa a Coloane. Najvyšší bod krajiny je vrch Alto de Coloane s nadmorskou výškou 170,6 metra. Macao má subtropické podnebie s relatívne vysokou vlhkosťou vzduchu. Miestne hospodárstvo tvorí z najväčšej časti cestovný ruch, ktorý stimuluje najmä hazard. Aj z tohto dôvodu krajinu ročne navštívi viac ako 20 miliónov turistov. Pre vysoký počet kasín sa Macao nazýva aj Monte Carlo východu. Na ploche len 29,2 štvorcového kilometra žije 640 445 obyvateľov (údaj z  roku 2019), čo predstavuje extrémne vysokú hustotu zaľudnenia takmer 22-tisíc obyvateľov na štvorcový kilometer. Až 95 percent miestnej populácie tvoria etnickí Číňania, dve percentá Portugalčania alebo miešanci Portugalčanov a Číňanov. Zvyšok sú prisťahovalci z juhovýchodnej Ázie. Podľa CIA World Factbook majú obyvatelia Macaa najdlhšiu priemernú dĺžku života na svete – 84,36 roka. Úradné jazyky sú čínština, kantončina, portugalčina, platí sa macajskou patacou. 

Macao

Keď vo vzdialenej minulosti portugalskí moreplavci uzatvárali dohodu s&nbsp;domorodými obyvateľmi, určite nemali ani poňatia, ako sa územie vtedajšej Číny zmení do dnešnej podoby. Pred vyše 500&nbsp;rokmi vznikla prvá a&nbsp;zároveň aj posledná európska kolónia na Ďalekom východe. Vďaka tomu sa zmenilo mnoho vecí a&nbsp;niektoré pretrvávajú dodnes. Z&nbsp;pôvodnej rybárskej dedinky, kde sa potulovali len rybári z&nbsp; viacerých kmeňov a&nbsp;Číňania, je dnešné Macao svetovým unikátom vo viacerých smeroch. Táto krajina je špeciálnym územím s&nbsp;vysokým stupňom autonómie, ale zároveň je veľký záujem materinskej krajiny o&nbsp;prinavrátenie územia späť k&nbsp;pevninskej Číne. Uvidíme, ako to bude vyzerať v&nbsp;roku 2049, keď má k&nbsp;tejto udalosti oficiálne dôjsť. Už dnes je však viac než badateľné, že toto „odovzdávanie“ prebehne v&nbsp;pokoji a&nbsp;mierumilovne. Od roku 1999, keď sa Portugalsko oficiálne vzdalo svojej správy nad Macaom, preberá toto územie postupne systém a&nbsp;vôbec všetko od materinskej krajiny. Pevninská Čína počas svojho najväčšieho úpadku prišla o&nbsp;viacero území.

Kým však príde k&nbsp;pripojeniu, ktorému sa iné špeciálne územia (napríklad Hongkong) bránia, v&nbsp;Macau sa zblázni ešte veľa ľudí. Niektorí od radosti, iní od zúfalstva. Nikdy nebudú šťastní všetci, ale tak to už v&nbsp;kasínach chodí. Práve Macao je epicentrom hazardu. V&nbsp;celej Číne táto zábava nie je povolená, preto sem prúdia každodenne húfy turistov, aby pokúšali šťastenu. Vďaka tomu sa tu pretočí viac peňazí než v&nbsp;známom Las Vegas. Toho si boli vedomí aj biznismeni práve za oceánom. Zrejme aj pre tento obrovský potenciál postavili na území Macaa najväčšie <strong><a href="https://www.casinosearch.sk/" target="_blank" rel="noopener">kasíno</a></strong> na svete!

Do akej miery sú jeho návštevníci úspešní? Neviem. Na jednej strane premýšľam, že sa im asi darí, keď je ich tu toľko. V&nbsp;každom prípade treba spomenúť dôležitý fakt, že príjem z&nbsp;hazardu pre štátnu pokladnicu je takmer taký vysoký ako rozpočet celého Slovenska na dva roky. Z&nbsp;tohto pohľadu to vyzerá skôr tak, že sa krupierom darí viac než ich náprotivkom. Takmer štvrtina obyvateľov Macaa pracuje práve v&nbsp;kasínach alebo v&nbsp;odvetví, ktoré je s&nbsp;ním spojené. Preto štát raz za rok vypláca svojim obyvateľom veľmi štedrú finančnú odmenu.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

V&nbsp;tomto konzumnom svete ešte zostávam. Predstavuje raj pre všetkých, ktorí snívajú o&nbsp;nákupoch a&nbsp; bezhlavom utrácaní peňazí za všetko možné aj nemožné. Hoci som z&nbsp;trocha iného cesta, neberiem im túto záľubu. Oni by sa možno čudovali mne, že sa trepem v&nbsp;noci do lesa s&nbsp;fotoaparátom len preto, aby som si odfotil hviezdy nad hlavou. Okrem kasín tu nájdete množstvo luxusných obchodov so značkami, ktoré som v&nbsp;živote nevidel. Pri pohľade na cenovky je mi jasné, že toto asi nebude diskontná predajňa pre obyčajných smrteľníkov. Ani tie šialené sumy však nezabránia tomu, aby si niekto luxusný tovar odniesol domov.

Pojem turizmus pre mňa naberá celkom nové rozmery. V&nbsp;mestskej časti Macaa, ktorá dostala kvôli marketingu veľmi výstižné pomenovanie Mesto snov, vidieť takmer celý svet. V&nbsp;priebehu pár minút na mňa spoza rohu vykúka newyorská Socha slobody, kúsok od nej sa nedá zahanbiť parížska Eiffelova veža... Takto sa dá v&nbsp;akomsi živom listovaní v&nbsp;atlase sveta pokračovať. Zaskočiť by ma už nemali ani dokonalé repliky benátskych gondol v&nbsp;kanáloch, ktoré prevážajú turistov okolo nablýskaných výkladov butikov. Dosť však bolo okázalého luxusu. Radšej sa rýchlo poberám tam, kde sa mi to naozaj veľmi páči.

Medzi kasínami a&nbsp;prístavom premáva bezplatná doprava, ktorú využijem, a&nbsp;vychutnávam pohľad na pozlátku zmenšujúcu sa v&nbsp;spätnom zrkadle. V&nbsp;autobuse sledujem ľudí. Nie náhodou. Robím to vždy rád, no tu v&nbsp;Macau si dávam zvlášť záležať na tom, aby som videl nejakú zvláštnosť, jedinečnosť, prosto niečo iné. Dôvod je celkom jednoduchý: obyvatelia tohto mikroštátu sa pýšia ďalším svetovým unikátom –&nbsp;údajne tu žijú najšťastnejší ľudia na svete. A&nbsp;to napriek tomu, že ide o&nbsp;najľudnatejšiu krajinu našej planéty z&nbsp;pohľadu hustoty populácie na štvorcový kilometer. Neubránim sa myšlienkam, že ak chcú byť ľudia šťastní, musia žiť pokope a&nbsp;blízko seba. Odborník by to mohol nazvať socializáciou, komik možno tlačenkou a&nbsp;mne nenapadá nič iné, len zvážiť obe možnosti. Na rozlohe necelých tridsať štvorcových kilometrov žije ten svoj šťastný život vyše 640-tisíc obyvateľov. Keď sa k&nbsp;tomu prirátajú turisti a&nbsp;milovníci hazardu, je tu veru poriadne veselo!

To, že tu značný čas pôsobili práve Portugalci, sa nedá prehliadnuť. Týka sa to starej časti mesta, kde som niekedy na pochybách, či sa namiesto Macaa neprechádzam po Porte. V&nbsp;hlavných uliciach je, samozrejme, tesno, napriek tomu je tu veľa miest, na ktorých som celkom sám. Je zaujímavé objavovať, čo tu zanechala história a&nbsp;ako sa to všetko zlialo do toho všadeprítomného architektonické gýča nachádzajúceho sa vo viacerých ázijských krajinách. Mám veľmi rád takéto štátiky, lebo všade to je naozaj na skok. Práve preto som zvolil pomalú chôdzu po centre mesta –&nbsp;alebo možno, lepšie povedané, centre krajiny. Takáto slnečná prechádzka v&nbsp;mestskom štáte, kde neviem, čo ma čaká za nasledujúcim rohom, je vždy fajn. Za týmto rohom je však nejaké obrovské monštrum! Stojím pred ikonou celého Macaa, hotelom Lisboa (Lisabon). Jeho zovňajšok na mňa pôsobil skôr ako vesmírna loď, ktorá parkuje na Zemi a&nbsp;nie ako miesto, kde sa ubytovávajú ľudia. Sto ľudí, sto chutí...

Pomyselne dvíham padnutú sánku a&nbsp;pokračujem ďalej. Chcem sa dostať do srdca celej niekdajšej najvzdialenejšej portugalskej kolónie na Ďalekom východe. Spokojne si to mierim k&nbsp;akejsi vstupnej bráne do tohto portugalského sveta v&nbsp;Ázii –&nbsp;k&nbsp;námestiu Senado. Skutočne to tu intenzívne zaváňa atmosférou Pyrenejského polostrova. Priľahlé ulice, tiahnuce sa všetkými smermi, boli vernou kópiou toho, čo som pred pár rokmi videl v&nbsp;Porte. Chodníky, okná, domy, kvetináče, výzdoba, balkóny. Z&nbsp;toho všetkého mám pocit, ako keby ma niekto preniesol do celkom inej krajiny. Odtiaľto sa ako živý had ťahá pomalým tempom masa ľudí. S&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou to budú turisti, lebo smerujú k&nbsp;najväčšej a&nbsp;najznámejšej kultúrnej pamiatke celého Macaa v&nbsp;podobe ruín Kostola svätého Pavla. Našťastie k&nbsp;nim vedú celkom rozľahlé schody, na ktorých sa ten dav nenápadne rozplynie.

Pozrieť si turisticky najvychýrenejšie miesto mi však nestačí. Preto som dlho neváhal a&nbsp;k&nbsp;ruinám som sa otočil chrbtom. Mojím ďalším cieľom bolo blúdiť len tak bezstarostne po týchto zachovaných uliciach a&nbsp;spomínať na Portugalsko. Mnohokrát som sa nestačil čudovať a&nbsp;žasnúť nad tým, koľko tu toho predošlí kolonizátori stihli vybudovať. Okrem spomínaného hlavného námestia a&nbsp;ruín ma zaujali miesta, ktoré som objavil len tak. Bolo to iba zhodou okolností alebo vďaka zvedavosti, čo je za ďalším rohom. Rôzne námestíčka a&nbsp;skryté ulice ma zakaždým dostávali do nemého úžasu. Takto stráviť deň je vždy skvelé.

Keď sa tu už tak bezcieľne motám, nedá mi, aby som sa nezamotal aj k&nbsp;miestu, ktoré je známe najmä pre domácich. Nenápadný a&nbsp;malý chrám sa dá celkom jednoducho prehliadnuť na ulici, no rozhodne nie v&nbsp;histórii Macaa. Práve v&nbsp;ňom sa odohrali najdôležitejšie momenty krajiny. História hovorí, že práve pri tomto chráme sa stretli prví portugalskí moreplavci s&nbsp;domácimi obyvateľmi. Snažili sa zistiť, ako sa volá spomínané miesto. Prišlo však k&nbsp;nedorozumeniu, lebo dedinčania im hovorili názov chrámu. „Západniari“ to ešte trochu prekrútili do svojho dialektu a&nbsp;odvtedy sa do máp píše Macao.

V&nbsp;tomto kúte sveta sa kedysi pohybovalo veľa pirátov či iných obdobných zloduchov. Práve vďaka tomu, že Portugalci ovládali majstrovstvo boja, sa dohodli s&nbsp;dedinčanmi na tom, že ich budú ochraňovať. Nič však nie je zadarmo –&nbsp;obzvlášť z&nbsp;pohľadu tých, ktorých si história pamätá ako kolonizátorov. Tak sa zrodila táto portugalská kolónia, v&nbsp;ktorej sa okrem iného vytvoril jeden z&nbsp;najťažších jazykov na svete. Spojením čínštiny, kantončtiny a&nbsp;portugalčiny vznikol patuánsky dialekt.

Do Macaa som išiel s&nbsp;tým, že to tam hádam nejako pretrpím. Ukázalo sa však, že moje predstavy o&nbsp;ňom sú rovnako vzdialené ako nádej, že tu rozbijem bank v&nbsp;najväčšom kasíne. Ide zrejme o&nbsp;najkrajšiu bývalú kolóniu, akú som kedy navštívil. Určite stojí za to sa s&nbsp;ňou zoznámiť.

Macao: Na najhustejšie obývanom území nájdete najšťastnejších a najdlhšie žijúcich ľudí sveta

Výber pre vás

Macao: Na najhustejšie obývanom území nájdete najšťastnejších a najdlhšie žijúcich ľudí sveta

Súvisiace články

Chute Ameriky: Luxusnou zaoceánskou loďou za lákavou exotikou

Záhrada Atlantiku: Na čarovnej Madeire si užijete divoké vlny aj sneh

V pomalom štýle: Zanzibar je rajom srdečných ľudí, bielych pláží a skvelej gastronómie

Výber pre vás