Vladimír Kampf

Väčšina z nich tu nie je prihlásená na trvalý pobyt, dochádzajú za prácou. Po novej rýchlostnej ceste je to odtiaľto k hlavnému mestu hodina jazdy autom. To, čo ľudí odrádza od usadenia sa v Kľúčovci, sú komáre a poloha pod vodnou masou vo vodnom diele Gabčíkovo. Miestni si už zvykli. Ostatní akoby neverili budovateľom gigantického vodného systému. Zatiaľ sa nič nestalo. Ale… V Kľúčovci vedia svoje. Počas veľkých povodní v roku 1965 valiaca sa veľká voda v Dunaji odniesla kus hrádze práve tu. Udalosť pripomína niekoľko pamätníkov. Bolo tu rušno, voda ohrozovala dedinu, ale vďaka tomu, že dostala voľnosť práve tu, ju síce sčasti zaplavila, ale odtiekla dolu kopcom smerom po prúde Dunaja. Aj po tejto udalosti sa našli konšpirátori, ktorí tvrdili, že hrádzu otvorili úmyselne, aby zachránili Bratislavu či Komárno od zničujúcej povodne. Odvtedy je tu opäť božský pokoj. Bývali tu aj tri krčmy, ale práve pre ten pokoj sa neudržali.

Poloha: V Podunajskej nížine na brehu Dunaja pri Medveďove, z ktorého vedie most cez rieku do Maďarska.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1252. Obec patrila premonštrátskemu kláštoru v&nbsp;Turci. Od roku 1268 hradu Komárno, v roku 1535 kláštoru na Pannonskej hore. V rokoch 1938 až 1945 bola pripojená k Maďarsku. Povodeň v roku 1965 zničila polovicu obce.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 360 (k 31. 12. 2020)
&nbsp;
Nezamestnanosť v okrese Dunajská Streda v auguste 2021: 6 %
&nbsp;

Kľúčovec (Kulcsod)

<h3>Najlepší tréneri</h3>
Starosta Csaba Bognár sedí na úrade druhé volebné obdobie. Vyučili sme sa spolu za lodníkov. Ja som sa časom dostal k&nbsp;novinárčine a&nbsp;Csaba po odchode z&nbsp;paluby najprv skúšal prevádzkovať pílu, ale nešlo mu to ktovieko. „Prišli voľby a&nbsp;ja som skúsil kandidovať. Predtým som nebol ani len v&nbsp;obecnom zastupiteľstve,“ spomína. „Len som sledoval, čo sa deje. Do všetkého som však vopred vidieť nemohol. Keby som vedel, čo všetko starostovanie zahŕňa, tak by som bol opatrnejší. Je to čoraz horšie. Keď som začínal, bolo viac možností niečo vybaviť. Teraz, v&nbsp;čase pandémie, je to najmä pre malé dediny na hrane. Občas sa čudujem, že ešte fungujeme,“ dodáva.
V&nbsp;obci je nový kamerový systém na verejných budovách, obnovená škôlka, na cintoríne obnovené chodníky a&nbsp;prístrešok, nové sú aj niektoré obecné komunikácie. V&nbsp;Kľúčovci obnovili činnosť dobrovoľných hasičov, aktívni sú poľovníci a&nbsp;starosta si vymyslel vodácky oddiel. Vodáctvo v&nbsp;ňom drieme už roky. Založil kajakársky klub a&nbsp;vedie k&nbsp;nemu deti a&nbsp;mládež. Začali pred piatimi rokmi a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti si už trúfnu na súťaže. „Chystáme sa oživiť vodnú turistiku. Podarilo sa nám čiastočne obnoviť jazero na okraji dediny. Chystáme sa založiť miestnu organizáciu rybárskeho zväzu, aby sme mohli nielen chytať, ale aj chovať ryby.“

Vodáctvo má korene hlboko v&nbsp;starostovi Bognárovi. Po vyučení pracoval v&nbsp;Bratislave na prístavnom remorkéri, ktorý posúval lode na nakládku či vykládku podľa potreby. Napadlo mu, že si zaobstará kajak. Za socializmu ho kúpil v&nbsp;bratislavskom Priore, ale neboli k&nbsp;nemu pádla ani veslá. Nejaké si zohnal po známosti a&nbsp;na druhý deň ráno po fajronte vyrazil na svoju prvú dobrodružnú plavbu domov. „Priplával som. Od Dunaja som to mal do dediny ešte tri kilometre. Komáre, pred ktorými som po vystúpení z&nbsp;lode musel s&nbsp;vecami a&nbsp;loďkou zavesenou na ramene utekať lesom, spôsobili, že som mal skvelú kondičku,“ smeje sa. Takúto dobrodružnú plavbu domov absolvoval niekoľkokrát. Csabi dobre vie, že najlepší tréneri, ktorí človeka prinútia naozaj zabrať, sú komáre. Aj dnes má tú istú ťažkú poctivú socialistickú loďku a&nbsp;tie isté, po známosti zabezpečené pádla. Len si tú svoju lodičku musel dať trochu predĺžiť, aby sa vpratal do otvoru.
V&nbsp;dedine na začiatku pandémie urobili zbierku na umelú pľúcnu ventiláciu, ktorú darovali nemocnici v&nbsp;Dunajskej Strede. Pre istotu, keby potrebovali. Našťastie tu zatiaľ žiadny tragický prípad kovidu nemali. Novousadlíci v&nbsp;Kľúčovci prichádzajú nadšene s&nbsp;kopou nápadov, čo všetko by mohlo v&nbsp;obci byť, ale kde na to vziať, nevedia. „Takých nápadov máme veľa aj my, ktorí tu bývame už celé generácie. Skúšame všeličo, ale efekt je malý. Sme malá obec, politicky sme počtom voličov takmer nezaujímaví,“ dodáva.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Dobrý spánok</h3>
Ladislav Nagy je rodák z&nbsp;Kľúčovca. Po revolúcii sa pustil do pestovania zeleniny. Dnes je okrem iného jeden z&nbsp;najväčších producentov mrkvy na Slovensku. Záhradníka robil už predtým. „S&nbsp;otcom sme začínali pestovať všetko možné, čo sa len dalo, od kapustovín cez melóny, paradajky, papriku, cibuľu až po koreňovú zeleninu,“ spomína. „Mali sme skúsenosti. Otec bol hlavným agronómom v miestnom družstve. Už má 92 rokov a&nbsp;každý deň nás chodí pozrieť.“
Obhospodarujú tisíc hektárov, z&nbsp;toho zeleninu pestujú takmer na 150 hektároch. Dnes to je len mrkva a&nbsp;petržlen. „Tieto dve rastliny sa dajú na sto percent mechanizovať. To je pre nás dôležité. V&nbsp;začiatkoch sme potrebovali veľa pracovníkov, ale dnes ich je ťažké zohnať. Ľudia odchádzajú radšej do firiem, kde je práca pohodlnejšia ako v&nbsp;poľnohospodárstve,“ hovorí jeden z&nbsp;najväčších zamestnávateľov v&nbsp;Kľúčovci. Zamestnáva takmer 40 ľudí. Na to, aby zabezpečil výrobu, musí každý rok prijať sezónnych robotníkov.

Žiadne granty, žiadna podpora. Firma má len vlastný kapitál a&nbsp;bankové úvery. „Dotácie sme skúšali, ale pýtali od nás čierne peniaze, ako asi od každého. My sme neboli schopní do takého niečoho ísť, takže ja spávam veľmi dobre,“ vysvetľuje s&nbsp;úsmevom. „Keď nás bol pozrieť jeden z&nbsp;ministrov poľnohospodárstva, jeho tretia otázka bola, že koľko je v&nbsp;tomto peňazí z&nbsp;eurofondov. Odpovedal som mu otázkou, či niekde vidí veľkú ceduľu, že by tu vôbec nejaké boli. Spýtal sa, či sa to dá aj takto robiť, akoby nevidel...“
Mrkva a&nbsp;petržlen z&nbsp;Kľúčovca putuje pekne zabalená do veľkých obchodných reťazcov. „Pestovatelia musia držať spolu a&nbsp;chrániť si záujmy. Tento rok sa nám to prvý raz podarilo,“ pochvaľuje si. Okrem dvoch hlavných položiek pestuje Ladislav Nagy kukuricu, pšenicu a&nbsp;jačmeň. K&nbsp;tomu všetkému je aj kostolníkom. Reformovaný kostol z&nbsp;roku 1847 prešiel prestavbou v&nbsp;roku 1885.
S&nbsp;mrkvou a&nbsp;aj bez mrkvy si v&nbsp;Kľúčovci dobre žije aj mladý človek Adam Vígh. „Poľnohospodárstvo sa mi páči. Ak sa chceme zabaviť, nemáme to ďaleko trebárs do Győru alebo do Dunajskej Stredy. Tam to žije a&nbsp;tu je pokoj a&nbsp;pohoda. Raz si tu postavím vlastný dom. Je tu lacno. Tu dom stojí pätinu toho, čo v&nbsp;Bratislave. A&nbsp;tam takú pohodu ako tu nemajú.“ Adama baví byť dobrovoľným hasičom zboru, ktorý práve v&nbsp;obci obnovujú. „Mali sme už cvičný výjazd. Všetko fungovalo,“ hovorí s&nbsp;nadšením.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Férové riešenie</h3>
Ernest Molnár pochádza z&nbsp;Medveďova. Ani on sa na život v&nbsp;Kľúčovci nesťažuje. Má býčiu farmu. „Máme všetko, čo potrebujme, vrátane medziľudských vzťahov. Vôbec nám neprekáža, že sa sem sťahujú ľudia z&nbsp;rôznych končín Slovenska. Nerozlišujeme Maďarov, Slovákov či akúkoľvek inú národnosť. Sú len dobrí alebo zlí ľudia. Tí zlí u&nbsp;nás nemajú veľkú šancu uspieť. Tu som ani raz, ani v&nbsp;krčme, ani v&nbsp;kostole či na ulici nepočul, že by jeden na druhého škaredo nadával,“ pochvaľuje si. Vraj sa tu ani nekradne a&nbsp;ľudia si nezávidia. „Nemusíme zamykať. Ani brány, ani stroje. Zatiaľ nič nezmizlo.“
Pred tým, než sa pustil do vlastného biznisu, robil na miestnom družstve. Po dvadsiatich rokoch odišiel do Gabčíkova do súkromnej firmy a&nbsp;až potom začal na svojom. „Od detstva som pri zvieratách. Mali sme ich doma, keď som bol malý. Chovám od 300 do 400 kusov dobytka, podľa toho, aké sú práve ceny. V&nbsp;súčasnosti budeme musieť stavy znižovať, pretože vstupy rapídne poskočili nahor a&nbsp;výkupné ceny išli dole.“ Ani Ernestovi Molnárovi dotácie veľmi nevoňajú. Vytvárajú možnosti na špekulácie. „Keby boli ceny reálne a&nbsp;neboli by dotácie, nemali by sme v&nbsp;poľnohospodárstve toľko špekulantov. Solídne ceny, z&nbsp;ktorých by sa dalo vyžiť, by boli férovým riešením. Ani toľko úradníkov by sme nepotrebovali. Nemuseli by chodiť kontrolovať každú hlúposť. Nemyslím si, že dotácie sú vhodná pomoc.“

Sme jedna z&nbsp;mála krajín, ktorá opomína vlastné poľnohospodárstvo. Hneď za Dunajom v&nbsp;Maďarsku je situácia iná. Maďari vedia, že ten, kto vlastní pôdu a&nbsp;dorába potraviny, je zárukou stability a&nbsp;budúcnosti. Aj v&nbsp;Maďarsku majú povinnosť umožniť nákup pôdy zahraničnému kapitálu, ale podmienky majú nastavené tak, že sa k&nbsp;nej nemôže cudzinec len tak ľahko dostať. Je posledný v&nbsp;poradí. U&nbsp;nás je posledný v&nbsp;poradí poľnohospodár. Je až neuveriteľné, že Ernest Molnár si mohol dovoliť kúpiť poľnohospodársky stroj s&nbsp;jednoduchou dotáciou z&nbsp;Maďarska. Žiadny problém, že je slovenská firma, žiadne podozrievavé kontroly. Na kontrolu počas pandémie stačil videohovor.
Býky z&nbsp;Kľúčovca cestujú najmä do Turecka, niektoré do Rakúska či Albánska, Slovinska, Chorvátska alebo Poľska. Tie ťažšie končia na našich bitúnkoch, ktoré o&nbsp;ne ani nemajú ktovieaký záujem. Ceny sú mizerné.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Na „šoping“</h3>
Ľubomír Švec nie je poľnohospodár. Je Bratislavčan, ktorého do Kľúčovca priviedol otec Marián. „Pracoval v&nbsp;ústredí ľudových remesiel. Jeden jeho kolega tu mal prenajatú chalupu a&nbsp;druhý sa sem priženil. Všetci mali záľubu v&nbsp;rybárčení. Je to tu stále raj na zemi, ale už, žiaľ, nie taký, aký býval pred postavením Gabčíkova. Najprv sme si prenajali v&nbsp;dome uprostred dediny jednu izbu u&nbsp;nejakej panej. Mohol som mať vtedy šesť rokov. Neskôr sme si prenajímali domčeky, až kým sa konečne jeden neuvoľnil na predaj. Otec ho kúpil. Odvtedy sme tu. Niekedy sme sem chodili na celé týždne, len na víkendy sme odchádzali do Bratislavy. V&nbsp;Kľúčovci som si našiel prvú manželku,“ spomína.
S&nbsp;druhou manželkou, Bratislavčankou, si v&nbsp;Kľúčovci postavili dom. „Ona sem chodí len na víkendy, ja som tu častejšie. S&nbsp;partnerkou tu máme obchod s&nbsp;lacným tovarom. Veľkú kamennú predajňu pre ľudí z&nbsp;okolia. Malé marže lákajú. Našťastie sme vo svojom a&nbsp;nemusíme platiť prenájmy.“ Ľubo je tu spokojný. „Bratislavčania utekajú z&nbsp;Bratislavy a&nbsp;stále je tam málo bytov pre tých, ktorí prichádzajú za lepším životom. Ľudia sa sem sťahujú za spokojnejším životom. Sú tu aj takí, ktorým vyhovuje práca z&nbsp;domu.“
Vďaka Ľubovi a jeho obchodu s lacnými vecami sa Kľúčovec stal bodom nákupnej turistiky. Ľudia prichádzajú na „šoping“. Jediná nevýhoda bývania v Kľúčovci sú komáre, ktoré znepríjemňujú život od jari do jesene. Obec nemá na ich chemickú likvidáciu, a tak nezostáva iné, len si zvyknúť. Hovorí sa, že keď človek ignoruje komáre, časom môžu aj ony ignorovať jeho. Vraj...

Ľudí odrádzala blízkosť Gabčíkova, no dnes je všetko inak! Ako sa žije v Kľúčovci?

Výber pre vás

Ľudí odrádzala blízkosť Gabčíkova, no dnes je všetko inak! Ako sa žije v Kľúčovci?

Súvisiace články

Tornádo v Petkovciach: Nie je to prvá tragédia, ktorá postihla obec na východe!

Ako sa žije vo Východnej? Už vieme, čím sa dievčence umývali

Ak vás niekto pošle do Hája, pokojne sa tam vyberte: Čo nájdete v tejto zaujímavej obci?

Výber pre vás