V prvý augustový štvrtok, šesť týždňov po tom, čo v dedine na južnej Morave zaútočilo s nevídanou silou tornádo, si nevyspytateľný a nepredvídateľný vzdušný vír vybral za cieľ svojho útoku zemplínsku dedinku Petkovce.

V histórii dediny učupenej pod mierne zvlnenými juhozápadnými lesmi Ondavskej vysočiny je v obecnej kronike zaznamenaný ako najnešťastnejší deň 18. august 1956. Ako nám porozprávala pamätníčka pani Helena Danková (79), bol to deň, keď Petkovce zachvátil obrovský požiar. „Ak sa dobre pamätám, horieť začalo v stodole niektorého gazdu, hasiči v tých rokoch boli až vo Vranove nad Topľou, kým prišli, červený kohút zničil mnoho domov i stodôl, teraz tu boli raz-dva. Ratovať valal rýchlo prišli hasiči z Bystrého, zo Soli, z Hanušoviec nad Topľou. Vtedy im to trvalo dlhšie, určite nemali také rýchle autá, ani dovolať sa ich pomoci nebolo také jednoduché ako dnes. Takmer všetky gazdovské domy mali vtedy horľavé strechy, pokryté boli slamou, horeli ani fakle. Mala som v tom čase 14 rokov, v dedine sa niekoľko dni nedalo dýchať, pohľad na spálenisko nám deťom pripomínal peklo, o ktorom nám rozprávali pán velebný. Na budúci týždeň uplynie 65 rokov od tohto nešťastia, veľa nás nie je, čo si na to spomíname, a teraz niekoľko rodín postihla táto skaza,“ zaspomínala si zhovorčivá Petkovčanka.

Dom, v ktorom býva s dcérou a so synom, tornádo akoby zázrakom obišlo, poškodilo iba strechu na prístrešku. Ich dolný sused v dome číslo 50 ani dôchodcovia z domu s číslom 46 také šťastie nemali. Pani Danková je na prahu osemdesiatky, ale pamäť jej môžu závidieť aj oveľa mladší. „Možno za to vďačím svojej robote, celý život som pracovala na družstve v susednom Vyšnom Žipove. Bola som dojička, do kravína som cestovala prvým ranným spojom, ktorý odchádzal päť minút po štvrtej...“

ÚTOK PRIŠIEL BEZ VAROVANIA: FOTOGRAFIE Z MIESTA ŽIVELNEJ POHROMY NÁJDETE V GALÉRII

Sedem poškodených domov

Starosta Petkoviec Pavol Hybala nám po zasadaní krízového štábu potvrdil, že vzdušný vír viac či menej poškodil vo štvrtok minulého týždňa sedem domov, tri ostali bez strechy. A meteorológovia nám potvrdili, že na dedinku v údolí Petkovského jarku naozaj zaútočilo tornádo. Malo silu F2 Fujitovej stupnice, klasifikujúcej silu tornád podľa škôd, ktoré nebezpečný vzdušný vír napácha na budovách a vegetácii. Typické pre tento stupeň sú najmä strhnuté strechy, zlomené veľké stromy alebo vytrhnuté zo zeme aj s koreňmi. Pri sile F2 menšie predmety lietajú vzduchom ako projektily. To všetko v Petkovciach bolo. Plechové krytiny zo striech zanieslo tornádo aj 100 metrov, vír lámal nielen najhrubšie kmene stromov, ale vyvracal aj stĺpy obecného rozhlasu, z elektrického a telefónneho vedenia si spravil trhací kalendár. Ale na ľudské životy nesiahol, hoci tornádo dosiahlo podľa meteorológov rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia